„Tam pri rieke Ahave som vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred svojím Bohom a vyprosili si od Neho priaznivú cestu pre seba, pre svoje deti aj pre svoj majetok, lebo som sa hanbil žiadať od kráľa vojsko a jazdcov, aby nám pomáhali pred nepriateľmi na ceste, veď sme povedali kráľovi: Ruka nášho Boha je nad všetkými, čo Ho úprimne hľadajú, ale Jeho moc a hnev je proti všetkým, čo Ho opúšťajú. Postili sme sa a prosili sme o to svojho Boha, a vyslyšal nás. Oddelil som dvanástich z popredných kňazov, Šerebju, Chašabju a s nimi desiatich z bratov, a odvážil som im do rúk striebro, zlato a nádoby, príspevok na dom nášho Boha, ktorým prispeli kráľ, jeho radcovia a kniežatá i všetci Izraelci, ktorí boli tam; odvážil som im do rúk šesťstopäťdesiat talentov striebra a sto talentov strieborných nádob, sto talentov zlata, dvadsať zlatých pohárov po tisíc drachmách a dve drahé bronzové nádoby, čo boli také vzácne ako zlato. Potom som im povedal: Svätí Hospodinovi ste a sväté sú nádoby; striebro i zlato je dobrovoľný dar pre Hospodina, Boha vašich otcov. Opatrujte ich a strážte, kým ich neodvážite popredným kňazom a levítom i predákom rodín izraelských v Jeruzaleme v komorách domu Hospodinovho. Kňazi a levíti prijali odvážené striebro, zlato a nádoby, aby ich dopravili do Jeruzalema, do domu nášho Boha.”