Krym bol celé stáročia kľúčom k Čiernemu moru, prestížou impérií a vojenskou bránou na juh Európy. Dnes sa však mení na slabé miesto Ruska. Ukrajina neútočí len na Krymský most ako symbol Putinovej moci, ale systematicky ničí mosty, trajekty, palivové sklady, radary, protivzdušnú obranu a zásobovacie uzly. Cieľom je izolovať polostrov, vyčerpať ruskú logistiku a vytvoriť tlak na Kremeľ. V špeciáli Defence News Maroš Košík s Andrejom Žiarovským vysvetľujú, prečo Krym nikdy nebol iba kusom územia — ale geopolitickým uzlom, o ktorý sa bojovalo od Osmanov cez cárov až po dnešnú vojnu na Ukrajine.

Druhá svetová vojna sa nerozhodovala iba pri Stalingrade, v Normandii či nad Hirošimou. Jej osud sa lámal už v rokoch 1939 a 1940 — v čase, keď Hitler ešte nebol neporaziteľný a Západ mal niekoľko príležitostí zmeniť chod dejín. Fancúzi sa po útoku na Poľsko zastali pred Siegfriedovou líniou, Nórsko ukázalo slabiny nemeckého námorníctva. Operácia Fall Gelb zrazila Francúzsko na kolená ale zastavenie tankov pred Dunkerkom umožnilo evakuovať státisíce spojeneckých vojakov. Najdramatickejší okamih však prišiel v Londýne: Lord Halifax hľadal cestu k dohode s Hitlerom, kým Winston Churchill presadil rozhodnutie bojovať ďalej. Hosťom Maroša Košíka v Defence News je historik, publicista a amerikanista Juraj Kríž.

Slovenská rýchla divízia patrí k najrozpornejším kapitolám našich dejín. V lete 1942 postupovala po boku Wehrmachtu na východnom fronte, v priestore medzi Miusom, Donom a Rostovom, teda v operácii, ktorá mala Nemecku otvoriť cestu ku Kaukazu, rope a napokon k Stalingradu. Politicky stála na zlej strane vojny. Vojensky však podala výkon, ktorý historici neobchádzajú: rýchly presun, nízke straty, účinné delostrelectvo, improvizovaná logistika a schopné velenie generálov Jozefa Turanca, Augustína Malára či neskôr Štefana Jurecha. Špeciálne vydanie Defence News z Tankových dní Laugaricio ukazuje túto kapitolu bez oslavy aj bez zamlčania — ako príbeh slovenských vojakov, ktorí bojovali v brutálnej vojne, videli zločiny oboch totalít a postupne pochopili, že východný front nie je výprava za slávou, ale cesta do morálneho a vojenského zlomu.

Archeológ Pavel Štajner v Defence News vysvetľuje, ako sa na území dnešného Slovenska už pred viac ako 3 500 rokmi stavali valy, priekopy, palisády aj kamenné múry, ako elity organizovali prácu a prečo lokality ako Vráble-Fidvár, Nitriansky hrádok, Rybník, Nižná Myšľa či Spišský Štvrtok patria medzi najdôležitejšie dôkazy vyspelosti pravekej spoločnosti v Karpatskej kotline.

Sovietske ponorkové loďstvo bolo symbolom veľmocenskej sily, technologických ambícií aj neľútostného tlaku systému.

Sedem konfliktov, ktoré sa síce často neobjavujú v hlavných správach, no nikdy sa skutočne neskončili. Neznamenajú mier - len odložený výbuch.

Severoatlantická aliancia nevznikla zo dňa na deň ani ako obyčajná diplomatická dohoda.

Európa sa po ruskej invázii na Ukrajinu opäť vracia k téme, ktorú desaťročia vytláčala na okraj: jadrovému odstrašeniu.

Európa roky verila, že veľká vojna sa jej už netýka. Ruská vojna proti Ukrajine však túto ilúziu zničila.

Ruská protivzdušná obrana mala patriť medzi najsilnejšie obranné systémy sveta. Lenže vojna ukazuje iný obraz.