„Štát je v úpadku," hovorí predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý mimoriadne kriticky komentuje konsolidačné balíčky, ale predovšetkým slovenské zdravotníctvo. „Dnes, ak chceme dostať našu krajinu z tohto úpadku, tak musíme nastúpiť cestu reforiem. Musíme reformovať štát, musíme reformovať dôchodkový systém, musíme reformovať verejné financie, samozrejme, že musíme reformovať aj samosprávy.“

V relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou sa ĽUBOMÍR ANDRASSY pohoršuje aj nad tým, že kľúčová kontrolná inštitúcia dodnes nepozná parametre rozpočtu, ktorý má posudzovať: „Do dnešného dňa nepoznám návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu. Nepoznám ako inštitúcia návrh štátneho rozpočtu, ktorý z ústavy a zákona máme posúdiť.“

Krajina si nemôže dovoliť plnohodnotné trináste dôchodky, predčasné dôchodky a ďalšie zaťažovanie tých, ktorí konsolidačný balík zatiaľ financujú. Andrassy otvorene spochybňuje efektivitu toho, ako štvrtá vláda Roberta Fica konsoliduje: „Slovensko dokázalo získať o 2 miliardy viac na zvýšených daniach, poplatkoch a odvodoch, ale v konečnom dôsledku nezískalo toľko, koľko očakávalo. Pri každej dani - či pri dani z právnických osôb, dani z príjmu fyzických osôb, pri DPH - sú nižšie výbery, ako boli očakávané. Už sme na hranici toho, čo je znesiteľné pre občanov, pre podnikateľov.“

Opatrenia do istej miery pomáhajú presúvať financie do sivej ekonomiky, medziročne narástli hotovostné príjmy podľa NKÚ až o dve miliardy. Dlh prerozdelený na každého občana rastie: „Minulý rok sme mali zaťaženie cez tento dlh na každého občana - aj dôchodcu, aj batoľaťa, ktoré sa narodilo - na úrovni 14 300 eur, dnes už je to takmer 15 500 eur.“

Andrassy apeluje na okamžité zmeny v zdravotníctve, ktoré si rozporcovali finančné skupiny: „Budúci rok povieme občanom, všetci budete platiť plus jedno percento, zase nejakých 350 - 400 miliónov, ale tie milióny a miliardy sa strácajú v systéme, v ktorom fatálne, ale fatálne zlyháva štát prostredníctvom ministerstva zdravotníctva. Lebo keď si tí lobisti, tí podnikatelia, ktorí veľmi dobre vedeli, prečo vstúpili do tohto systému, robia dobrý výnosný biznis, tak je to ich šikovnosť. Ale štát má ako regulátor, ako dozorový orgán povedať, že takto nie a má takto zle nastavené systémy zmeniť a upraviť.“

Nejde však len o peniaze. Štát fatálne zlyháva aj pri ochrane psychického zdravia detí, Andrassy upozorňuje, že tri štvrtiny škôl volajú po školských psychológoch. Podcenenou je podľa neho téma pitnej vody, z ktorej si cez vodárenské spoločnosti urobilo pár Slovákov výnosný obchod na úkor spotrebiteľa.

A pokiaľ ide o haciendy zaplatené z eurofondov, predseda NKÚ sa chváli, že kritický europoslanec Tomáš Zdechovský vychádzal hlavne z podkladov úradu. Poučili sme sa však z kauzy Dobytkár, ktorá pred rokmi odhalila šafárenie v Pôdohospodárskej platobnej agentúre- tej, čo vybraným občanom dopomohla k haciendám? Odpoveď Andrassyho znie jednoznačne: „Nie“.

V ARÉNE s Ľ. Andrassym zaznelo:

• či sa chystá vstúpiť do politiky,
• kde by mal štát šetriť a či vláda zvláda konsolidáciu,
• čo sa stane, keď štát do roku 2080 príde o 750-tisíc občanov,
• kde potrebujeme okamžite reformy,
• prečo je zdravotníctvo čiernou dierou,
• ako štát zlyháva pri duševnom zdraví školákov,
• kde a ako sa kradne na pitnej vode
• aké dôsledky môže mať škandál s haciendami.

Na výrobe tohto rozhovoru spolupracovali Tomáš Rybár a Štefan Straka a Kristína Völpelová.

 

 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Veľký vlastenecký výlet. Film, ktorý otrasie divákom – ale len vtedy, ak ste citlivý, ľudský a nepodľahli ste kremeľskej propagande. Dvaja muži a jedna žena v Kvapilovej "road movie" odmietajú veriť, že na Ukrajine prebieha krutá, nevyprovokovaná vojna a že ruskí okupanti páchajú vojnové zločiny - vrátane znásilňovania detí. Takýchto popieračov reality, akých sú aj u nás desaťtisíce, sprevádza štáb na symbolickom vlasteneckom výlete priamo cez Ľvov, Charkov, Izjum a miesta početných tragédií. Cez zbombardované škôlky, masové hroby po tiché miesta "ničoho". Neraz pri tom zaznelo: "Mňa to nezaujíma".

Petra, Ivo a Nikola opakujú svoje. O tom, že nič nie je čierno-biele, že na Ukrajine sú nacisti, že veria Putinovi. A pridávajú odpor k Európskej únii, liberálom a "greendealu". Jeden z nich si nahlas sám pred sebou prizná: "Áno, som dezolát". Pomôže im cesta na vojnové miesta pochopiť a precítiť realitu? Režisér filmu Veľký vlastenecký výlet ROBIN KVAPIL v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou vysvetľuje, čo ho cesta s obeťami ruskej propagandy naučila. V Českej republike spôsobil mimoriadny rozruch.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Určite áno. Nielen, že si to viem predstaviť, ale ja v to aj dúfam a verím, že to už dlho nepotrvá, pretože deň za dňom sa im tie naše obvinenia rozpadávajú," odpovedá na otázku o návrate do práce vyšetrovateľ JÁN ČURILLA v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou.

"Chodievam teraz dosť často na výsluchy, predvolávajú ma či už na súdy, alebo na Úrad inšpekčnej služby, ale aj na iné policajné zložky," dodáva policajt, ktorého občas skontrolujú nadriadení, či je doma a či dokonca do druhej popoludní nepil alkohol.

Nenudí sa, keďže niekoľko dní v týždni strávi cestovaním na právne úkony. Sám ale priznáva, že so 700 eur mesačne sa cestovné náklady neplatia ľahko, aj preto je vďačný za peniaze zo zbierky. Nový zdroj príjmu sa vyskytne v momente, ak definitívne vyhrá spor s Borisom Kollárom za slová o "čurillovskej mafii", s Robertom Ficom za označenie "magor" alebo vysúdi peniaze od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka.

Presne pred štyrmi rokmi v polovici septembra videla verejnosť štyroch čurillovcov s putami na rukách a na pár dní si skutočne vyskúšali väzbu. Koncom októbra to budú dva roky, odkedy Ján Čurilla sedí v domácom väzení pre rôzne obvinenia, z ktorých hlavným je podiel na vytvorení "technického spisu". A k tomu disciplinárne konania - nové očakáva práve po zverejnení rozhovoru.

Plukovník umiestnený v domácom väzení spomína na slová Juraja Ondrejčáka po vzatí do väzby, ale aj na hádku so súčasnou policajnou prezidentkou Janou Maškarovou. A čo sa stalo s vplyvnými osobami, ktoré vyšetroval? O ne sa už postarali trestné kódexy alebo zásah ministra spravodlivosti.

V ARÉNE s J. Čurillom zaznelo:

• čomu sa venuje, ako vyzerajú kontroly a či sa mu stále vyhrážajú
• či sa dokáže vrátiť k reálnej policajnej práci
• koľko chce vysúdiť od politikov
• či sa aktívne koná alebo zdržiava v prípadoch, kde figuruje
• čo hovorí o D. Santusovej, policajnej inšpekcii a o Technickom spise
• či ho väzba pred štyrmi rokmi niečo naučila
• čo sa odohralo, keď za ním kvôli oligarchovi prišla policajná prezidentka

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Zdanili sladké i slané, život môže byť už len kyslý," hovorí Ľudovít Ódor, ktorý v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou kriticky komentuje opatrenia konsolidačného balíčka s poradovým číslom tri.

Za stav financií necíti spoluvinu, hoci minister financií Ladislav Kamenický rád používa jeho fotografiu, aby ukázal, že šetriť musíme pre iné ako Ficove vlády: "Už začína byť pán Kamenický veľmi smiešny, lebo odkedy je tam, zvýšil náš dlho zhruba o 13 miliárd."

Ľudovít Ódor vníma opatrenia z balíčka ako mimoriadne škodlivé, brzdiace akýkoľvek ekonomický rast a trestajúce aktívnych pracujúcich. Za extrémne zlé považuje napríklad zvýšenie zdravotných odvodov: "Idú dať obrovské bremeno na firmy a domácnosti, na všetkých aktívnych, či sú to živnostníci, pracujúci. A očakávajú, že ekonomická aktivita bude vyššia, vyberú dane. Ale tak to nebude. Firmy už začínajú odchádzať zo Slovenska."

V ARÉNE s Ľ. Ódorom zaznelo:

• aký scenár čaká zamestnancov a firmy po zavedení opatrení
• čo si myslí o vyššom zdravotnom odvode pri absencii reformy v zdravotníctve
• či štát šetrí na sebe a kde by sa dali nájsť rezervy
• či by rušil trináste dôchodky, dni voľna a či súhlasí s nákupmi cez sviatky
• aké opatrenia krajina potrebuje

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Peter Kotlár verzus Slovenská akadémia vied. Vedci predstavili verejnosti analýzu, ktorá vyvrátila tvrdenia, že očkovanie z nás robí akési „kukurice“. Čo sa im vlastne podarilo zistiť a ako dosiahnuť, aby ľudia náchylní na nezmysly a bludy viac dôverovali vede?

"Museli sme dať prioritu zadaniu, ktoré prišlo zo strany vlády. To znamenalo, že projekty riešené v Biomedicínskom centre, napríklad výskum rakoviny, museli byť dočasne odložené. Našťastie sa už teraz vedci a vedkyne mohli k týmto projektom vrátiť," hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou predseda Slovenskej akadémie vied MARTIN VENHART.

Jadrový fyzik, ktorý bol ako špičkový vedec koordinátorom prvého slovenského experimentu v švajčiarskom CERN-e, dnes s kolegami zo Slovenskej akadémie hľadá cesty a spôsoby, ako v novom dokumente urobiť zo Slovenska opäť tatranského tigra.

V ARÉNE s M. Venhartom zaznelo:

• čo prináša výsledok analýzy SAV v boji proti dezinformáciám
• že vedci museli odložiť dôležité výskumné úlohy
• či má analýza prínos pre spoločnosť
• prečo musia byť fragmenty DNA vo vakcínach
• SAV vypracúva víziu - kde by malo byť Slovensko o 20 rokov
• na ktorých pilieroch je potrebné reštartovať krajinu

 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Robert Fico je dnes pre našich najbližších partnerov a spojencov nedôveryhodný líder jednej z členských krajín EÚ a NATO. A v zásade ich zaujíma len do tej miery, do akej ide niečo blokovať alebo nie. Zatiaľ čo v očiach absolutistických lídrov na východ od Moskvy- vrátane Ruska - je to človek, ktorého vedia akurát tak zneužiť na propagandu a nejaké pekné fotky,“ hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou bývalý veľvyslanec pri NATO, dnes bezpečnostný expert PS Peter Bátor.

Fotografie premiéra zo zadných radov počas vojenskej prehliadky v Šanghaji považuje za ponižujúce: „On je totiž na posledných miestach ešte aj v takomto krúžku hanby, ktorý sa tam stretáva. Už vôbec nie je v žiadnom krúžku v Európskej únii. My z toho máme len hanbu, máme z toho nedôveru. A ja sa pýtam, čo tam vybavil.“

Premiérovi by voliči mali klásť otázky, čo reálne vyrokoval na stretnutí s čínskym prezidentom, s vietnamskými pohlavármi alebo aký význam má stretnutie s Alexandrom Lukašenkom. Ale predovšetkým, čo dosiahol na stretnutí, kde mu Vladimir Putin dával rady, ako potrestať Ukrajinu za útoky na ruskú infraštruktúru: „Poviem to veľmi natvrdo - v prípade, že by napríklad Robert Fico poslúchol túto inštrukciu z Kremľa, stal by sa súčasťou vojny na ruskej strane, pretože vypnúť reverzný tok plynu pre Ukrajinu tak, aby ona mohla aj v zime fungovať, je pomáhanie Rusku.“

Ak by bol premiér suverénnym lídrom s diplomatickou orientáciou na štyri svetové strany, podľa Bátora mal pred cestou komunikovať s európskymi lídrami o odkaze pre Putina: „Mohol pokojne doniesť tie obrázky zbombardovaných nemocníc a mŕtvych detí, ktoré dokumentujú, čo sa dejú na Ukrajine, a mohol jednoznačne vyzvať ruského prezidenta, aby s tým prestal. Mohol jasne pomenovať, kto je agresor a mohol v mene európskej dvadsaťsedmičky, alebo dokonca všetkých členských štátov NATO povedať, že táto vojna sa má skončiť.“

V ARÉNE s P. Bátorom zaznelo:

• čo prinieslo Slovensku stretnutie Fico - Putin
• aké riziká prináša orientácia na autoritárske režimy
• kým je premiér pre západných lídrov a koalíciu ochotných
• či sa mení geopolitické nastavenie sveta
• či by sa mal ozvať prezident Pellegrini

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Nejde len o pokrčené plechy a banálnu nehodu. Šéf Slovenskej informačnej služby Pavol Gašpar by mal vysvetľovať viac ako len to, prečo sa vyvážal na nápadnom aute, keďže jeho reputácia priamo vplýva na tajnú službu – a teda aj na nás a našu bezpečnosť.

„Tajná služba nefunguje vo vákuu, ale v komunite spojeneckých tajných služieb a tam je osobná integrita a dôveryhodnosť šéfa tajnej služby základom, alfou a omegou toho, ako služba bude v očiach týchto spojeneckých kolegov fungovať. Z čoho potom vyplýva aj úroveň vymieňania si informácií s našimi orgánmi a bezpečnostným aparátom,“ hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou VICTOR BREINER, bezpečnostný analytik z Infosecurity.sk.

Reputáciu šéfa SIS pritom neohrozujú len okolnosti nehody, mafiánske tetovanie, ale aj nejasnosti okolo vlastníctva a využívania športiaka Dodge, ktorý chýba v majetkovom priznaní riaditeľa a spolu s nehnuteľným majetkom Gašpara vyvoláva pochybnosti o tom, ako šéf tajných k majetku prišiel.

Nadácia Zastavme korupciu podala na Gašpara podnet a spochybňuje jeho príjmy, ktoré sú v kontraste užívaným majetkom: „Od roku 2011 do roku 2017 bol vlastníkom dvoch domov v Nitre a jedného bytu v Nitre. A keď sme zmapovali, že on v tom čase mal príjem len zo štátnej služby, kde pracoval či už v pozícii vyšetrovateľa, štátneho úradníka, kde mohol mať príjem do 1800 eur, tak už vtedy sme zistili, že jeho príjem by nepokrýval to, aby si tieto nehnuteľnosti vedel zakúpiť,“ hovorí ĽUBOMÍR DAŇKO s Nadácie Zastavme korupciu.

Daňko má s Gašparom aj osobnú skúsenosť. Syn policajného prezidenta Tibora Gašpara sa s ním ocitol v kancelárii: „Bol mi pridelený do kancelárie, aby som ho ako starší vyšetrovateľ zaúčal. Na NAKA nevydržal dlho a viacerí kolegovia hovorili, že spisy, čo po ňom dostali, boli katastrofálne. Videl som, že on v tej kancelárii netrávi čas, niekedy prišiel a na celý deň odišiel aj s nejakými ďalšími funkcionármi.“ Zaslúžil by si vtedy označenie „lákač“? Daňko tvrdí: „V tom čase by som ho za flákača označil.“

A rovnako aj Victor Breiner: „Vzhľadom na to, že si neplní povinnosti, ktoré sú očakávané od šéfa tajnej služby aliančnej krajiny, a teda flakáč je človek, ktorý si neplní flagrantným spôsobom svoje povinnosti alebo teraz zneužíva svoju pozíciu na vlastný prospech a politické účely, tak asi áno. SIS momentálne pracuje pre vládnu koalíciu.“

Breiner spochybňuje šéfa SIS aj cez jeho výsledky: „Rôznych škandálov a reputačných problémov, ktoré si vyrobil od svojho pôsobenia, je neúrekom. Sprisahanie gruzínskej légie proti samotnej štátnosti Slovenskej republiky, akcia, ktorá sa ukázala iba ako premyslená informačná operácia, ktorou vláda Slovenskej republiky chcela zastrašiť participáciu Slovenskej občianskej spoločnosti na protestoch začiatkom roku 2025. A toto ho diskvalifikuje z akéhokoľvek seriózneho pódia.“

Ľubomír Daňko komentoval aj zrušenie obvinenia kolegu z bývalej NAKA Mateja Vargu. Minister vnútra odmieta policajta vrátiť do práce, čo je podľa Daňka zneužitím funkcie, porušením zákona aj interných predpisov.

​V ARÉNE s V. Breinerom a Ľ. Daňkom zaznelo:

• prečo nehoda šéfa SIS nie je len bežným priestupkom radového občana
• čo v majetkoch Pavla Gašpara nesedí
• ako reputácia Gašpara ohrozuje dôveryhodnosť SIS
• či SIS funguje a plní si štátom zverené úlohy
• či nie je zneužívaná na boj proti „vnútornému nepriateľovi“
• ako Ľ. Daňko vníma zrušenie obvinenia policajta Vargu a postoj ministra vnútra

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Únos prezidentovho syna. Tridsať rokov od momentu, keď štátna moc zneužila svoje zložky na pomstu kritickému prezidentovi. Tridsať rokov čakania na spravodlivosť a potrestanie vinníkov. Tridsať rokov neschopnosti vysporiadať sa s vlastnou štátnou minulosťou.

„Vyhrážali sa, že mi zabijú syna. To už bola silná káva, tak som ich presťahoval do Prahy, kde ich istý čas strážila česká polícia,“ hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou novinár EUGEN KORDA z týždenníka Týždeň, ktorý v časoch únosu prezidentovo syna pôsobil ako reportér televízie NOVA pre Slovensko. Verejnosť sa aj cez jeho reportáže dozvedala, čo sa v krajine ovládanej Vladimírom Mečiarom a Lexovou SIS deje. Slovenská televízia bola pod plnou kontrolou štátu a o zneužívaní moci informovali novinári ako Ľuba Lesná alebo žurnalisti z rádia Twist, kde odznela pamätná nahrávka šéfa SIS Ivana Lexu a ministra vnútra Ľudovíta Hudeka dokumentujúca tlak na vyšetrovateľov: „Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo...“

SIS nemala skúsenosti s udalosťami, aké predviedla v posledný augustový deň roku 1995. MATÚŠ BURČÍK, reportér denníka SME, hovorí, ako mu člen komanda SIS Ľuboš Kosík opísal prípravu: „Oni skutočne pred tým nemali skúsenosť, ako niekoho naložiť do auta a bezpečne ho omámiť takým spôsobom, aby mu nejako zásadne neublížili. Informácie, ktoré o tom mali, pochádzali z filmov. V nich videli, že niekto niekomu priloží nejakú handričku na nos. Chceli si to vyskúšať v praxi. Pred samotným únosom podľa Kosíka urobili to, že vo večerných hodinách jazdili po Bratislave, vyhliadli si človeka v podobnom veku ako Michal Kováč ml., ktorého videli buď na benzínovej pumpe, alebo kráčať po ulici. Naložili ho do auta a rôznymi spôsobmi skúšali, ako tá omamná látka funguje. Skúsili to vraj asi trikrát.

Udalosti spojené s únosom a neskôr aj s vraždou Róberta Remiáša, spojky kľúčového svedka únosu Oskara Fegyveresa, sa podarilo objasniť vďaka odvahe tých, ktorí nemlčali, či už pôsobili v bezpečnostných zložkách, alebo na iných pozíciách.

​V ARÉNE s E. Kordom a M. Burčíkom zaznelo:

• kto pôsobil v SIS v čase únosu a ako monitorovali únik informácií
• aké násilné praktiky a vyhrážky používala tajná služba
• ako si tajní na civilistoch nacvičovali únos dovtedy videný len vo filmoch
• ako únos syna prežívali prezident s manželkou
• čo sa deje s aktérmi dnes a kto už neprehovorí
• čo sa dialo po zrušení Mečiarových amnestií
• prečo sa dnes súdny proces komplikuje

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kde hľadať rezervy? Ako konsolidovať? Kde šetriť? "Na sebe, pretože priestor na šetrenie so znížením plytvania a neefektívnych výdavkov, zefektívňovanie fungovania štátu, digitalizáciu verejných služieb, je obrovský. Obávam sa však, že ten výsledok nebude bohvieaký," hovorí v relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou bývalý minister financií a zároveň prezidenta M.E.S.A. 10 Ivan Mikloš, ktorý vládu považuje za nezodpovednú a nekompetentnú.

Na ďalšie zvyšovanie daní už priestor nevidí, ale ani na plošné škrtanie: "Povedať, že 15 percent všade, je absolútny nezmysel už z definície. Pretože určite máme inštitúcie, kde miera prezamestnanosti môže byť pokojne aj 40 percent. Určite máme také, ktoré nemajú žiadnu prezamestnanosť a potrebovali by, naopak, posilniť. Čiže akékoľvek arbitrárne rozhodnutie, že 15 percent škrtnem, je z princípu nezmyselné."

Ivan Mikloš považuje dohodu odborárov so zamestnávateľmi na opatreniach za výnimočný signál: "Ak sa už zhodnú odborári so zamestnávateľmi na tom, čo treba robiť a vláda to nerobí, tak si neviem predstaviť väčší dôkaz nekompetentnosti, neschopnosti, bezradnosti a zúfalstva vlády, ktorá nerobí nič."

Exministrovi financií však chýbajú ucelené reformné opatrenia, ktoré sú napríklad opakom spontánneho škrtania žúp: "A čo s tými všetkými dnešnými župami, ich záväzkami? Potrebujeme decentralizáciu, zvýšiť zodpovednosť, motivovať viac miestne a regionálne samosprávy a dať im do rúk nástroje, aby mohli rozvíjať regióny. Ale myslieť si, že nejakým administratívnym šmahom pera osem žúp znížim na štyri, to sú len také výkriky do vetra."

Mikloš by sa vyhol ďalšiemu zdaňovaniu bánk či obchodných reťazcov, ktoré konečný účet vystavia spotrebiteľom, apeluje na vytváranie podmienok rastu, ktorý podporí znižovanie deficitu. S výnimkou robustnej energopomoci nevidí dôvod na zásahy do sociálnych dávok a opatrení a v prípade lepšej situácie aj zachovanie trinástych dôchodkov.

A aký je podľa exministra súčasný minister Kamenický? "Povedzme, že maliar je lepší ako minister."

V ARÉNE s I. Miklošom zaznelo:

• kde sa dajú a majú hľadať peniaze na zníženie deficitu,
• čo koalícii vyčíta pri hľadaní dohody,
• prečo sa nemajú župy škrtať "od stola", ale po veľkej reforme,
• čo znamená, že sa odborári a zamestnávatelia boli schopní dohodnúť,
• čo by priniesol zásah do druhého piliera,
• či je priestor na zvyšovanie daní,
• či má zmysel šetriť na sociálnych opatreniach.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Teraz je absolútne kľúčové, ako dopadne trojstranný samit, je dosť možné, že bude ešte dokonca tohto mesiaca," myslí si politológ, pedagóg a odborník na Ukrajinu a Rusko ALEXANDER DULEBA. V relácii ARÉNA s Janou Krescanko Dibákovou analyzuje situáciu po historickom stretnutí v Oválnej pracovni. Situácia je pre Ukrajinu so silnými lídrami za chrbtom lepšia ako doteraz, bezpečnostné záruky sa dajú prirovnať k členstvu v NATO.

V prvej fáze by však mohlo ísť o výmenu zajatcov - civilistov, vojakov a podľa žiadosti Ukrajincov aj o prepustenie politických väzňov. Pozornosť sa bude sústreďovať tam, kde ju nasmeroval list Trumpovej manželky Melanie - na 19-tisíc unesených detí. Nasledovať budú zásadné momenty dohody - bezpečnostné záruky spojencov a územné nároky.

Duleba zdôrazňuje, že pôvodná ruská požiadavka dostať bezpečnostnú situáciu pred rok 1997 je nereálna a Ukrajina bude s podporou USA a ostatných krajín onedlho disponovať jednou z najvyspelejších armád: "Rusi veľmi ustupujú otázke demilitarizácie Ukrajiny. Kompromis je v tom, že Ukrajina teda nebude členom NATO, ale garancie pre Ukrajinu budú mať charakter článku 5. Nehovorí sa o tom, ale na rokovaní bolo online pripojených 32 krajín "koalície ochotných" - vrátane Japonska, Austrálie, Nového Zélandu. Keď má Trump má dočinenia s takouto koalíciou krajín, tak si nemôže dovoliť ignorovať nejakú ukrajinskú perspektívu."

Pre Donalda Trumpa však podľa Dulebu ide aj o ekonomický výsledok rokovaní, podarilo sa mu obsadiť európsky trh s energiami a vytlačiť tak Rusko. Aj preto sa s väčším záujmom môže starať o bezpečnosť na starom kontinente. Tá však bude spojená s ďalším zaoceánskym benefitom - americký zbrojný priemysel čakajú bohaté roky, ktoré sa odzrkadlia v modernizácii ukrajinskej armády: "Ukrajina bude vyzbrojená až po zuby. Cieľ demilitarizácie Ukrajiny je absolútna chiméra."

Najkomplikovanejšie bude hľadanie dohody o okupovaných územiach. Donald Trump sa na rokovaniach od ukrajinskej strany dozvedel konkrétne dôvody, prečo sú isté územia pre Ukrajinu strategicky dôležité a že niekoľkokilometrový posun hraníc smerom na východ môže znamenať dramatický zásah - napríklad obsadenie strategických metalurgických závodov v budúcnosti bude znamenať uľahčenie cesty pre Rusov smerom k Charkovu: "Putin zúžil ciele svojej špeciálnej vojenskej operácie na zisk nejakých území."

Podoba známej mapy v Oválnej pracovni s červeno vyznačeným východom sa môže ešte dramaticky meniť.

​V ARÉNE s A. Dulebom zaznelo:

• čo dosiahla Ukrajina v Oválnej pracovni
• čo bude nasledovať a či je reálna dohoda na stretnutí Putin - Zelenský
• ako sa prejavia bezpečnostné záruky v praxi a čím sa líšia od členstva v NATO
• či sa Ukrajina môže vzdať niektorých území na východe a kde sú kľúčové miesta
• čo bude s Krymom
• aké bude ekonomické postavenie Ruska vo svete
• či sa môže stať, že po voľbách sa na Ukrajine zmení situácia

See omnystudio.com/listener for privacy information.