Kto by nechcel objaviť stratené mesto plné zlata, byť prvý na Južnom póle či vo vesmíre? „Vymapovávanie“ neobjavených kusov sveta má svoju daň – niekedy objavitelia museli zaplatiť vlastným životom, aby sa tí, čo prišli po nich, mohli  poučiť z ich chýb. Amelia Earhartová, Percy Fawsett, Sir John Franklin, Henry Hudson a mnohí ďalší majú jedno spoločné: ukázali svetu, že zaujímavé sú aj pokusy, ktoré nevyšli.

Viete,čo je to prales a kde ho hľadať aj na Slovensku? Prečo sú tieto jedinečné a nedotknuté kúsky prírody také dôležité a akú majú hodnotu pre ekosystém? Vypočujte si, čo s nimi urobil zásah človeka v rôznych častiach sveta – od Amazónie cez Madagaskar, až po výnimočné príbehy priamo zo slovenských lesov. V epizóde nechýbajú ani pútavé historické príbehy, napríklad expedícia Theodora Roosevelta do srdca Amazónie či opisy zážitkov korunovaných hláv v našich lesoch.

Keď sa povie "peniaze", väčšina z nás si predstaví euro bankovky alebo cinkot mincí v peňaženke. No vedeli ste, že v dávnych dobách sa na území Slovenska platilo luxusnými morskými mušľami, obsidiánom alebo aj jemným plátnom? A že jedna z najväčších mincovní sveta, ktorá funguje dodnes, sídli práve v srdci Slovenska – v Kremnici? V tejto epizóde sa dozviete, čo vlastne predchádzalo kovovým minciam, aké predmety mali naozaj hodnotu a ako sa Slovensko zapísalo do histórie európskeho bankovníctva.

Ako naši predkovia vnímali plynutie dní, prečo bolo dôležité sledovať ročné obdobia a aké nástroje používali? Okrem praktických príkladov sa dozviete, ako vznikli časové pásma, aké kuriozity sprevádzali zavádzanie letného a zimného času, aj zaujímavosti z Pražského orloja, kde sa stále meria babylonský čas.

Napadlo vám niekedy, že kľúčom k víťazstvu mohla byť nielen odvaha, ale aj včasné informácie o počasí, ktoré prinášal génius zo Slovenska? Nasledujúce príbehy vám ukážu, ako Milan Rastislav Štefánik spojil vedeckú zvedavosť, technickú vynaliezavosť a odhodlanie pilotov, aby zmenil dejiny vojny i počasia. Zistíte, ako sa vďaka jeho oblačným experimentom dostali armády bližšie k víťazstvu.

Ako by skončili najslávnejšie bitky či vojenské ťaženia, ak by v čase ich konania bolo lepšie počasie? Napadlo vám niekedy, že úspech často nezávisel len od sily armády, ale od pochopenia prírody? Vďaka nasledujúcim príbehom sa dozviete, ako silný dážď, nečakané tornádo, búrka či nemilosrdné mrazy rozhodli o víťazoch a porazených, zmenili osudy civilizácií, a niekedy dokonca „zachránili“ celé mestá a ich ďalšiu existenciu.

Jej meno vyvolávalo strach a opovrhnutie. Postihovala kráľov, samurajov aj obyčajných ľudí. Lepra – tajomná choroba, ktorá spôsobovala deformácie a predovšetkým, oddeľovala svoje obete od zvyšku sveta. Ale bola vždy len trestom? Alebo sa z nej stalo aj znamenie vernosti, odvahy a viery? Prečo zmizla z Európy? Je pravda, že veveričky môžu šíriť lepru? Ako sa stigmatizovaní stali symbolmi svätosti? A aký príbeh sa skrýva za najznámejším stredovekým románom o trpiacom rytierovi?

Pripravte sa na príbehy, ktoré vás zavedú od dávnych pohrebísk cez stredovekú Európu až po izolované komunity na Hawaji a Japonsku a spoznáte ľudí, ktorí vo svojich osudoch prekonali viac, než si vieme predstaviť.

Keď vietor zvliekal kôru stromov... Nechýbalo veľa a osídľovanie Ameriky by sa nikdy nepodarilo. Dozviete sa aj to, prečo Homéra niektorí považujú za otca oceánografie a ako stavebný inžinier Herbert Saffir a meteorgológ Bob Simpson zostavili hurikánovú stupnicu, ktorú budeme zrejme musieť pod vplyvom klimatických zmien rozšíriť. Samozrejme, aj to, ako dostali hurikány mená a v čom bol hurikán Ester z roku 1961 výnimočný a prvý taký v histórii ľudstva.

Prvé mapy a Marco Polo. O tých, ktorí išli za hranicu, kde sa mal končiť svet. Ako vyzerala navigácia pred našim letopočtom?

Veža vetrov starých Grékov, prvý zaznamenaný hurikán a mnoho iných zaujímavostí v epizóde venovanej vetru.