Športžurnál

Pokračujeme v rozprávaní o histórii Ruska a budeme hovoriť o tom, čo sa v tomto priestore dialo po smrti Ivana IV. Hrozného, o tom, kto bol Boris Godunov a ako toto obdobie definovalo vzťahy najmä Ruska a Poľska až do dnešných dní.

Po rôznych peripetiách a sporoch v rámci dynastie sa na ruský trón dostáva cár Peter, ktorý neskôr dostal prídomok -Veľký.

Rusko za cára-imperátora Petra Veľkého sa stáva reálnou svetovou mocnosťou. Ani nie o sto rokov neskôr na neho nadviaže Katarína II., manželka jeho vnuka. Cárovná sa stala známa predovšetkým tým, že iniciovala faktickú likvidáciu Poľského kráľovstva, ktoré po troch deleniach zmizlo až do roku 1918 z mapy Európy.

V tomto pokračovaní rozhlasového slovníka budeme hovoriť predovšetkým o vzťahoch Ruska s Francúzskom na prelome 18. a 19. storočia a ako to definovalo vzájomné vzťahy týchto mocností do dnešných dní.

Aká bola situácia v Európe v roku 1914 krátko pred vypuknutím 1. svetovej vojny. Kto boli a akú rolu hrali neskorší aktéri tohto vôbec prvého globálneho vojenského konfliktu, tak aj to bude téma ďalšieho pokračovania historického rozhlasového slovníka. Dozvieme sa, aké mali ciele v začínajúcom konflikte vtedajšie veľmoci a aké bolo rozdelenie vojenských a ekonomických síl na začiatku 20. storočia.

Spolu s hosťami v štúdiu - doktorom Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave a univerzitným profesorom Romanom Holecom z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave - budeme hovoriť aj o tom aké boli očakávania priebehu tohto konfliktu. Žiaden z vtedajších generálov a politikov- a naostatok ani obyvateľstvo na obidvoch stranách frontov- si totiž nevedeli predstaviť, že by táto vojna, ktorá začala v lete 1914, mala trvať dlhšie než príde zima.

Prečo práve Sarajevo sa 26.júna 1914 stalo miestom atentátu na následníka habsburského trónu Františka Ferdinada D´Este. Čo atentátu predchádzalo a aké boli, niekedy aj absurdné, okolnosti samotného atentátu. Sprievodcami dejinami budú doktor Dušan Kováč z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a profesor Roman Holec z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Ako prebiehali boje v prvých mesiacoch 1. Svetovej vojny na západnom, východnom a srbskom fronte a ako sa k vojne postavili slovenské a české elity? Spolu s historikmi - Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a Romanom Holecom z Univerzity Komenského - vám ničím nerušené počúvanie želá Peter Turčík.

Prvá svetová vojna sa podľa politikov i generálov mala skončiť najneskôr do Vianoc roku 1914. Lenže nestalo sa tak, ale napriek tomu tieto Vianoce sa nezmazateľne zapísali do dejín. Sviatky spojili obidve bojujúce strany a aspoň na niekoľko dní utíchli boje. Aj o tomto bude ďalšie pokračovanie historického slovníka.

Prvá svetová vojna zmobilizovala vedcov a technikov a tak výskum a vývoj priniesli na bojiská nové zbrane - lietadlá a tanky. Veci však vyvinuli aj strašnú zbraň - bojový plyn. Okrem tejto témy budeme spolu s doktorom Dušanom Kováčom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied a profesorom Romanom Holecom z Univerzity Komenského hovoriť aj o bitke pri Verdune a o bitke na rieke Somma.