Z prvej ruky

Gogoľova satirická hra Revízor je v každom spoločenskom zriadení a politickom systéme stále platná a aktuálna. Jeho presná charakteristika postáv, ich vlastnosti presne karikujú ľudské konanie, akým je donášanie, podplácanie, túžba „vlichotiť sa do priazne" a úplne jednoduchá ľudská hlúposť. Popri zábave núti človeka aj premýšľať, poskytuje mu paralely zo súčasnosti. Nikolaj Vasiljevič žil a tvoril v prvej polovici 19. storočia a považujeme ho za zakladateľa ruského realizmu. Jeho dielo, najmä groteskné fantastické poviedky, satirická dráma Revízor a román Mŕtve duše sú klasikou. Gogoľ svoju najslávnejšiu hru - Revízor predstavil publiku v roku 1836. RTVS - RD pripravuje prvú rozhlasovú adaptáciu tejto hry... Vo fíčri Gogoľov Revízor a jeho podoby autorka Gabriela Horečná predstaví okrem iného rovnomennú divadelnú hru z roku 1953 s košickými hercami, operu Revízor od autora Egk -a Wernera, ktorú v roku 1960 nahral Slovenský orchester Bratislavského rozhlasu - obe sú zaznamenané v archíve Slovenského rozhlasu - a napokon realizáciu rozhlasovej adaptácie satirickej hry Revízor pod vedením režisérky Táne Tadlánkovej.

Po významným národných dejateľoch máme pomenované námestia, ulice a dokonca aj vesmírne telesá - planétky. Je to prejav úcty voči týmto osobnostiam, ako však vyzerá naše vlastenectvo z odstupu 190 miliónov kilometrov? Vo fíčri Barbory Hrínovej prehovorí samotná planétka 3730 pomenovaná podľa Jozefa Miloslava Hurbana. Na veci národné sa pozerá z inej, relativizujúcej, ale aj humornej perspektívy.

Utečenci, ktorí prichádzajú do našej krajiny musia čeliť mnohým prekážkam. Čím všetkým musia prejsť a ako sa vyrovnávajú s obdobím čakania a neistoty? Fíčer Debory Pastirčákovej prináša v období Veľkonočných sviatkov citlivý pohľad na príbehy ľudí, ktorých nepriaznivá situácia vyhnala zo svojich domovských krajín. Dokáže ich naša väčšinovo kresťanská spoločnosť prijať nezávisle od ich pôvodu a náboženstva?

V októbri roku 1987 vyšla ochranárska publikácia Bratislava/nahlas, ktorú mnohí prirovnávajú k českej Charte´77. Skupina aktivistov a odborníkov v nej presne pomenovala ekologické a sociologické problémy vtedajšej Bratislavy. Táto pololegálna aktivita, pochopiteľne, neunikla pozornosti Štátnej bezpečnosti, no všimli si ju aj viaceré renomované zahraničné médiá. Dokumentárny fíčer Jána Púčeka NAHLAS! venovaný tridsiatemu výročiu tejto publikácie však nie je len spomienkou na jeden starý ekologický výstrelok. Autori Bratislavy/nahlas Ján Budaj, Mikuláš Huba, Eugen Gindl a Gabriela Kaliská sa cez optiku zeleného ekologického zborníka pozerajú aj na súčasnosť. A je zrejmé, že odkaz Bratislavy/nahlas spred tridsiatich rokov je aktuálny aj dnes. Obsadenie: Autor: Ján Púček Účinkujú: Ján Budaj, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Gabriela Kaliská Čítač 1 BA/nahlas: Přemysl Boublík Čítač 2 Piskorová: Lucia Vrablicová Čítač 3 Voice of America: Ondřej Šrámek

V októbri roku 1987 vyšla ochranárska publikácia Bratislava/nahlas, ktorú mnohí prirovnávajú k českej Charte´77. Skupina aktivistov a odborníkov v nej presne pomenovala ekologické a sociologické problémy vtedajšej Bratislavy. Táto pololegálna aktivita, pochopiteľne, neunikla pozornosti Štátnej bezpečnosti, no všimli si ju aj viaceré renomované zahraničné médiá. Dokumentárny fíčer Jána Púčeka NAHLAS! venovaný tridsiatemu výročiu tejto publikácie však nie je len spomienkou na jeden starý ekologický výstrelok. Autori Bratislavy/nahlas Ján Budaj, Mikuláš Huba, Eugen Gindl a Gabriela Kaliská sa cez optiku zeleného ekologického zborníka pozerajú aj na súčasnosť. A je zrejmé, že odkaz Bratislavy/nahlas spred tridsiatich rokov je aktuálny aj dnes. Obsadenie: Autor: Ján Púček Účinkujú: Ján Budaj, Eugen Gindl, Mikuláš Huba, Gabriela Kaliská Čítač 1 BA/nahlas: Přemysl Boublík Čítač 2 Piskorová: Lucia Vrablicová Čítač 3 Voice of America: Ondřej Šrámek

Jednu vec majú Vianoce a vlaky spoločnú. Spájajú ľudí. Autorka fíčru Eva Križková sa vydáva na autentickú cestu vlakom naprieč Slovenskom, na ktorej stretáva rôznych cestujúcich, ich želania a problémy. Anketový záznam nadobúda vo výsledku formu rozhlasového roadmovie, v ktorom sa samotná cesta stáva cieľom a Vianoce rámom pre zrkadlo aktuálneho psychického rozpoloženia Slovenska. Skončí táto cesta happy endom? Obsadenie: Zuzana Golianová Martin Ježek Eva Križková Valika Maličká Jakub Sopko Žiaci 1.B základnej školy na Jeséniovej ulici v Bratislave A cestujúci vo vlakoch ŽSR

Csaba Molnár: Chceš rozšíriť pravdu? Sprav z nej vtip- sa riadi základnou podstatou aforizmov - sú totiž niečím medzi filozofiou a umením - od filozofie majú spôsob akým sa pýtajú, od umenia spôsob, akým odpovedajú. Komické varieté rôznych krátkych etúd hľadajúcich odpovede na otázky o šťastí, o prežití a o ľudských vzťahoch. V hľadaní nám pomôžu slovenskí a svetoví aforisti - niektorí v podobe svojej tvorby, a niektorí aj osobne. Pred fíčrom ale varujem našich poslucháčov slovami Petra Gregora: Nemýľ si aforizmus s pravdou. Tvorí len jej vtipnejšiu polovicu.

V novovzniknutom Československu po roku 1918 príslušníci zahraničného vojska, ktoré až dodatočne bolo pomenované ako československé légie, boli jednou z najdôležitejších opôr vznikajúcej demokratickej republiky. Legionári boli jadrom pri budovaní československej armády ,mnohí z nich sa stali vynikajúcimi dôstojníkmi a generálmi. Tisícky z nich sa stali súčasťou štátnej správy, finančnej polície, žandárstva, ale väčšina sa vrátila k pôvodným povolaniam. Mnohí z nich sa však opäť zachovali statočne a zapojili sa do protinacistického odboja, do Slovenského národného povstania alebo do zahraničného vojska na východnom, západnom fronte alebo počas bojov v severnej Afrike.

Marek Franko: Slováci na Marse / Mars - najbližší sused Zeme - už desiatky rokov priťahuje vedcov, fantastov, futuristov, ale aj obyčajných ľudí. Pravdepodobnosť, že túto planétu raz osídlime sa nezadržateľne zvyšuje. Čo ľudí láka na rozhodnutí opustiť svoju rodinu, svoju krajinu, opustiť Zem? Vypočujte si príbehy ľudí, pre ktorých je Červená planéta viac než snom. Vo fíčri Slováci na Marse učínkujú respondenti, ktorí sa dobrovoľne prihlásili cez výzvu RTVS a ich túžbou je žiť na inej planéte. Chceme pochopiť ich dôvody, myšlienky a názory. Zaujíma nás, ako Slováci/Slovenky vidia svoju minulosť, prítomnosť a budúcnosť v tejto krajine a na Zemi.

Druhý zo štyroch premiérových fíčrov Jaroslava Rozsívala venovaných našim nedávnym dejinám, ktoré vysielame pod názvom Osmičkové generácie. Tento má podtitul 1968 – August a jeho dozvuky.