Ex Tempore

hepatitída A

Peter Mozola: Rudolf Vrba

Fenomenálna inscenácia Ionescových Stoličiek Činohry SND z roku 2000 sa ešte dnes vynára mnohým divákom z pamäti. Najmä však herecké výkony dvoch protagonistov - Emílie Vášáryovej a Emila Horvátha. Napriek tomu, že inscenácii predpovedali maximálne 9 repríz, dosiahla napokon repríz viac ako 250, získala niekoľko ocenení, hrala sa na veľkých festivaloch... Nazvať ju teda “fenoménom” určite nie je prehnané. Rozhlasová adaptácia (Peter Pavlac, ktorý bol dramaturgom i pôvodnej inscenácie Činohry SND) je tak trochu pokusom o nový návrat k nezvyčajnej absurdnej dráme Eugena Ionesca, o záznam v preklenutí času, o zabezpečenie, aby takéto výnimočné výkony neostali len ako prchavá spomienka na úžasný divácky zážitok, o poctu, nie však o rekonštrukciu. Napokon, presun do média rozhlasu prináša úplne nové výzvy pre realizačný tím (Adam Hanuljak, Rudolf Fritzman, Marek Kundlák). V prvom rade však ide o snahu objaviť v nej novú prítomnosť, tú našu, odkryť v modelovej situácii znaky doby, ktorá sa absurdite situácie v hre priblížila doslova na dotyk. Príbeh dvoch starčekov čakajúcich na príchod Rečníka, ktorý všetko podstatné vysloví a konečne prinesie to zásadné posolstvo, čo tento svet možno aj zachráni, naberá v dobe globálneho rozkladu akýchkoľvek istôt našej civilizácie aktuálnosť doslova nebývalú.

Autor hry: Eugène Ionesco Autor Rozhlasovej úpravy: Peter Pavlac Obsadenie: Emília Vášáryová, Emil Horváth, Milan Bahul Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Rudolf Fritzman Hudba: Marek Kundlák Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Adam Hanuljak

Rudolf Dilong (1905-1986) je básnik a františkánsky kňaz, považovaný za jednu z ústredných osobností tzv. katolíckej moderny. Jeho poézia spája mystiku, expresívnu zmyslovosť a jazykovú nápaditosť, ktorou zásadne ovplyvnil generáciu 30tych rokov 20.storočia. Po vojne emigroval do Argentíny, kde pôsobil ako kňaz a napísal tam i väčšinu svojej exilovej tvorby. Do tohto obdobia patrí aj vydanie „anti-románu“ Ruža Dagmar, prózy so silným osobným podtónom, v ktorej spája intimitu spovede s motívmi utrpenia, lásky a duchovného vykúpenia. Anna Smažáková pracuje s jeho poéziou i prózou voľne, dalo by sa povedať, že lyricky komponuje svoj text na hranici poetickej reflexie s presahmi do veľmi osobných, intímnych ponorov autora. Tie síce primárne súvisia s vysporiadavaním sa s faktom, že exilom stratil kontakt so svojou láskou, i svojou dcérou, autorka však nevytvára historický obraz, s faktografiou a dokumentárnosťou pracuje len ako s pozadím pre čosi oveľa vnútornejšie. V centre jej záujmu je poézia ako spoveď, a epizódy z antirománu ako inšpirácia pre sebareflexiu autora vo svete, v ktorom množstvo svojich postojov a činov už dávno oľutoval. Ich dopad však nezmizne iba tak a on sám si je toho vedomý. V citlivej réžii Veroniky Repčík dominuje herecký výkon Petra Sklára.

Autorka hry: Anna Smažáková Autor použitých textov: Rudolf Dilong Obsadenie: Peter Sklár, Lukáš Herz, Lenka Libjaková, Ema Maliničová, Ján Jackuliak, Ján Gallovič, Martin HabčákDramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Michal Džadoň Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Produkcia: Ján Tomandl Réžia: Veronika Repčík

Rozhlasová hra mapuje rozšírený fenomén spirituálnych influenceriek, ezo kaučiek či duchovných sprievodkýň. ONA. Ony. Odrazu ich je plný svet (Instagramu). Sú tu pre nás, pre naše dobro, aby nám pomohli nájsť stratenú ženskosť, nasmerovali nás, uľavili, dodali silu, vyliečili… Oku lahodiace fotky, príťažlivé slová, harmonizujúce melódie, vaginálne vajcia, webináre, semináre… Do tohto prostredia sa z minulosti vracia priekopníčka ženskej psychoanalýzy Toni Wolff (1888-1953), kolegyňa a milenka Gustava Junga. Ako zareaguje na to, že za laické výklady jej teórií dnes ľudia platia doslova milióny? A ako sa na svoje "poslanie" s odstupom pozerá ONA? Rozhlasová hra nadväzuje na úspešnú divadelnú inscenáciu Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny nezávislého divadelného zoskupenia Uhol_92. Inscenácia bola ocenená Cenou DOSKY v kategórii Najlepší kostým sezóny 2023-2024 (Bet Moth) a Cenou Nadácie Tatra banky v kategórii Divadlo - Mladý tvorca (Alžbeta Vrzgula).

Réžia: Alžbeta Vrzgula Spolupráca na texte: Katarína Cvečková Dramaturgia: Mária Danadová Hudba: Juraj Čech Majsterka zvuku: Iveta Janáková Obsadenie: Kristína Spáčová, Katarína Gurová, Peter Tilajčík, Lenka Libjaková, Jakub Jablonský a generované hlasy podľa Lenky Libjakovej a Jakuba Jablonského

Vyrobila Slovenská televízia a rozhlas v roku 2025

Chcete zostať na Slovensku? Chcete sa na Slovensko vrátiť, keď vyštudujete v zahraničí? Máte tu väzby, rodinu, priateľov, zázemie. Tu je váš domov..., ale keď zostanete v zahraničí, nikto sa vám nebude čudovať. Naty a Daniel, dvaja mladí študenti umeleckej školy sa na pozadí prípravy dokumentárneho filmu o Jánovi Lajčiakovi vydajú na Vyšnú Bocu, kde evanjelický farár strávil posledné roky svojho relatívne krátkeho života. Zisťujú, že má každý iné životné ambície, hádajú sa, nastávajú konflikty. Dielo napriek tomu dokončia. Rozhlasová hra o ich ceste, poprepletaná situáciami zo života Jána Lajčiaka, jeho úspechy, jeho pády a okolnosti jeho „vyhnania“ do jednej podtatranskej dediny. Ján Lajčiak bol slovenský evanjelický farár, teológ, prekladateľ, polyglot a podporovateľ vzniku Prvej československej republiky. Mal doktoráty z prestížnych zahraničných univerzít. Jeho doba však k jeho tvorbe a prekladom nebola zhovievavá. Vyčítaný mu bol prílišný liberalizmus, čo mu zaručilo premiestnenie na Vyšnú Bocu, kde intelektuálne strádal posledné roky svojho života. Zomrel štyridsaťtriročný na deň založenia Prvej ČSR.

Autor hry: Samuel Šimkovic Autor použitých textov: Ján Lajčiak Obsadenie: Juraj Hrčka, Vladimír Jedľovský, Viktória Vadovičová, Alex Frič, Ingrid Timková, Ivana Kubáčková, Ivan (Tuli) Vojtek a Mária Miklošková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Ľubica Olšovská Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková Improvizácia na violu: Alice Karbanova Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Samuel Šimkovic

„Prašivý plášt“, „naháčsky farárko“, „šmakovitý psár prvňej knížky v bernolákovčine“ alebo ASTEROID 16435, ako je na obežnej dráhe (od roku 1988) známy: Juraj Fándly. Cestuje vesmírom a doprosuje sa poslucháčstva vo vlastnej krajine. Chce prehovárať k cirkvi, ku všetkým chorým a chudobným, k vlastnému národu, ktorý by sa bez neho nikdy národom ani nestal - k drahým Slovenkám a drahým Slovákom, ktoré/í na Slovákov ešte nedospeli. Národ je nedostupný a ozvena Fándlyho snáh sa odráža od zubov štyroch sudičiek - bosoriek vyprávajúcich teórie o jeho zániku a možnej smrti. Asteroid FANDLY na svojej púti hviezdnou oblohou prekračuje vlastný tieň, tieň sviečky uloženej na hrobe v Ompitáli, na ktorý sa už dávno zabudlo. Ktorý to bol ten Ďurov hrob? Alegória možných koncov buditeľského osudu spred 200 rokov aplikovaná na – jeden by si bol aj pomyslel – už hotové Slovensko, v ktorom sa ani len nedá poriadne „skapať“.

Autorka hry: Ráchel Rimarčíková Autori použitých textov: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Tomáš Chovanček, Adalbert Šimko a Anton Bernolák Obsadenie: Jana Oľhová, Ingrid Timková, Mária Schumerová a Annamária Janeková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Rudolf Fritzman Hudba: Richard Hronský Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Ráchel Rimarčíková

Veľa otázok a snaha hľadať odpovede. Ak pracujeme s cyklom klasikov, kto je vlastne klasik? Čo ho klasikom robí, čo robí „klasickou“ literatúru, ktorú klasickou nazývame? Kedy potrebujeme začať viesť s klasikmi dialóg? Veľa otázok a snaha hľadať odpovede, i v rozhovore s klasikmi, ktorí hľadali identitu národa prostredníctvom konfrontácie s jazykom: Jozefom Miloslavom Hurbanom, Jankom Franciscim, či Ľudovítom Štúrom. O tom všetkom rozpráva Andrej Kalinka v Predklasikoch. Predklasici: dramatizovaná esej, úvaha, zamyslenie úprimne hĺbavého tvorcu, autora, režiséra hudobníka aj interpreta Andreja Kalinku nad tým, čo klasika robí klasikom, klasiku klasikou, a kto sme my všetci, ostatní tvorcovia, keď sa snažíme hľadať svoje miesto v podstatnosti kultúrnej histórie našej krajiny? Nie sme náhodou všetci tak trochu „predklasici“?

Autor hry: Andrej Kalinka Autori použitých textov: Ján Francisci, J.M.Hurban, Ľ.Štúr Obsadenie: Andrej Kalinka, Ľubomír Piktor, Ján Morávek a Ondrej Gajdoš Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Stanislav Kaclík Hudba: Andrej Kalinka Produkcia: Ján Tomandl Réžia: Andrej Kalinka

Rodinná rozhlasová hra s pesničkami čerpá námet zo sveta rozprávok a zasadzuje ho do prostredia súčasnej environmentálnej krízy. Puki žije so svojim ockom Tarom v lesnom spoločenstve, ktorému vládne kráľovná Zara. Príbeh začína v najdôležitejší deň mladej bludičky, kedy sa má stať naozajstnou bludičkou. Puki musí absolvovať dôležitú skúšku. Pri dobrodružnej výprave lesom stretáva chlapca menom Jonáš, ktorého by mala, tak ako to správne bludičky robia, vlákať do močarísk. Puki sa to však nepodarí, pretože les sa zmenil a tam kde bola čistinka je bahnisko, tam kde bol háj je zrazu rúbanisko. Chlapec a malá bludička sa počas netradičného lesného stretnutia vzájomne spoznajú a možno sa aj spriatelia. Vtipný, citlivý a metaforický príbeh nesie v sebe environmentálny odkaz a humanistické posolstvo, ktoré sa orientuje na rozvoj zdravých rodinných a medziľudských vzťahov. Rodinnú rozhlasovú hru vrství krásna hudba Daniela Špinera. Titulnú pieseň naspievala Katarína Koščová, ktorá v hre aj účinkuje ako jedna z postáv.

Réžia: Peter Palik Dramaturgia: Mária Danadová Hudba: Daniel Špiner Majster zvuku: Peter Janák Obsadenie: Martina Chmelanová, Ondřej Daniš, Dana Karolová, Ondrej Ferko, Katarína Koščová, Marek Rozkoš, Alena Pajtinková, Juraj Smutný