Medzipriestor Pezinok - nedeľné kázne

Boh. Stvoriteľ vesmíru. Boh, ktorý neholduje anonymite ani sa neskrýva. Počas histórie sa dáva poznať človeku. Postupne zjavuje svoj charakter tým, že sa vždy v nových okolnostiach predstavuje pod rôznymi menami. V prvej kázni série BOH MÁ MENO sme hovorili o Božom mene, ktoré zjavil Mojžišovi. Boh sa predstavuje ako JA SOM. V hebrejských textoch v štyroch spoluhláskach JHVH. Jahve či Jehova - tak to vyslovujeme dnes. Čo všetko Boh o sebe zjavil v tomto mene?

Hoci je práca Boží dizajn je poznačená hriechom. Sme však odsúdení na to, aby práca len frustrovala a neprinášala žiadnu radosť? Aj pre prácu však existuje dobrá správa. Evanjelium totiž veľmi priamo vplýva aj na to, ako svoju prácu vykonávame a vnímame. Naša práca nie je neduchovná záležitosť a môžeme ňou veľmi priamo slúžiť Bohu.

Hoci je práca Boží dizajn a dar, hriech človeka ju významne ovplyvnil. Ak máme byť úprimní, asi každý z nás zažil aj frustráciu z práce. Nie vždy nám naša práca dáva zmysel. Niekedy môžeme mať dokonca pocit, že aj vysnívaná práca neprináša žiadané ovocie. Ako s touto realitou žiť? A existuje vôbec nejaké riešenie na naše problémy s prácou?

Práca. Pre veľa ľudí nutné zlo, pre iných zmysel života. Prácou trávime podstatnú časť života. Preto je otázka "čo má viera spoločné s prácou" veľmi podstatná. Prácu vníma mnoho kresťanov ako trest za prvý hriech. Ako to však naozaj je? Je práca kliatbou alebo je to v skutočnosti Boží dizajn a zámer pre človeka?

Cirkev je veľmi špecifickou komunitou. Spája ľudí, ktorí by za iných okolností ani neboli priateľmi. Zažívame obdobie, ktoré je charakteristické silnou polarizáciou spoločnosti. Duch tejto doby sa snaží za každú cenu rozdeľovať a stavať múry. Ako je to však s cirkvou? Cirkev je komunita plná paradoxov.

Aký je vlastne dôvod existencie cirkvi? Často počuť dôrazy, ktoré cirkev a svet dávajú do akejsi opozície. Máme sa sveta okolo nás strániť? Ježišov postoj možno viacerých šokuje. Ako byť cirkvou, ktorá svet okolo seba nevníma ako nevyhnutné zlo si povieme v dnešnom zamyslení.

Vďaka Bohu, konečne je pondelok! Takúto frázu často nepočuť. Väčšinou sa tešíme na piatok a víkend. V cirkvi je to často podobne. Takmer všetku našu energiu dávame do nedele. Ak však chceme byť cirkev, ktorá skutočne oslovuje komunitu, potrebujeme dať dôraz aj na pondelok. Čo tým myslíme? Dozviete sa v dnešnom zamyslení od špeciálneho hosťa až z Austrálie, Paula Bartletta.

Cirkev je tu už tisícročia. Máme o nej rôzne predstavy. Často si ju spájame s kostolmi či chrámami. Hovorievame, že "idem v nedeľu do kostola, do cirkvi". Čo je však cirkev skutočne? Keď ju Ježiš zakladal, akú mal o nej predstavu? Je cirkev viac ako len kostol či budova?

Dnešná kázeň je prvá časť zo série KOMUNITA a káže Tomáš Štrba.

V poslednej kázni z letnej série Blízke stretnutia prvého druhu sme sa pozreli na jedno veľmi špeciálne stretnutie s Ježišom. Vďaka tomuto stretnutiu dnes máme aj väčšiu časť Novej zmluvy v našich Bibliách. K tomuto stretnutiu došlo na ceste do Damasku. Stretnutie Saula so vzkrieseným Ježišom zmenilo dejiny. Dnes ho poznáme ako slávneho Pavla apoštola.

Pravdepodobne jedno z najneobvyklejších stretnutí s Ježišom, bolo jeho stretnutie so samotným diablom. Ježiš je konfrontovaný diablom na púšti, kde sa 40 dní postil a modlil. Čo sa môžeme naučiť z tohto neobvyklého stretnutia? A koho to vlastne Ježiš stretáva? A je možné obstáť v pokušeniach a nezhrešiť? O tom všetkom v dnešnej kázni.