Ex Tempore

Rozhlasová hra pre rodinu napísaná k 95. výročiu rozhlasového vysielania na Slovensku. Autor: Viliam Klimáček, dramaturgia: Beáta panáková, zvukový majster: Stanislav Kaclík, hudobná dramaturgia: Marek Kundlák, réžia: Jaroslav Rozsíval.

Ondrej Sokol po prvý krát uverejnil svoje autentické zážitky šoféra autobusu linkovej dopravy v Nórsku vo forme blogov, pre veľký úspech sa neskôr dočkali svojho knižného vydania, aj druhého pokračovania. Autor pôvodne študoval prekladateľstvo a tlmočníctvo, ale po zrušení fakulty sa napokon rozhodol splniť si detský sen, urobil si vodičák na autobus a najprv sa, s víziou neskoršieho uplatnenia v zahraničí, zamestnal v Dopravnom podniku v Bratislave, aby získal potrebné skúsenosti do životopisu. Svoju víziu naplnil už po štyroch mesiacoch a odišiel za lepšími platobnými a pracovnými podmienkami do Nórska. Tu vo svojom špecifickom a pomerne kontaktnom povolaní šoféra mestskej dopravy svojím jedinečným štýlom so svojráznym zmyslom pre humor i sebairóniu reflektuje problémy slovenského gastarbeitra v bohatom západnom svete a glosuje miestne špecifiká a kultúrne odlišnosti. Brilantné rozprávačské majstrovstvo autora a jeho zmysel pre pointovanie situácií v rozhlasovej podobe podporil zbor, ktorý slovom i spevom poodhaľuje myšlienky hlavnej postavy a dokresľuje cestujúcu verejnosť. V úlohe „najznámejšieho slovenského vodiča autobusu“ sa predstaví Juraj Kemka.

Autor: Ondrej SokolScenár: Simona RezníčekováObsadenie: Juraj Kemka, Petr Filgas, Boris Farkaš, Lucia Vráblicová, Zuzana Porubjaková, Dušan Kaprálik a Peter Kadlečík Autor scénickej hudby: Matúš WiedermannRéžia – Adam Hanuljak Dramaturgia – Michaela Materáková, Zvuk – Ľubica Olšovská produkcia – Marcela Stanková 2021

Štyria dobrí priatelia a jeden známy sa stretnú na letnej verande, aby pojedli, popili a podebatovali. Jeden z nich má totiž ambiciózny plán. Oskar ako detský lekár začal nedávno uvažovať o tom, ako nás formujú najranejšie spomienky z detstva. Nie zo škôlky, ale z obdobia medzi počatím a pôrodom, či z pôrodu samotného. A zdá sa mu, že tu našiel kľúč k šťastnejšej budúcnosti ľudstva. Niekde medzi dedinou a mestom, medzi snom a skutočnosťou plynú rozhovory, odvážne aj neisté úvahy o tom, kto sme, kam kráčame, a čo naozaj znamená detský plač.

Účinkujú: Ľubomír Bukový, Ivana Kováčová, Ondřej Daniš, Ivana Kubáčková a Juraj Smutný. Dramaturgia: Mária Danadová. Majster zvuku: Marián Cibuľa. Réžia: Ján Mikuš.

Hra mladej autorky Martiny Havierovej je originálnym pohľadom na enviromentálnu úzkosť mladej ženy. Hra získala Cenu Rádia Devín v súťaži o najlepší dramatický text roku Dráma 2021.

Laura je mladá žena, plná úzkosti z enviromentálnej krízy, o ktorej počúva čoraz viac. Má v sebe strach o budúcnosť planéty a snaží sa pochopiť, prečo ľudia robia tak málo pre jej záchranu a urobili tak veľa pre jej zničenie. Laura možno nie je skutočné meno mladej ženy, ale jej alter ega, ktoré ju má chrániť pred atakmi úzkosti.Laura je možno snom staršej ženy o dieťati, ktoré sa jej malo narodiť a ktoré by dnes muselo prežívať jej vlastné strachy a úzkosti. A možno sa Laura v duchu rozpráva so svojou matkou, od ktorej odišla, pretože jej vyčíta, ako jej generácia zničila planétu a uvalila na svojej deti zodpovednosť za riešenie tejto krízy.Experimentálna jednoaktovka ponúka neobvyklý pohľad na svet angažovaných mladých ľudí, ako aj poetický záznam o prežívaní špecifickej úzkosti.Účinkujú: Lenka Libjaková, Judita Hansmann, Ondrej Kaprálik Produkcia: Marcela Stanková Scénická hudba: Marek Kundlák Majster zvuku: Jakub Horňák Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Veronika Martinková

Rozhlasová hra o tom, ako si Slováci nechali ukradnúť identitu. V príbehu sa dostávame do takmer obyčajnej rodiny s dospievajúcim synom, ktorý si nevie poradiť s vlastnou národnou identitou, a tak sa rodičia rozhodnú pomôcť mu nájsť ju, celkom netradične, cez spoločenskú hru, v ktorej si môže rôzne verzie vlastnej identity vyskúšať... Režisér hry Michal Náhlík do hlavných úloh obsadil Janu Evellay, Igora Kasalu a Samuela Gáfrika. Majster zvuku Michal Ballasch, hudba Martin Husovský, dramaturgia Hana Rodová.

Peter Janků sa vo svojich dramatických opusoch často zaoberá osobnosťami z oblasti duchovného života. Spracoval tému prenasledovaného saleziána, neskôr blahorečeného Titusa Zemana. Tentoraz sa v dokudráme Slnko v temnotách venuje osobnosti rovnako prenasledovaného, odsúdeného, mučeného nádejného lazaristu Janka Havlíka, u ktorého sa tiež začal proces beatifikácie. Mozaikovité rozprávanie jeho najbližších, spolupracovníkov, spolužiakov je umne pretkávané motívmi zo súčasnosti, ktoré ukotvujú hlavnú tému a v čomsi pripomínajú epizódy zo života hlavného hrdinu. Dramaturgia: Miriam Kubandová, redakčná príprava: Egon Tomajko, hudobná dramaturgia: Ján Fiala, majster zvuku: Peter Janák, réžia: Peter Janků.

V pôvodnej rozhlasovej hre Karola Horáka si pripomenieme život slovenského romantického básnika Janka Kráľa, ktorý sa narodil 24. apríla 1822. Horák vytvoril netradičný typ historickej hry, v ktorej sa biografia a tvorba básnika premieta do súčasnosti a jeho intímne verše sa ocitajú na javisku divadla národného zápasu o jazyk a sebaurčenie.

Karol Horák sa v niekoľkých historických hrách zaoberá významnými osobnosťami slovenskej literatúry a politiky devätnásteho storočia, pričom ich život a pôsobenie vždy osvetľuje z perspektívy súčasníka. V prípade Janka Kráľa si všíma jeho rodinné zázemie, rozhodnutie študovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave napriek počiatočnému nesúhlasu otca, spory s Ľudovítom Štúrom o vzťahu umelca k národu, účasť na zápasoch o podobu národa, miestnu vzburu, ktorú s Jánom Rotaridesom podnietili na Honte, väznenie v Šahách. Do obrazu Kráľových vstupov verejného života sa vpletá básnikov vnútorný zápas o podobu vlastnej poézie, ktorej zdroje, okrem iného, nachádzal v ľudovej tvorbe a extatických zážitkoch.Epizódy z Kráľovho života nepodáva Horák lineárne, hľadá medzi nimi skôr vnútorné súvislosti. Dôležitými postavami v Horákovej hre sú Diabol, Smrť a Prorok, objavujúci sa v Kráľových víziách. Prostredníctvom postáv Antropológa, Osvetára a hrobárov zasa autor nastoľuje problematiku interpretácie Kráľovho diela a biografie v kontexte konštitúcie národnej kultúry v čase vzniku Československej republiky, teda v dôležitom období, keď bolo okrem iných inštitúcií založené Slovenské národné divadlo. Produkcia: Marcela Stanková Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Majster zvuku: Peter Pištek Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata Účinkujú: Janko Kráľ – Matúš Kvietik, Matka Ľudovíta Štúra – Renáta Horňáková-Rundová, Otec Janka Kráľa – Matej Landl, Ľudovít Štúr – Richard Stanke, Alexander Vrchovský – Tomáš Vravník, Juraj Palkovič – Alfred Swan, Gróf Pulszky – Dušan Kaprálik, Ján Rotarides – Juraj Hrčka, Matka Jána Rotaridesa – Dagmar Sanitrová, Prorok/Učiteľ – Ján Gallovič, Diabol/Osvetár – Števo Martinovič, Smrť/Starena – Mirka Frankovská, Janko Kráľ ako chlapec – Gregor Šimko a ď.

Pôvodná rozhlasová hra oceňovanej autorky Ivice Ruttkayovej zachytáva ženu, traumatizovanú domácim násilím, uprostred vzťahovej krízy. Na jej pozadí ponúka autorka závažnú sondu do súčasnej spoločnosti.

Príbeh ženy, ktorú vzťah s násilným mužom privedie až na dno. Na lavičke v spoločnosti bezdomovca rekapituluje svoj doterajší život pokúša sa nájsť silu pre nový začiatok. Introspektívna sonda do života stredostavovskej ženy sa odohráva v kontexte života ľudí z ulice. Autorka s nimi urobila množstvo rozhovorov, ktorých útržky sa objavujú aj v rozhlasovej hre.Vďaka týmto osobným výpovediam ponúka hra aj závažnú sondu do súčasnej spoločnosti a jej hodnôt ako domov, rodina, solidarita so slabšími. Pre RTVS naštudovala oceňovaná režisérka Natália Deáková s hudbou Jakuba Kudláča a zvukovým dizajnom Ľubice Olšovskej. Titulnú postavu stvárnila Alena Pajtinková, ďalej účinkujú Ida Rapaičová, Zuzana Kronerová, Zuza Piussi, Tomáš Vravník, Zuzana Porubjaková, Ľubo Burgr, Peter Kadlečík, Ján Rampák a Dada Gudabová.Produkcia – Marcela Stanková Scénická hudba – Jakub Kudláč Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann Majster zvuku – Ľubica Olšovská Dramaturgia – Ján Šimko Réžia – Natália Deáková

Próza Obruč, ktorú do rozhlasovej podoby zdramatizovala autorka Zuza Ferenczová, po prvý raz vyšla časopisecky v Slovenských pohľadoch už v roku 1934 a patrí k rannej tvorbe výnimočnej spisovateľky.

Figuli už tu konštituuje niektoré svoje programové tendencie, ktoré ju neskôr zaradia do prózy naturizmu. Príbeh je skoncentrovaný okolo výraznej ženskej hrdinky, jednoduchej, no svojráznej a nespútanej pastierky Hany. Vonkajšie udalosti sú tlmočené prostredníctvom jej vnútorného prežívania, pričom výrazne tematizujú, na svoju dobu neuveriteľne otvorene a odvážne ženskú sexuálnu túžbu.Prostredníctvom spisovateľkinho silno imaginatívneho, štylizovaného jazyka sa ponárame do vnútorného sveta hrdinky, ktorá je zmietaná sinými telesnými túžbami voči človeku „s jemnými rukami“, inžinierovi Bockovi z mesta. V postavách sa stretávajú svety divokej, prírodnej zmyselnosti a racionálneho, usporiadaného no i deštruktívneho mestského živla. Obsadenie: Hana – Mária Schumerová, Jano – Pavol Šimun, Inžinier Bocko – Tomáš Turek, Milica – Andrea Sabová, Hrivoň – Pavol Plevčík, Chlapi – Martin Kaprálik, Michal Candrák. Réžia: Veronika Martinková Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Jakub HorňákHudba: Marek Kundlák Produkcia: Marcela Stanková

Kľúčová z próz tzv. naturizmu patrí nepochybne do zlatého fondu slovenských klasík par excellence, z mnohých dôvodov, ktoré náš literárny kontext definujú a determinujú zároveň. Autor adaptácie, Marek Ťapák, aj vzhľadom na svoje bohaté skúsenosti s prácou na predlohách klasickej slovenskej literatúry (počnúc hereckými kreáciami, končiac jeho režijnými prácami), pristúpil k textu spôsobom, ktorý vznik novej verzie legitimizoval. Zároveň ho na jednej strane posunul bližšie k poslucháčovi 21. storočia, na strane druhej sa s celkom iným rešpektom k samotnej predlohe dotkol podstaty toho, čo je pre Švantnera osobité, špecifické, čo sa odráža v jeho autorskom myslení, štýle a najmä bohatej obraznosti.

Švantnerov imaginatívny jazyk, ktorým buduje scénické obrazy svojej prózy je plnohodnotným spoluhráčom príbehu i postavám. Tie sa vďaka nemu pohybujú na hrane medzi psychológiou a mýtom. Sú v jednom momente konkrétne, so zreteľnými ľudskými motiváciami, o pár sekúnd sa stávajú princípmi, ktoré odrážajú svet mimo naše zmysly. Tento fluidný spôsob rozprávania, stavania kontrastov, atmosfér odrážajúcich rôzne podoby živelnosti samotnej prírody, lesa, prostredia generujúceho tajomstvá na hranici iracionálna. Obsadenie: Přemysl Boublík, Zuzana Porubjaková, Milan Bahul, Juraj Predmerský, Vladimír Jedľovský, Peter Rúfus, Marián Lipták, Roman Čisár, Laco Konrád, René Jankovič, Dušan Vaňo, Jozef Benedik, Jerguš Horváth, Sáva Ondriáš, René Sorád, Šimon Peter Králik, Lucia Vráblicová, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Erik Koníček a Gréta Luprichová. Réžia: Marek Ťapák, Dramaturgia: Peter Pavlac, Zvuk: Stanislav Kaclík, Hudba : Anton Popovič, Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková, Produkcia: Marcela Stanková.