Musica slovaca

Tomáš Forró: Donbas - svadobný apartmán v hoteli vojna, 3. časť. Čítanie z autorskej reportážnej knihy Tomáša Forró o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.

Tomáš Forró:Donbas - svadobný apartmán v hoteli vojna, 4. časť. Čítanie z autorskej reportážnej knihy Tomáša Forró o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.

Tomáš Forró: Donbas - svadobný apartmán v hoteli Vojna, 5. časť. Čítanie z autorskej reportážnej knihy Tomáša Forró o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.

Najľahšie je klamať samého seba. To sa dá robiť takmer donekonečna. Takmer. Až kým to nepraskne. Až kým obrovský sebaklam nevyústi do príbehu o pohľade do najhlbšieho vnútra krehkej bytosti, o strachu, ktorý paralyzuje, o sebadisciplíne, ktorá prichádza a odchádza, ako sa jej zachce, o neskutočnej sile bojovať, o radosti, ale aj o slabosti, smútku a frustrácii. A v neposlednom rade o odhodlaní naučiť sa žiť s Crohnovou chorobou. V réžii Mileny Lukáčovej čítala Zuzana Kyzeková.

Najľahšie je klamať samého seba. To sa dá robiť takmer donekonečna. Takmer. Až kým to nepraskne. Až kým obrovský sebaklam nevyústi do príbehu o pohľade do najhlbšieho vnútra krehkej bytosti, o strachu, ktorý paralyzuje, o sebadisciplíne, ktorá prichádza a odchádza, ako sa jej zachce, o neskutočnej sile bojovať, o radosti, ale aj o slabosti, smútku a frustrácii. A v neposlednom rade o odhodlaní naučiť sa žiť s Crohnovou chorobou. V réžii Mileny Lukáčovej čítala Zuzana Kyzeková.

Najľahšie je klamať samého seba. To sa dá robiť takmer donekonečna. Takmer. Až kým to nepraskne. Až kým obrovský sebaklam nevyústi do príbehu o pohľade do najhlbšieho vnútra krehkej bytosti, o strachu, ktorý paralyzuje, o sebadisciplíne, ktorá prichádza a odchádza, ako sa jej zachce, o neskutočnej sile bojovať, o radosti, ale aj o slabosti, smútku a frustrácii. A v neposlednom rade o odhodlaní naučiť sa žiť s Crohnovou chorobou. V réžii Mileny Lukáčovej čítala Zuzana Kyzeková.

Najľahšie je klamať samého seba. To sa dá robiť takmer donekonečna. Takmer. Až kým to nepraskne. Až kým obrovský sebaklam nevyústi do príbehu o pohľade do najhlbšieho vnútra krehkej bytosti, o strachu, ktorý paralyzuje, o sebadisciplíne, ktorá prichádza a odchádza, ako sa jej zachce, o neskutočnej sile bojovať, o radosti, ale aj o slabosti, smútku a frustrácii. A v neposlednom rade o odhodlaní naučiť sa žiť s Crohnovou chorobou. V réžii Mileny Lukáčovej čítala Zuzana Kyzeková.

Najľahšie je klamať samého seba. To sa dá robiť takmer donekonečna. Takmer. Až kým to nepraskne. Až kým obrovský sebaklam nevyústi do príbehu o pohľade do najhlbšieho vnútra krehkej bytosti, o strachu, ktorý paralyzuje, o sebadisciplíne, ktorá prichádza a odchádza, ako sa jej zachce, o neskutočnej sile bojovať, o radosti, ale aj o slabosti, smútku a frustrácii. A v neposlednom rade o odhodlaní naučiť sa žiť s Crohnovou chorobou. V réžii Mileny Lukáčovej čítala Zuzana Kyzeková.

Čo by sa stalo, keby na Parížskej konferencii po Prvej svetovej vojne v roku 1919 neboli uznané nároky Slovenska na svojbytnosť, zostalo by súčasťou Uhorska a Slováci by boli násilne asimilovaní? Vysťahovali by sa na Tahiti! Vďaka kontaktom Milana Rastislava Štefánika. Michal Hvorecký napísal nadmieru sofistikovanú a potmehúdsku utópiu. Človek pri jej počúvaní nevie, čo je ešte historická skutočnosť a čo už autorský výmysel. Fakty a výmysly sa miešajú, národné stereotypy pretrvávajú, či sú Slováci pod Tatrami, alebo v Tichomorí. Asimilácia a útlak obyvateľstva je rovnaký, či ide o Arménov, Židov, alebo Slovákov. Osudy migrujúcich Slovákov pripomínajú osudy migrantov zo Sýrie. A príbeh hlavnej postavy – Štefánika – je pohnutý, či už končí pádom lietadla pri Ivánke pri Dunaji, alebo na tahitskom Papeete. Nie je to iba kniha o vymyslených udalostiach, je to encyklopédia svetovej politiky posledného storočia, zvyčajných ľudských reakciách na krízu a biedu, ale aj o obyčajnej nádeji a solidarite. V réžii Pavla Uhra číta Miroslav Kolbašský.

Čo by sa stalo, keby na Parížskej konferencii po Prvej svetovej vojne v roku 1919 neboli uznané nároky Slovenska na svojbytnosť, zostalo by súčasťou Uhorska a Slováci by boli násilne asimilovaní? Vysťahovali by sa na Tahiti! Vďaka kontaktom Milana Rastislava Štefánika. Michal Hvorecký napísal nadmieru sofistikovanú a potmehúdsku utópiu. Človek pri jej počúvaní nevie, čo je ešte historická skutočnosť a čo už autorský výmysel. Fakty a výmysly sa miešajú, národné stereotypy pretrvávajú, či sú Slováci pod Tatrami, alebo v Tichomorí. Asimilácia a útlak obyvateľstva je rovnaký, či ide o Arménov, Židov, alebo Slovákov. Osudy migrujúcich Slovákov pripomínajú osudy migrantov zo Sýrie. A príbeh hlavnej postavy – Štefánika – je pohnutý, či už končí pádom lietadla pri Ivánke pri Dunaji, alebo na tahitskom Papeete. Nie je to iba kniha o vymyslených udalostiach, je to encyklopédia svetovej politiky posledného storočia, zvyčajných ľudských reakciách na krízu a biedu, ale aj o obyčajnej nádeji a solidarite. V réžii Pavla Uhra číta Miroslav Kolbašský.