Uhol pohľadu

V knihe Po troškách v preklade Karola Chmela sa zoznámime s dievčatkom vyrastajúcim v poľskej obci Olszyny. Prostredníctvom očarujúceho detského pohľadu otvára poľská spisovateľka Weronika Gogola aj tému smrti a straty, a to často s nečakanou ľahkosťou. Detské vnímanie sveta umožnilo autorke rozprávať o tom najdôležitejšom v živote, ako aj o celkom všedných veciach, bez fanfár či pátosu. Je to príbeh o živote, o láske, o spomienkach na život na dedine a o tom, ako sa učíme žiť naplno, aj keď sa musíme rozlúčiť s tými, ktorých milujeme. Reláciu si môžeme vypočuť vďaka prekladu Karola Chmela.

V réžii Lukáša Lipčáka účinkovala Jana Wernerová, hudobná dramaturgia Zuzana Eperješiová, zvuk Peter Krajčovič. Pre rozhlas pripravil Gabriel Kuľbak.

V knihe Po troškách v preklade Karola Chmela sa zoznámime s dievčatkom vyrastajúcim v poľskej obci Olszyny. Prostredníctvom očarujúceho detského pohľadu otvára poľská spisovateľka Weronika Gogola aj tému smrti a straty, a to často s nečakanou ľahkosťou. Detské vnímanie sveta umožnilo autorke rozprávať o tom najdôležitejšom v živote, ako aj o celkom všedných veciach, bez fanfár či pátosu. Je to príbeh o živote, o láske, o spomienkach na život na dedine a o tom, ako sa učíme žiť naplno, aj keď sa musíme rozlúčiť s tými, ktorých milujeme. Reláciu si môžeme vypočuť vďaka prekladu Karola Chmela.

V réžii Lukáša Lipčáka účinkovala Jana Wernerová, hudobná dramaturgia Zuzana Eperješiová, zvuk Peter Krajčovič. Pre rozhlas pripravil Gabriel Kuľbak.

V knihe Po troškách v preklade Karola Chmela sa zoznámime s dievčatkom vyrastajúcim v poľskej obci Olszyny. Prostredníctvom očarujúceho detského pohľadu otvára poľská spisovateľka Weronika Gogola aj tému smrti a straty, a to často s nečakanou ľahkosťou. Detské vnímanie sveta umožnilo autorke rozprávať o tom najdôležitejšom v živote, ako aj o celkom všedných veciach, bez fanfár či pátosu. Je to príbeh o živote, o láske, o spomienkach na život na dedine a o tom, ako sa učíme žiť naplno, aj keď sa musíme rozlúčiť s tými, ktorých milujeme. Reláciu si môžeme vypočuť vďaka prekladu Karola Chmela.

V réžii Lukáša Lipčáka účinkovala Jana Wernerová, hudobná dramaturgia Zuzana Eperješiová, zvuk Peter Krajčovič. Pre rozhlas pripravil Gabriel Kuľbak.

V knihe Po troškách v preklade Karola Chmela sa zoznámime s dievčatkom vyrastajúcim v poľskej obci Olszyny. Prostredníctvom očarujúceho detského pohľadu otvára poľská spisovateľka Weronika Gogola aj tému smrti a straty, a to často s nečakanou ľahkosťou. Detské vnímanie sveta umožnilo autorke rozprávať o tom najdôležitejšom v živote, ako aj o celkom všedných veciach, bez fanfár či pátosu. Je to príbeh o živote, o láske, o spomienkach na život na dedine a o tom, ako sa učíme žiť naplno, aj keď sa musíme rozlúčiť s tými, ktorých milujeme. Reláciu si môžeme vypočuť vďaka prekladu Karola Chmela.

V réžii Lukáša Lipčáka účinkovala Jana Wernerová, hudobná dramaturgia Zuzana Eperješiová, zvuk Peter Krajčovič. Pre rozhlas pripravil Gabriel Kuľbak.

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.

autor: Márius Kopcsay

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Rudolf Pepucha

zvukový majster: Tatiana Horváthová

réžia: Karol Horváth

číta: Tomáš Palonder

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.

autor: Márius Kopcsay

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Rudolf Pepucha

zvukový majster: Tatiana Horváthová

réžia: Karol Horváth

číta: Tomáš Palonder

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.

autor: Márius Kopcsay

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Rudolf Pepucha

zvukový majster: Tatiana Horváthová

réžia: Karol Horváth

číta: Tomáš Palonder

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.

autor: Márius Kopcsay

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Rudolf Pepucha

zvukový majster: Tatiana Horváthová

réžia: Karol Horváth

číta: Tomáš Palonder

Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme. Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva. Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou. Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.

autor: Márius Kopcsay

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Rudolf Pepucha

zvukový majster: Tatiana Horváthová

réžia: Karol Horváth

číta: Tomáš Palonder

S protagonistkou príbehu – Lucy Entwhistleovou – sa stretávame niekoľko hodín po smrti jej chorľavého otca. Len pred pár dňami sa prisťahovali do Cornwallu, kde sa oňho Lucy mala aj naďalej starať, ale prímorský vzduch v letovisku už jeho stav nestihol zlepšiť. Everard Wemyss v ten deň náhodou stretne Lucy, keď prechádza okolo domu, ktorý si Entwhistleovci prenajali, pohltený negatívnymi myšlienkami na nedávne úmrtie svojej manželky a vyšetrovanie jeho okolností. Wemyss sa chopí príležitosti na rozptýlenie od vlastnej sebaľútosti a osamelosti, vstúpi do Lucyinho života, prevezme úlohu starostlivého rodinného priateľa, zorganizuje pohreb a pred všetkými vystupuje ako ochranca mladej ženy. Nedávna tragická strata ich zblíži, nad vzťahom však visí tieň – Wemyssova manželka Vera zomrela za záhadných okolností. Okrem toho u Wemyssa začnú čoskoro vychádzať na povrch jeho zlovestné povahové črty. Hoci Lucy sotva pozná, začne žiarliť na vplyv, ktorý na ňu má jej dobrosrdečná teta. Tá ju nabáda, aby opustila Cornwall a strávila zvyšok leta u nej v Londýne. Wemyss pomocou citového vydierania prehovorí Lucy, aby sa s ním pred odchodom tajne zasnúbila… Román Vera (1921) sa považuje za jedno z vrcholných diel anglickej spisovateľky Elizabeth von Arnim (1866 – 1941). Temnú tragikomédiu inšpirovanú autorkiným katastrofálnym manželstvom s grófom Russellom dobová kritika opísala ako „Búrlivé výšiny v podaní Jane Austenovej“. Autorka v tejto próze vynachádzavo využíva a kombinuje postupy viacerých žánrov – romantická komédia, gotický román, rozprávka – pomocou nich vykresľuje prejavy patriarchálneho násilia v situácii vekovo a mocensky nerovného partnerského vzťahu a evokuje dusivú atmosféru, ktorá panuje v domácnosti malomeštiackeho tyrana Everarda Wemyssa. Spisovateľka majstrovsky pracuje s technikou polopriamej reči, necháva rozprávača plynule prekĺzavať medzi hľadiskami troch ústredných postáv (Everard, Lucy a teta Dot) a rozkol medzi tým, čo si myslia a čo hovoria, vytvára jednak napätie – ako čitatelia vieme vždy viac než jednotlivé postavy – a zároveň aj výrazný komický efekt. Postava mŕtvej manželky, podľa ktorej je román pomenovaný, nevystupuje v deji priamo, ale len cez to, čo o nej ostatné postavy hovoria alebo si myslia, prípadne prostredníctvom stôp a predmetov, ktoré po nej v dome a záhrade zostali. Napriek fyzickej neprítomnosti je v psychologickej rovine prítomná veľmi nástojčivo. Tento motív sa stal neskôr inšpiráciou pre Rebeku (1938) Daphne du Maurier.

autorka: Elizabeth von Arnim

preklad: Nóra Ružičková

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Juraj Polgáry

zvukový majster: Peter Pištek

réžia: Veronika Repčík

číta: Ján Gallovič