Tma fascinuje, desí a zaujíma, odkedy je človek človekom. Veronika Hajdučíková sa svojimi hosťami – kultúrnou antropologičkou Helenou Tužinskou i astronómom a astrofyzikom Matejom Zigom zahĺbia do tmy a skúsia ju trošku osvetliť. Ukážky z diel o tme číta Andrej Šoltés.

V sobotu, 7. februára, zaplavili historické centrum Bratislavy fašiangové masky. Po uliciach sa zrazu prechádzali princezné a strašidlá, zvieratká a draci. Karnevaly sú jednoducho výnimočné tým, že sa počas nich môžeme stať kýmkoľvek. Stačí si len vyrobiť a nasadiť masku a je to. Čo by sa však stalo, ak by sme masky nosili každý deň? Na túto otázku sa Romana Grajcarová pokúsila nájsť odpoveď práve na Bratislavských fašiangoch. Počas celodennej pátracej akcie po odpovedi sa jej podarilo zachytiť aj neopakovateľnú atmosféru fašiangov od programu Rádia Junior, ktorého hostkou bola psychologička Lucia Jakabová z našej rozhlasovej poradne, cez výtvarný workshop vo Francúzskom inštitúte, pohybové tvorivé dielne na Františkánskom námestí až po vyvrcholenie dňa – veľký fašiangový sprievod.

Prečo sa o husliach hovorí, že sú najťažší a súčasne najemotívnejší nástroj? Čo majú spoločné husľové struny a skladba „Kohútik jarabý?“ Vedeli ste, že huslisti hrajú najmä ušami? A ich husle rastú spolu s ich rukami! Aj o tom nám porozpráva huslistka a pedagogička Karin Kováčová v programe „Čo by bolo, keby naše husle neškrípali?“ Dokonca nám zvuk škrípajúcej električky na husliach aj zahrá, keďže tak nejak znejú husľové začiatky asi u všetkých malých muzikantov. Svoje o tom vie aj Dalibor Karvay, husľový virtuóz, ktorý držal husle v rukách už ako trojročný a všetci mu hovorili zázračné dieťa. Dnes tento šikovný huslista stále koncertuje a učí vlastných žiakov a tak si jeho cenné rady nenechajte ujsť. Ak sa rozhodujete, či sa chcete stať novým Daliborom Karvayom, vypočujte si program, ktorým vás prevedie Lucia Šaráková.

Program pre deti o profesionálnom športe.

.. nám zvonilo vo veži? Keď sa krajinou rozoznie zvon, každý spozornie. Možno sa v nás ozve nejaký predok z minulosti, kedy nebol rozhlas ani televízia a zvon takto ohlasoval, že sa niečo dôležité deje. Odbíjal čas, zvolával do práce či na bohoslužby, oznamoval narodenie i smrť, ale tiež volal na poplach. Poďte spolu s nami otvoriť staré brány zvoníc, do ktorých už dlho ľudská noha nevkročila. Sprevádzať nás bude kampanológ Matúš Sedlák, pre ktorého sú takéto výstupy bežným dobrodružstvom. Matúš totiž reči zvonov rozumie. Počul ich už stovky, študuje ich, a dokonca každý pozná po mene. V relácii „Čo by bolo, keby nám zvonilo vo veži?“ sa dozvieme, ktorý náš zvon je najväčší. Aj to, z ktorej veže je najkrajší výhľad. A či sa dá zvon naladiť. Čo so zvonom, ktorý praskne? A môžeme zo zvuku zvonu ohluchnúť? Vedeli ste, že sú krajiny, kde sa súťaží v zvonení? Otázok je veľa a odpovedí tiež. Chýbať nebudú ani zaujímavé legendy so zvonom v hlavnej úlohe. Program pripravila Lucia Šaráková a uvádzame ho v premiére.

sme si (ne)koledovali? Vianočné koledovanie pod oknami, obchôdzky, vinše, Betlehemské hry... Istotne ste sa už s týmito pojmami stretli. Ale viete, či sú „Tichá noc” alebo „Narodil sa Kristus Pán” ľudové koledy? A premýšľali ste už niekedy, čo by mohlo byť predchodcom dnešných ohňostrojov? O tom, čo by bolo. keby sme si (ne)koledovali, sa dozviete viac v rozhovore redaktorky Veroniky Hajdučíkovej s odborníčkou, etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou. Reláciu uvádzame v premiére.

... jazyky mali jazyky? Každému z nás sa už isto stalo to, že sme niekomu nerozumeli. A nemusel ani hovoriť cudzím jazykom. Stačí, že použil nám neznáme, cudzie slovo a nedorozumenie je na svete. Len slovenčina má totiž okolo 200 tisíc slov, no ani toto číslo nie je úplne presné. Náš jazyk totiž stále prijíma nové slová z iných jazykov a zároveň sa z neho strácajú tie, ktoré už nikto nepoužíva. Môžeme teda povedať, že sa jazyk vyvíja, pulzuje, niečo v ňom pribúda a iné z neho mizne – presne tak, ako by to bol živý organizmus. No vieme vôbec, ako jazyk vznikol? A prečo je tých jazykov tak veľa? Ako sa vyvíjajú, prečo sa vôbec menia a ako si potom majú ľudia rozumieť? Aj na tieto otázky sa pokúsi nájsť odpovede redaktorka Romana Grajcarová so svojimi hosťami – tlmočníkom a prekladateľom Pavlom Švedom, esperantistom Petrom Balážom a ďalším prekladateľom Mariánom Kabátom. Reláciu uvádzame v premiére

...sme nazreli do lesného sveta rysov? Tiež sa radi vnárate do lesného ticha? Alebo tichého lesa? V každom ročnom období iné vône, iné zvuky, iné ticho, a hoci očiam ostávajú väčšinou skrytí, stále tí istí lesní obyvatelia. Redaktorka Rádia Junior Veronika Hajdučíková sa na jednej dubnickej lúke stretla s ochranárom a spisovateľom Miroslavom Mišákom, aby sa v spoločnom rozhovore vydali do lesa – objavovať, aké to je – cítiť sa v lese ako doma a aká je cesta za týmto pocitom. Hlavnou postavou ich rozprávania sa stane tajomný lesný obyvateľ, takzvaný „duch lesa“, vlastným menom rys ostrovid. Dozviete sa tiež to, či sa v lese treba báť a ak áno, čoho by sme sa mali báť a aj to, že lesy by sme si mali chrániť ako oko v hlave. Lesnú spoločnosť doplnia herec Matúš Krátky, majster zvuku Daniel Galovič a lesný zajac. Kdesi z diaľky a z hĺbky okolitých lesov budú rozprávanie možno počúvať aj medveď, jeleň, diviak či vlk. Program vysielame v premiére.

...sme žili v rytme brazílskej samby? Program pre deti o Brazílii.