Rádiožurnál o 7:00

Ján Mičuch: Veľkoslovensko. Pravda o vzniku monarchie Táto komédia nonšalantne mení dejiny, osvetľuje pravú podstatu historických udalostí, opisuje skutočné osobnosti nielen slovenských dejín presne tak, ako sa to určite nestalo. Alebo stalo? A čo vy? Čo by ste robili, keby ste boli vynálezcom cirkulárky času? S autorom hry sa zhovárala redaktorka Hana Rodová.

Víťazoslav Kubička, Nora Weberová: Vietor v píniách

Rozhlasová hra naživo! Sedem ľudí pripravuje tábor pre deti zo zmiešaných československých rodín. V predvečer príchodu detí do tábora sa prípravný výbor stretáva na mieste, kde sa tábor bude konať. Popri organizačných otázkach a zostavovaní programu ale skupina musí riešiť rozličné vzťahové problémy a predovšetkým veci, ktoré sa stali v minulosti, predovšetkým v Moste. Tam sa totiž väčšina organizátorov stretla v uplynulom roku, na prvom ročníku tábora pre československé deti. Účinkujú: Petr Marek, Johana Ožvold, Marian Moštík, Ján Mikuš, Ľudmila Klimková, Ján Kuráň, Stanislav Štofčík Dramaturgia: Ján Šimko Zvukový záznam: Peter Daniška Majster zvuku: Rudolf Fritzman Produkcia: Eva Viteková Réžia: Petr Marek a Ján Mikuš

Renomovaný český autor David Zábranský, napísal na objednávku Slovenského rozhlasu pôvodnú hru z obdobia vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. V jeho hre A ten tata Masaryk pripravuje nesúrodá skupina ľudí, ktorí z rôznych dôvodov nezdieľajú nadšenie z novovzniknutej republiky, symbolický atentát na hlavu štátu, prezidenta T. G. Masaryka. Atentát sa má odohrať v parku prezidentského zámku v Lánoch. Po nepodarenom atentáte ostane niekoľko nevysvetliteľných stôp a polícia stojí pred neľahkou úlohou vyšetriť a vysvetliť, o čo atentátnikom išlo a posúdiť, či by mali byť potrestaní. Účinkujú: Matej Landl, Juraj Hrčka, Miroslav Noga, Gabriela Škrabáková-Kreutz, Lucia Vráblicová, Martin Horňák, Ján Mistrík, Kamil Kollárik a Ladislav Konrád. Preklad: Diana Laciaková Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková Majster zvuku: Andrej Klimits Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata

Pôvodná rozhlasová hra Ivety Horváthovej "ôsme dvere" sa vracia k magickým osmičkovým rokom, ktoré sa podpísali pod osudy obyčajnej rodiny. V spomienkach, citáciách z denníkov sa dostaneme do roku 1948, 1968, ale aj do silných príbehov odcudzenia, generačného problému a trpkosti spomínania. Pripravili Egon Tomajko, Ján Fiala, Marián Cibuľa a Vladimír Kivader. Účinkujú Alena Sušilová, Tomáš Mischura, Ivana Kivaredová, Eva Mankovecká, Ľubomíra Krkošková a ďalší.

Podivuhodný príbeh Petra Schlemihla (Peter Schlemihls wundersame Geschichte) je najznámejšie dielo nemeckého romantického spisovateľa a botanika Adelberta von Chamisso (1781–1838). Rozprávková novela s autobiografickými prvky. Pre rozhlas zdramatizoval Jaroslav Rozsíval. Účinkujú: GALOVIČ Ján - Peter; PREDMERSKÝ Juraj - Šedivec; JURIGOVÁ-KAPRÁLIKOVÁ Zuzana - Mína; ŠIMONOVIČ Jozef - Lesmajster; ULICKÁ Soňa - Žena; HURAJOVÁ Lucia - Fanny; BOUBLÍK Přemysl - John; SWAN Alfréd - Hostinský; KERATA Ladislav - Obuvník; SANITROVÁ Dagmar - Sestra; GALANDOVÁ Eva - Starenka; VRABLICOVÁ Lucia - Rozprávačka; TRNAVSKÝ Miroslav - Bendel; HRYC Andrej - Rascal; ROZSÍVAL Jaroslav - Hlas; DETSKÁ ROZHLASOVÁ DRAMATICKÁ DRUŽINA

Pôvodná rozhlasová tragikomédia Michaely Zakuťanskej rozpráva príbeh tridsiatničky Saše, ktorá zažíva vnútornú krízu, pocit osamelosti, vyhorenia a zbytočnosti. Z beznádeje ju vytrhne rutinné zvonenie pri dverách. V réžii Júlie Rázusovej účinkujú Gabriela Marcinková, Stanislava Kašperová, Dana Košická a ďalší.

Rozhlasová hra mladej oceňovanej autorky, odohrávajúca sa v snoch šiestich postáv odkrýva spletitú sieť rodinných vzťahov niekoľkých generácií. V priestoroch rôznych snov, kde nemusia platiť striktné pravidlá skutočného sveta a niekedy ani logika, vznikla slobodná hra spomienok, útržkov skutočnosti a predstáv o budúcnosti. V tomto svete sa odvíja príbeh jednej rodiny, v ktorej sa matka musí vyrovnať so smrťou muža a takisto s minulými traumami, jej synovia s rozpadajúcimi rodinami a ich deti s pokazeným detstvom. Autorka vytvorila zaujímavý svet na hranici sna a skutočnosti, výborne využívajúci rozhlasové médium. A hoci poslucháč zachytáva postavy v neľahkých životných situáciách, radosť z neobvyklej autorkinej hry a silných hereckých výkonov prináša jedinečný zážitok. Účinkujú: Aňa - Dominika Morávková, Peťo - Michal Jánoš, Silvester - Matej Landl, Veronika - Edita Korivčevic Borsová, Lýdia - Ida Rapaičová, Viktor - Ján Hrotík. Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Majster zvuku: Milan Greguš Produkcia: Alena Rumanovská a Silvia Lukáčová Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Milena Lukáčová

Pri príležitosti výročia konca prvej svetovej vojny uvádzame originálnu adaptáciu jednej z najzaujímavejších divadelných hier dvadsiateho storočia. Rakúsky novinár, esejista a spisovateľ Karl Kraus napísal svoju monumentálnu hru Posledné dni ľudstva pod vplyvom zážitkov z prvej svetovej vojny a udalostí, ktoré jej predchádzali. Text tvorí 220 voľne prepojených scén a má vyše päťsto strán. Autor ho uviedol vetami: „Inscenovanie tejto drámy, ktorej rozsah by podľa pozemskej mierky zaplnil asi 10 večerov, je vyhradené divadlu na Marse. Návštevníci divadiel tohto sveta by to asi nevydržali." Kraus text písal v rokoch 1915-1919 a je veľmi zaujímavý aj po formálnej stránke. Kraus pracoval s nájdeným materiálom - viac ako jeho tretinu tvoria citáty z novín, vojenských rozkazov, súdnych rozhodnutí, listov, výnosov a nariadení, pohľadníc či plagátov. Krausova hra bola v mnohých ohľadoch prelomová. Autor dokázal vytvoriť spoločenskú satiru takmer výlučne dokumentovaním každodenného života. Hoci sa hra inscenuje výnimočne, inšpirovala mnoho teoretických reflexií, rozpútala diskusie medzi umenovedcami i aktivistami a inšpirovala celý rad autorov a dramatikov. Rádio Devín hru uvádza v úprave Jany Mikuš Hanzelovej a v réžii Jána Mikuša.

Rozhlasová hra vznikla na základe drámy, za ktorú získal cenu Rádia Devín v súťaži Dráma 2017 začínajúci český dramatik Ondřej Škrabal. Autor pôsobí aj ako divadelný režisér v nezávislej umeleckej platforme, ktorá sa zaujíma o „radikálnu“ činohru (sústredenie sa na text, minimalistickú scénografiu, prepájanie divadla so súčasnou hudbou a performance), taktiež píše poéziu. Zjavenie pudla je veršovaná monodráma herca, ktorý práve dohral Fausta a v zákulisí reflektuje absurdný dramatický moment, ktorý sa odohral na javisku. Ten odštartuje monológ, oscilujúci medzi existenciálnosťou a banálnosťou, ktorý poodhaľuje divadelný svet z pohľadu herca a v obecnej rovine poukazuje na človeka uzavretého v bubline svojho malého sveta, v ktorom príchod akéhokoľvek cudzorodého prvku či inakosti vzbudzuje strach a paranoje a stáva sa tiež vhodnou zámienkou na ospravedlnenie vlastných zlyhaní. Ondřej Škrabal hru komponoval ako hudbu slov. Princíp komponovania – slova, hudby a zvuku - využíva aj rozhlasové spracovanie.