Predstavte si firmu, ktorá má 365 dní v roku náklady, no len jediný deň na to, aby získala príjmy potrebné na svoje fungovanie. Presne k takejto organizácii prirovnáva moderátor Martin Krupa fungovanie Ligy proti rakovine a jej najväčšej charitatívnej zbierky - Deň narcisov. V najnovšej epizóde podcastu Biznislab hostka Eva Kováčová, výkonná riaditeľka organizácie vysvetľuje, ako funguje najväčšia charitatívna zbierka na Slovensku a čo sa z nej môže naučiť komerčný biznis.

Milión narcisov a extrémna efektivita

Keď 16. apríla stretnete v uliciach dobrovoľníkov so žltými narcismi, vidíte len špičku ľadovca. Za jedným Dňom narcisov sa skrýva distribúcia takmer milióna pripináčikov s narcismi, 1500 škatúĺ, viac ako tisíc spoluorganizátorov a koordinácia takmer 13-tisíc dobrovoľníkov.

„Deň narcisov sa skončí v apríli a už v máji máme prvé stretnutie k ďalšiemu ročníku. Vo februári, v marci a apríli u nás nikto nepozná slovo dovolenka,“ vysvetľuje v podcaste Eva Kováčová.

Pokladničky stále vyhrávajú nad digitálom

V dobe smartfónov, Apple/Google Pay a QR kódov sa môže zdať zbieranie mincí do papierových pokladničiek ako zastaraný model. Riaditeľka Ligy proti rakovine však tento krok rázne obhajuje: „Tento deň je fenomén. Človek sa chce vidieť s narcisom na hrudi a chce, aby ho videli aj iní. Pre onkologických pacientov to znamená neuveriteľne veľa - vidia, že v tom nie sú sami.“

Ulica má navyše silný edukačný rozmer, keďže 95 percent dobrovoľníkov tvoria žiaci a študenti, ktorí sa takto učia empatii a solidarite. Organizácia však nezaspala dobu - prispieť sa dnes dá aj cez SMS, QR kódy či priamo na webe https://www.dennarcisov.sk/.

Na čo idú vyzbierané peniaze?

Kým Deň narcisov trvá jeden deň, vyzbierané peniaze - minulý rok to bolo v čistom 1,36 milióna eur - pracujú celoročne. Liga z nich nefinancuje len osvetu, ale najmä hmatateľné projekty, lebo ročne na Slovensku pribudne 35- až 40-tisíc onkologických pacientov. Výťažok zo zbierky sa premieňa na pomoc, ktorá zahŕňa:

• Bezplatnú onkoporadňu, ktorá šetrí vzácny čas lekárom a pomáha pacientom zorientovať sa.

• Sieť onkopsychológov a odborné podporné skupiny pre pacientov, rodiny aj pozostalých.

• Jednorazový finančný príspevok pre pacientov v hmotnej núdzi.

• Ubytovacie zariadenia na Kramároch pre rodičov detí s rakovinou, ako aj pre dospelých pacientov dochádzajúcich na liečbu z iných kútov Slovenska.

• Vzdelávanie zdravotných sestier v oblasti komunikácie a ďalšie vzdelávacie a podporné projekty pre onkopacientov.

Práca bez komfortnej zóny

Za obrovským rozsahom tejto zbierky však stojí nečakane malý tím. Organizáciu ťahá len 16 kmeňových zamestnancov rozdelených do troch centier pomoci - v Bratislave, Martine a Košiciach. Kováčová túto extrémnu efektivitu pripisuje vernosti tímu: „Prevažná väčšina týchto ľudí je so mnou v Lige proti rakovine zhruba 15 až 20 rokov. Systematickosť, konzistentnosť, poznanie problémov, to je asi recept na pomyselný úspech“. Pri práci v neziskovom sektore neexistujú prísne hranice komfortnej zóny - zamestnanci robia to, čo je práve potrebné, hoci to znamená ranné nosenie škatúľ a poobedné nahrávanie podcastu.

„Máme ťažké chvíle, máme ľahké chvíle, ale nikdy nevieme, čo nás postretne. Ak máme možnosť životu niečo vrátiť, čo nám dal, tak skúsme,“ uzatvára Kováčová s pripomienkou skutočného príbehu manažéra, ktorý ich raz s nedostatkom empatie odmietol, no o pol roka sa sám vrátil prosiť o pomoc ako onkologický pacient.

V podcaste sa dozviete aj to:

• Či sú Slováci v porovnaní so zahraničím štedrí darcovia.

• Ako funguje spolupráca s firmami (CSR) a prečo by nemala byť len o logu na letáku.

• Prečo je tím Ligy takmer čisto ženský.

Vypočujte si celú epizódu podcastu BiznisLab s Martinom Krupom a zistite viac o tom, ako sa riadi organizácia s obrovským celospoločenským dosahom.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

Podcast Biznislab nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V boji o prežitie v e-commerce už dávno nestačí mať len pekný web a rýchlu dopravu. Zákazníci sú náročnejší, ceny PPC reklám neustále rastú a tlak na maržu sa zvyšuje. Ako v tomto prostredí uspieť a odlíšiť sa od gigantov?

V najnovšej epizóde podcastu Biznislab sa Martin Krupa rozprával s Dušanom Verešom, vedúcim oddelenia zákazníckeho skúsenosti v agentúre ui42. Témou bola nielen optimalizácia konverzného pomeru (CRO) v e-shopoch, ale predovšetkým dôležitosť budovania nadpriemernej zákazníckej skúsenosti (CX).

Zložitejšie produkty si pýtajú služby navyše

Online sa dnes predáva všetko, vrátane komplexných produktov, ako sú záhradné domčeky, sedačky či zložitejší stavebný materiál. Pri nich je nákupný proces pre zákazníka náročnejší. Má obavy – pri domčeku rieši ohlášku na stavebnom úrade, pri sedačke zasa to, či mu bude poťahový materiál príjemný na dotyk.

A práve tu vzniká priestor na to, aby ste predbehli konkurenciu. „Ak za zákazníka vybavíte stavebné povolenie, alebo mu za pár centov pošlete domov vzorky látok na ohmatanie, firma sa značne odlíši od piatich ďalších cenových ponúk,“ hovorí Vereš. Zákaznícka skúsenosť (CX) totiž zahŕňa každú jednu interakciu zákazníka s firmou, nielen funkčný dizajn pri vyklikávaní tovaru v košíku.

Prestaňte páliť peniaze na zbytočnú reklamu

Mnohé e-shopy bojujú s drahými reklamami. „Niekedy, keď auditujeme e-shopy, odporúčam zastaviť reklamy, lebo sú to spálené peniaze,“ konštatuje Dušan Vereš. Ak posielate draho zaplatených návštevníkov na pomalý web s nezrozumiteľným filtrom (napr. pri matracoch používate interný slang ako „kvalita 2, 3, 4“ alebo „flexi-kokos“), zákazník ponuku nepochopí a nakúpi inde.

Základom pre optimalizáciu (CRO) je rýchle načítanie stránky ideálne do jednej sekundy a kvalitné vyhľadávanie, ktoré dokáže konverziu až zdvojnásobiť. Kategórie musia zákazníka edukovať a filtre musia hovoriť jeho jazykom. Rovnako dôležitý je detail produktu, ktorý musí zodpovedať všetky otázky. Často stačí zmeniť nezrozumiteľný text či finančný žargón vo formulári. Presne to sa podarilo pri testovaní poistnej kalkulačky, kde sa len drobnou úpravou textácie zdvihla úspešnosť dokončenia o 20 percent.

Umelá inteligencia vás dovedie len do priemeru

Dnes dokáže umelá inteligencia (AI) navrhnúť a čiastočne nakódovať e-shop za pár sekúnd. Dušan Vereš však upozorňuje, že AI nahrádza niektoré aktivity, nie komplexnú prácu ľudí. „AI ti dá priemerný výstup. Stále potrebuješ človeka, ktorý ju očistí od balastu a povie, čo je dôležité,“ vysvetľuje v podcaste. Ak sa chcete odlíšiť, potrebujete ísť do hĺbky a pochopiť reálne správanie zákazníkov prostredníctvom výskumu. Ten neslúži len na chválenie sa vysokou spokojnosťou, ale najmä na pochopenie rozhodovacieho procesu a minimalizáciu rizika pri zavádzaní inovácií a investíciách.

Vypočujte si novú epizódu Biznislab a zistite:

• Prečo by ste nemali inovovať a programovať nové funkcie bez predchádzajúceho výskumu so zákazníkmi.

• Aký je rozdiel medzi UX (používateľským rozhraním) a CX (zákazníckou skúsenosťou).

• Ktoré základné chyby v e-shopoch vás denne pripravujú o tržby a zbytočne predražujú reklamu.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

Podcast Biznislab nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mnohí podnikatelia začínajú s tabuľkami v Exceli a jednoduchým e-shopom. Keď však biznis začne rásť, prichádza zlomový bod. Objednávky pribúdajú, sklady prestávajú sedieť a v dátach vzniká chaos. Vtedy prichádzajú na rad tri písmená, ktoré môžu vašu firmu buď zachrániť, alebo na mesiace paralyzovať: ERP.

Rast firmy je snom každého biznismena, no pre vnútorné procesy je to často „stresový test“. Ak predávate stovky produktov mesačne, viete ich ukočírovať manuálne. Ak sú to tisíce, bez robustného informačného systému (ERP) riskujete stratu kontroly nad maržami, zásobami aj vlastným časom.

V najnovšej epizóde podcastu Biznislab sa moderátor Martin Krupa rozprával so Slavomírou Vígovou, odborníčkou zo spoločnosti Seyfor Slovensko, ktorá má pod palcom systém Money ERP. Dozviete sa, prečo je ERP „centrálnym mozgom“ firmy a ako ho prepojiť s e-shopom tak, aby ste z neho vyťažili maximum.

E-shop je výkladná skriňa, ERP je sklad aj účtovník

„E-shop je to pekné, s čím sa stretáva zákazník. Je to výkladná skriňa. Ale ERP systém je to pozadie, ktoré nemá byť vidieť. Ak všetko funguje, o ERP ani neviete,“ vysvetľuje v podcaste Slavomíra Víglová.

Častou chybou rastúcich firiem je snaha „tlačiť“ logiku procesov do e-shopového riešenia. Odborníci však varujú: cenotvorba, skladová dostupnosť a fakturácia musia mať svoj domov v ERP. Ten slúži ako jediný pravdivý zdroj dát (tzv. Single Source of Truth). Ak máte dáta v poriadku v systéme, e-shop ich už len zrkadlí.

Prečo implementácie zlyhávajú?

Prechod na nový systém alebo prepojenie e-shopu s ERP býva pre firmy náročným obdobím. Slavomíra Víglová v podcaste identifikuje hlavné dôvody, prečo projekty meškajú:

1. Chýbajúca trojstranná komunikácia: Klient, agentúra (e-shop) a dodávateľ ERP musia od začiatku sedieť za jedným stolom.

2. Podcenené kapacity: Zákazník si často myslí, že „sa to nejako samo prepojí“. Bez vyčleneného času na strane firmy však integrácia narazí na mŕtvy bod.

3. Neporiadok v dátach: Ak do nového systému nahráte nesprávne stavy zásob, realita vás dobehne hneď po spustení.

Umelá inteligencia: viac než len automatizácia

Témou diskusie je aj trend umelej inteligencie. Podľa Vígovej AI v ERP systémoch už dnes pomáha s rutinnými úlohami, ako sú vyčítavanie faktúr (OCR) či párovanie platieb. Budúcnosť je však v predikciách – AI dokáže v obrovskom množstve dát nájsť vzorce správania zákazníkov, ktoré ľudské oko prehliadne, a pomôcť vám napríklad s plánovaním zásob na ďalšiu sezónu.

Legislatívna smršť ako slovenský unikát

Prečo slovenské firmy často volia lokálne ERP riešenia pred tými svetovými? Odpoveďou je legislatíva. „Na Slovensku máme v tomto extrém. Legislatíva sa mení veľmi rýchlo, čo dodávateľom systémov odčerpáva kapacity z vývoja inovácií,“ hovorí Víglová. Dobrý ERP systém je pre podnikateľa garanciou, že nebude riešiť chyby v zaokrúhľovaní alebo nové formáty e-faktúr, ale svoj biznis.

Vypočujte si novú epizódu Biznislab a zistite:

• Ako si vybrať ERP systém, ktorý s vašou firmou porastie?

• Kto je zodpovedný za chybu, ak AI zle spáruje faktúru?

• Prečo je dôležité mať v tíme dátovo gramotných ľudí?

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

Podcast Biznislab nájdete na SME.sk, Spotify aj Apple Podcasts.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Slovenský internet bol v polovici 90. rokov v plienkach. Používali ho tri percentá populácie a nikto netušil, že o pár rokov neskôr sa hľadanie práce presunie z novín do digitálneho priestoru.

V najnovšej časti podcastu Biznislab Martin Krupa vyspovedal Dalibora Jakuša, zakladateľa portálu Profesia.sk.

Od „Yetiho“ k trhovému lídrovi

Príbeh Profesie nie je príbehom o precíznom biznis pláne. Dalibor Jakuš spomína, že portál vznikol v roku 1997 v agentúre ui42 skôr ako technologický experiment. „Urobili sme úžasnú vec, ktorá sa volala Yeti na snehu. A urobili sme Profesiu. Dôvodom bolo otestovať svoje schopnosti,“ hovorí Jakuš o časoch, keď slovenský web bol ešte len v začiatkoch.

Zlom nastal vo chvíli, keď sa tím musel rozhodnúť, či projekt, ktorý bol vtedy trhovou trojkou, predá, alebo sa pokúsi vybudovať jednotku. Celý úspech napokon odštartovalo jediné zásadné rozhodnutie – odhodlanie urobiť službu poriadne a stať sa číslom jeden. Potom už nasledovalo hľadanie a výber investora, spin-off a akcelerácia samostatnej firmy až po exit a začlenenie do medzinárodného korporátu.

Efektivita cez „lenivosť“

Dalibor Jakuš sa v biznisových kruhoch stal známym svojou „teóriou lenivého manažéra“. Podľa neho je lenivosť (angl. idle) motorom pokroku, ak manažéra núti hľadať efektívnejšie cesty a delegovať úlohy na schopnejších ľudí.

„Veľmi rýchlo som pochopil, že princípom dobre fungujúcej firmy, že každý ten človek vo firme vie robiť to, čo robí, lepšie ako by som to urobil ja.“

Táto filozofia sa pretavila aj do samotného produktu. Jakuš hľadal cesty, ako odstrániť neefektivitu všade – či už to znamenalo zjednodušenie interného procesu, alebo zvyšovanie usability webu cez ušetrenie čo i len jedného zbytočného kliku používateľa. Tento prístup mu umožnil vybudovať firmu so 150 zamestnancami pri zachovaní zdravého work-life balansu.

Aj preto si Dalibor mohol dovoliť odísť na ročné platené voľno (angl. sabbatical), v čom bol tiež jedným z priekopníkov na Slovensku.

O synovi Šimonovi, rodine a integrite hodnôt

Silnou témou rozhovoru je Daliborov postoj k synovi Šimonovi. Jakuš ho odmieta definovať cez diagnózu Downovho syndrómu a pripomína, že syn má s ostatnými súrodencami spoločných 46 chromozómov, zatiaľ čo ten jeden navyše by nemal byť jeho hlavným prívlastkom. Tento prístup k inklúzii v ich rodine prirodzene funguje a Šimon je dnes úspešným hercom aj reprezentantom Slovenska v športe.

Z Profesie Dalibor odišiel po 27 rokoch, keď pocítil, že sa mení rovnováha hodnôt v trojuholníku: majitelia, zákazníci a zamestnanci. Okrem rodiny sa Dalibor teraz venuje svojej firme, ktorá sa venuje online testovaniu angličtiny a kde Dalibor testuje možnosti súčasnej umelej inteligencie.

Dozviete sa aj to, ako sa pripraviť na 100 jarných kilometrov.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V špeciálnom vydaní podcastu Biznislab denníka SME a digitálnej agentúry ui42 si na miesto hosťa sadla jeho doterajšia moderátorka Daniela Marušková a vyspovedal ju Martin Krupa, co-founder ui42. Hovorila o kariére, náhodách, ktoré ju formovali, aj o období, keď sa jej život v priebehu pár mesiacov úplne obrátil.

Daniela pochádza z Novej Bane a pôvodne chcela študovať žurnalistiku. Neprijatie na vysokú školu však nebrala ako koniec, ale ako impulz odísť do Bratislavy a „skúsiť to“. Pracovala, kde sa dalo, ako pokladníčka či upratovačka, až sa náhodou dostala do denníka SME. Pozícia, na ktorú sa hlásila, bola obsadená, no aj tak dostala šancu. Práve tam sa začala jej profesionálna cesta v digitále, od office manažérky cez projektový manažment až po prácu s programátormi.

Ďalší zlom prišiel s pandémiou. Na začiatku covidu sa zrušili rozpočty, klienti a istoty. Daniela v tom čase rozbiehala malú UX agentúru, no zo dňa na deň ostala bez práce. Poslala životopis do ui42, aj to druhýkrát. Tentoraz uspela aj vďaka prednáške, ktorú mala zverejnenú online. „Niekedy nepomôže CV, ale to, čo po sebe necháte verejne,“ hovorí.

V čase nástupu do novej práce bola tehotná, a o niekoľko mesiacov neskôr prišla diagnóza - rakovina. Nová pracovná rola, materstvo a onkologická liečba sa odohrávali naraz. Navonok pôsobila pokojne a silno, no sama dnes hovorí, že nešlo o odvahu. „Silná som nebola preto, že by som chcela. Nemala som inú možnosť.“

Najťažšie obdobie prišlo po pôrode, keď pre liečbu nemohla byť so synom tak, ako by chcela. Práve vtedy pochopila, že fyzické prežitie nestačí. Odborná psychologická a psychiatrická pomoc jej pomohla spracovať strach, vinu aj vyčerpanie. „Prvýkrát mi zachránili život onkológovia. Druhýkrát lekári, ktorí sa starali o moju hlavu.“

Dnes pôsobí ako CMO ui42, je členkou správnej rady Ligy proti rakovine a vedie rozhovory s lídrami slovenského biznisu. Otvorene hovorí aj o ženách vo vedení. Nie o potrebe „tlačiť ich nasilu“, ale o vytváraní reálnych možností a o tom, aby sa zamestnávatelia nebáli pýtať, čo ženy naozaj chcú.

Jej príbeh nie je o výnimočnosti. Je o tom, že život a práca sa nedajú oddeliť. A že hovoriť o ťažkých veciach nie je slabosť, ale predpoklad, aby sme ich dokázali zvládnuť.

Na výrobe tejto relácie spolupracoval Martin Krupa.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ondrej Kořínek, kreatívec a stratég s 25-ročnými skúsenosťami v reklame s viac ako 50 kreatívnymi oceneniami otvorene hovorí o extrémnej dynamike priemyslu. V podcaste Biznislab popísal marketing ako „umenie identifikovať ľudské potreby a naplniť ich spôsobom, ktorý potom generuje zisk“. Hoci sám roky neustále hľadal potvrdenie, či je „dosť dobrý“, nakoniec mu na tejto ceste pomohlo len uvedomenie si vlastných hraníc.

Kreatíva je riešenie hlavolamov, nie módna prehliadka

Ondrej upozorňuje, že kreatívna kampaň nemusí byť šialená, ale musí efektívne riešiť problém klienta. Kreatíva je pre neho ako hlavolam alebo „jež v klietke“, ktorého je nutné vyriešiť. Otvorene hovorí, že kreatívne súťaže sa príliš sústredia na extravagantné formy ocenených kampaní, ktoré sú často „módnou prehliadkou“ a nesúvisia s reálnym vplyvom na klienta.

Lovebrand existuje

Napriek všeobecnému názoru o konci televízie, Ondrej ju stále absolútne odporúča klientom, ktorí na ňu majú rozpočet. Ide o najefektívnejšiu cestu pri budovaní značky, ako akákoľvek digitálna kampaň. Vysvetľuje to jednoducho: „ľudí nezaujíma reklama. To si treba uvedomiť.“ TV je zatiaľ najefektívnejší kanál, ako sa s posolstvom dostať priamo do obývačky ľudí, čo vidieť aj z prieskumov. Na televíznu kampaň by ste však mali zabudnúť, ak na ňu nemáte minimálne 200tisíc eur.

Ondrej Kořínek tvrdí, že lovebrand môže v niektorých segmentoch existovať, ale potrebujete k tomu dve kľúčové podmienky: bezpodmienečnú lásku (nečakanie na zľavy) a odpúšťanie chýb. Ak čakáte na zľavy, už to nie je láska k značke, ale len k produktu.

Značka musí poznať sama seba

Čo by malo obsahovať dobré zadanie od klienta, ako nastaviť očakávania od spolupráce s agentúrou a ako definovať ciele Ondrej odpovedá v rozhovore s Danielou Maruškovou, CMO agentúry ui42.

Vypočujte si celý rozhovor, kde sa dozviete viac o kampani Júliusom Satinským, ako mu učenie a mentoring pomáha rásť, koho považuje za lovebrand a o jeho sne o práci na globálnej kampani.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Počas pandémie sa rozhodla pre malú zmenu a prestala si žehliť svoje prirodzene kučeravé vlasy. Netušila, že práve tento krok ju privedie k nápadu, ktorý zmení jej profesijný aj osobný život.

Z pôvodne hobby projektu vznikol e-shop, ktorý sa rýchlo stal jej hlavným biznisom. Len pár mesiacov po nápade spustila predaj, rozbehla prvé kampane a sociálne siete začali zaplavovať fotografie a videá s kučerami. Do roka od spustenia už vedela, že je čas dať výpoveď a naplno sa venovať rastúcej značke.

Rýchly rast e-commerce biznisu

Carol vyštudovala medzinárodný obchod a marketing, a bolo to poznať od prvého dňa. Na rozdiel od mnohých začínajúcich podnikateľov nešetrila na kvalite obsahu. Ako sama hovorí, organickej návštevnosti stále verí, preto od začiatku investovala do SEO optimalizácie a kvalitných textov.

„Obsah bol pre mňa základ. Chcela som, aby zákazníčky na stránke nielen nakupovali, ale aj našli odpovede, inšpiráciu a rady,“ hovorí.

Neskôr k obsahu pribudli PPC kampane a aktívna práca so sociálnymi sieťami, ktoré sa stali miestom, kde Carol začala šíriť osvetu o starostlivosti o kučeravé vlasy.

Synergia medzi online e-shopom a offline salónom

Po dvoch rokoch podnikania stála pred rozhodnutím – expandovať alebo rozšíriť biznis o ďalšiu službu. Rozhodla sa pre druhú možnosť a otvorila špecializovaný kadernícky salón pre kučeravé vlasy.

Ukázalo sa, že to bolo správne rozhodnutie. Salón sa stal miestom, kde sa buduje komunita a dôvera a zároveň prirodzene podporuje predaj produktov z e-shopu.

Investor, ktorý mení firmu

Rok 2025 priniesol Carol ďalší míľnik a to účasť v televíznej šou Jama Levova. Pred kamerami predstavila svoj biznis plán, stratégiu a víziu pre expanziu. Výsledok? Získala investíciu, ktorá jej otvára nové možnosti rozvoja.

„Investor sa veľa pýta. Musíte byť pripravení na akékoľvek otázky, od finančných detailov až po to, ako plánujete rásť. Práve to vás naučí rozmýšľať inak,“ hovorí Carol.

Investícia jej pomohla naštartovať nové procesy, efektívnejšie plánovať a rozhodovať sa na základe dát, nie intuície. No priniesla aj niečo navyše – otvorila dvere k možnostiam, o ktorých predtým ani neuvažovala.

Aj o tom sú úspešné príbehy zo Slovenska. Celý príbeh Carol od prvej myšlienky počas pandémie cez budovanie značky s dvoma malými deťmi až po vstup investora, si môžete vypočuť v podcaste Biznislab, ktorý vzniká v spolupráci denníka SME s digitálnou agentúrou ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Prečo by nás mal segment rodinných firiem zaujímať?

“Segment rodinných firiem odhadom tvorí až 60% DHP a je veľkým zamestnávateľom práve v regiónoch, čo znamená, že zabraňuje vyľudňovaniu regiónov,” odpovedá Michal Šubín zo spoločnosti Subin & Partners.

V najnovšej epizóde podcastu Biznislab privítala moderátorka Daniela Marušková, CMO ui42, hosťa – Michala Šubína, odborníka na rodinné podnikanie a generačnú výmenu.

Napriek tomu, že tieto podniky zamestnávajú významnú časť obyvateľov naprieč všetkými odvetviami - od strojárstva až po HORECA segment - signifikantná časť týchto spoločností stále závisí od jedného manažéra. Ide väčšinou o zakladateľa, ktorý disponuje všetkými právnymi prostriedkami na vedenie spoločnosti. Práve on centralizuje know-how, kontakty, finančnú, majetkovú aj dodávateľsko-odberateľskú štruktúru.

Prvá generácia, ktorá tieto spoločnosti založila v 90. rokoch, pomaly, ale isto začína pomýšlať na odovzdanie vedenia ďalšej generácii. Podľa prieskumu, za ktorým stojí spoločnosť Subin & Partners, vyplýva, že 55 % opýtaných firiem funguje viac ako dve desaťročia a rovnaký podiel zvažuje pokračovať v podnikaní bez zásadných zmien.

Až 70% vlastníkov rodinných firiem nerieši odovzdanie podnikania nasledujúcej generácii, 30 % o tom uvažuje, ale len 24% má na túto zmenu konkrétny plán. Alarmujúcim faktom je, že hovoríme o firmách, ktoré sú na slovenskom trhu etablované, majú obrat viac ako 1 mil. EUR ročne a často majú významný vplyv na lokálnu ekonomiku.

Ako pripraviť okamžitý operatívny plán pre nepredvídané okolnosti, a čo potrebujete na detailný plán generačnej výmeny? Kedy a ako zapojiť ďalšiu generáciu ako do hospodárenia rodiny, tak aj do rodinnej spoločnosti?

Najväčšie právne, manažérske a finančné riziká v spoločnostiach, na ktorých závisí nielen finančná a majetková stabilita rodiny majiteľov, ale aj rodiny zamestnancov, sú do veľkej miery rovnaké. A to bez ohľadu na to, či máte živnosť s ročným obratom v desiatkach tisíc eur alebo eseročku s EBITDA v miliónoch. Vypočujte si tento diel podcastu Biznislab a buďte pripravení na výzvy v každom rodinnom podnikaní.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

V najnovšej epizóde podcastu Biznislab privítala moderátorka Daniela Marušková, CMO agentúry ui42, hosťa Michala Meška, generálneho riaditeľa kníhkupectva Martinus. Ich rozhovor poodhalil prekvapivý a netradičný prístup k budovaniu firmy, ktorý v dnešnom biznis svete pôsobí trochu ako z iného sveta. Hoci Martinus posledné roky žne jedno ocenenie za druhým, od ocenenia Podnikateľa roka až po titul Najdôveryhodnejšia značka, Michal Meško neúnavne zdôrazňuje, že „získavanie ocenení nie je primárnym motivátorom ani KPI“. Mnohé veci v Martinuse sa dejú „viac intuitívne“, ďaleko od chladných vzorcov na maximalizáciu zisku.

Pre Martinus, knižného gigantu so stovkami zamestnancov a obratom viac ako 47 mil. eur (zdroj: Finstat za rok 2023 – poznámka redakcie), nie je podľa Meška primárnym cieľom každoročný rekordný finančný rast. Michal Meško vníma rast len ako „pekný vedľajší produkt toho, keď sa snažíte robiť niečo najlepšie, ako viete, a prinášať hodnotu“. Namiesto „rastu“ preto radšej používa slovo „rozvoj“, ktoré v sebe zahŕňa aj vnútorný či emočný posun. Hoci Martinus nepretržite rastie už 25 až 30 rokov, Michal kategoricky tvrdí, že si nikdy nestanovili za cieľ „porásť o toľko a toľko percent“. Čísla vnímajú skôr ako „palubnú dosku v aute“ – sú dôležité na sledovanie smeru, no nikdy nie sú samotným cieľom cesty.

Ich najdlhodobejšou a najambicióznejšou víziou je „snívanie o krajine čitateľov“ – utópia, ktorá je pre nich oslobodzujúca v tom, že nemusí byť okamžite dosiahnuteľná. Poslaním Martinusu je spájať ľudí s knihami, pomáhať im vo vlastnom rozvoji s hlbokým presvedčením, že „krajina, ktorá číta, má šancu byť lepšou krajinou“ – empatickejšou, rozhľadenejšou a vzdelanejšou.

Medzi ich hlavné firemné princípy patrí jasné krédo „chceme byť najlepší, nie najväčší“ a zásada, že „dlhodobo je dôležitejšie ako krátkodobo“. Práve preto odmietajú lákavé ponuky investorov, aby si zachovali absolútnu slobodu viesť firmu v súlade s ich hodnotami, bez akéhokoľvek externého tlaku na rýchly rast a následný exit.

Michal Meško však s úprimnosťou priznáva, že Martinus, aj keď sa navonok môže zdať, nie je vždy rozprávka. Aj v ich inak idylickom svete sa objavujú chyby, frustrácie a veci zďaleka nefungujú dokonale. Jednou z najväčších výziev je podľa neho vedieť povedať nie dobrým nápadom, aby vedeli zrealizovať len tie najlepšie. A aj napriek deklarovanej otvorenej komunikácii je v takej veľkej firme, akou je Martinus s približne 800 ľuďmi, stále výzvou zabezpečiť, aby sa hlas každého dostal tam, kam má.

Celý rozhovor s Michalom Meškom ponúka mimoriadne hlboký a inšpiratívny pohľad do filozofie Martinusu, ktorá stavia na zmysluplnom rozvoji a hodnotách, ktoré spájajú ľudí s knihami a formujú lepšiu spoločnosť. Je to ich cesta, ktorá nemusí byť tou jedinou správnou, ale je to tá, ktorá Martinusu dlhodobo a úspešne funguje.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pamätáte si ešte na časy, keď značky objavovali online marketing a považovali to za digitálnu revolúciu? Vitajte v novej ére, v revolúcii umelej inteligencie. Andrej Kajan, CEO digitálnej marketingovej agentúry ui42, v rozhovore odkrýva najnovšie technologické a marketingové príležitosti pre nové aj etablované značky.

AI asistenti prepisujú pravidlá hry

Používateľské správanie sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Generácia Z už nehľadá informácie len cez Google – čoraz viac sa obracia na AI asistentov. Nový Agent od OpenAI (ChatGPT), ktorého pustili do sveta len pred pár dňami, už dnes sám formuluje otázky, vyberá odpovede, vysvetľuje rozhodnutia a čoskoro za nás bude aj nakupovať.

Vyhľadávače Google a Bing dnes zásadne menia pravidlá indexácie – napríklad indexujú už aj príspevky zo sociálnych sietí a ich LLM modely ovplyvňujú Gemini overwies v Google výsledkoch vyhľadávania či dohľadateľnosť v GPT. Prepojenie e-shopov cez MCP server na GPT modely mení to, ako značky fungujú online. A kľúčová otázka pre značky znie: ako sa nestratiť vo fundamentálnych zmenách v digitálnom marketingu?

Európa verzus svet: technologické zaostávanie

Podľa Andreja Kajana Európe chýba technologický líder. Zatiaľ čo máme pripevnené vrchnáky na fľašiach, nemáme vlastný LLM model ani veľký AI startup. Európsky trh je preto ľahká korisť pre giganty z Ázie aj z USA. A to je hlavný dôvod, prečo je ešte dôležitejšie, aby značky našli svoj unikátny spôsob, ako sa odlíšiť.

„Gratulujem každému, kto je na slovenskom trhu v pozitívnych číslach.“

Kajan jednoznačne odporúča: Nájdite si svoj niche, urobte najlepší produkt, aký viete, a expandujte. Prečo? Lebo zostať len na malom slovenskom trhu je dlhodobo neudržateľné.

Rýchla a efektívna stratégia pre malé značky

1. Začnite so SaaS riešením. Hlavnou výhodou sú nízke vstupné náklady, rýchle overenie biznis modelu.
2. Buďte autentickí v marketingu – nepotrebujete TV spot, funguje aj UGC (user-generated content).
3. Vyladený produkt: produkt musí byť jedinečný a zákaznícky zážitok (CX) špičkový.

Kedy sa oplatí prejsť z SaaS na custom?

Keď váš obrat rastie a vy chcete zákazníkom ponúknuť niečo viac, čo nie je štandardom na trhu, potrebujete custom riešenie. A to najmä pri viacerých otvorených trhoch, dopyte po väčšej rýchlosti webu, rastúcom množstve produktov, pokročilej filtrácii v kategóriách a searchi, automatizácii, B2B obchodných modeloch či komplexných variantoch k produktom.

Trikrát a dosť

Biznisové chyby sa často neodpúšťajú. Kajan spomína, ktoré tri chyby takmer položili 28-ročnú agentúru. Naučte sa diverzifikovať a nestavať všetko na jednu kartu.

Andrejov tip na čítanie

Byron Sharp – How Brands Grow – pre každého, kto chce rozumieť, ako sa budujú značky, ktoré prežijú.

Tento diel podcastu Biznislab s Andrejom Kajanom si rozhodne nenechajte ujsť. Je to fascinujúca výprava do základov digitálneho marketingu, ale aj pohľad do budúcnosti, ktorá prichádza rýchlejšie, než si mnohí uvedomujú.

Podcast Biznislab vzniká v spolupráci Denníka SME a digitálnej marketingovej agentúry ui42.

See omnystudio.com/listener for privacy information.