La Slovaquie en direct, Magazine en francais sur la Slovaquie

Próza nórskeho spisovateľa Jona Fosseho má v základe stretnutie dvoch mužov po rokoch. Voľakedy, v čase detstva a mladosti, si boli veľmi blízki, spájalo ich najmä hranie v kapele. Teraz sú si však už odcudzení. Jeden spravil kariéru v meste a má rodinu, druhého sa nič z toho netýka. V priebehu niekoľkých prázdninových dní do týchto vzťahov vstúpi ešte manželka jedného z nich. Udalosti sú podané z aspektu oboch mužov a v autorskej interpretácii tak, aby nám pripomenuli, že sily ľudského prežívania sú neovládateľné, a tiež, že je subjektívne.

Próza nórskeho spisovateľa Jona Fosseho má v základe stretnutie dvoch mužov po rokoch. Voľakedy, v čase detstva a mladosti, si boli veľmi blízki, spájalo ich najmä hranie v kapele. Teraz sú si však už odcudzení. Jeden spravil kariéru v meste a má rodinu, druhého sa nič z toho netýka. V priebehu niekoľkých prázdninových dní do týchto vzťahov vstúpi ešte manželka jedného z nich. Udalosti sú podané z aspektu oboch mužov a v autorskej interpretácii tak, aby nám pripomenuli, že sily ľudského prežívania sú neovládateľné, a tiež, že je subjektívne.

Próza nórskeho spisovateľa Jona Fosseho má v základe stretnutie dvoch mužov po rokoch. Voľakedy, v čase detstva a mladosti, si boli veľmi blízki, spájalo ich najmä hranie v kapele. Teraz sú si však už odcudzení. Jeden spravil kariéru v meste a má rodinu, druhého sa nič z toho netýka. V priebehu niekoľkých prázdninových dní do týchto vzťahov vstúpi ešte manželka jedného z nich. Udalosti sú podané z aspektu oboch mužov a v autorskej interpretácii tak, aby nám pripomenuli, že sily ľudského prežívania sú neovládateľné, a tiež, že je subjektívne.

Próza nórskeho spisovateľa Jona Fosseho má v základe stretnutie dvoch mužov po rokoch. Voľakedy, v čase detstva a mladosti, si boli veľmi blízki, spájalo ich najmä hranie v kapele. Teraz sú si však už odcudzení. Jeden spravil kariéru v meste a má rodinu, druhého sa nič z toho netýka. V priebehu niekoľkých prázdninových dní do týchto vzťahov vstúpi ešte manželka jedného z nich. Udalosti sú podané z aspektu oboch mužov a v autorskej interpretácii tak, aby nám pripomenuli, že sily ľudského prežívania sú neovládateľné, a tiež, že je subjektívne.

Próza nórskeho spisovateľa Jona Fosseho má v základe stretnutie dvoch mužov po rokoch. Voľakedy, v čase detstva a mladosti, si boli veľmi blízki, spájalo ich najmä hranie v kapele. Teraz sú si však už odcudzení. Jeden spravil kariéru v meste a má rodinu, druhého sa nič z toho netýka. V priebehu niekoľkých prázdninových dní do týchto vzťahov vstúpi ešte manželka jedného z nich. Udalosti sú podané z aspektu oboch mužov a v autorskej interpretácii tak, aby nám pripomenuli, že sily ľudského prežívania sú neovládateľné, a tiež, že je subjektívne.

Peter Macsovszky: Povrch našej planéty/ Próza z finálovej desiatky Anasoft Litera 2018. Román Petra Macsovszkeho Povrch našej planéty sa snaží zachytiť činorodosť ľudského tvora na zemeguli. Je to katalóg významných osobností. Slovenských i zahraničných. Karneval obsesií a skutkov. Prehliadka udalostí. Súkromných, historických i tajuplných. Správa o tom, že pohyby v privátnej sfére niekedy zatienia veľké spoločenské dianie. Správa o komických i zlovestných podobách stihomamu. No v prvom rade je to skromná pocta vzdelancom, ktorí v zabudnutých mestách strednej Európy vytrvalo udržujú oheň kultúrnych aktivít. Spisovateľ, publicista a prekladateľ Peter Macsovszky (1966) píše v slovenčine i maďarčine. S románom Mykať kostlivcami boli finalistom súťaže Anasoft Litera 2011, jeho román Tantálopolis postúpil do finále tejto prestížnej súťaže v roku 2016.

Mária Modrovich: Flešbek / Finálová desiatka Anasoft Litera 2018. Mária Modrovich: Flešbek. Autorka v desiatich textoch rozpráva príbehy jednej ženy alebo jeden príbeh viacerých žien konfrontovaných s malosťou aj nesmiernosťou tohto sveta. Opustila stereotyp a chvíľu to bolo akože osviežujúce… Za oknom sa mihala krajina, domov a komínov ubúdalo, snehu pribúdalo alebo tepla pribúdalo, na sedačkách a kolenách matiek sedeli a spali cudzie deti, bolo milé na sekundu vidieť ich tváre a potom ich opustiť, hlavne aby jej nekopali do sedadla, aby nepišťali. Flešbek: biely piesok pod zadkom a teplý Pacifik vypĺňajúci všetky dutiny. Flešbek: ľadovec a pod ním šokujúce palmy, prales. Mangovníky, helikoptéry, vodopády, raje dasyatis thetidis, vyhliadkové terasy mrakodrapov, nakladané hady, karibské rumy, zamrznuté žľaby. Mária Modrovich (1977) absolvovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v kombinácii marketingová komunikácia – neslovanská filológia. Žije/žila v New Yorku i v Bratislave, píše po slovensky aj po anglicky. Je autorkou zbierky poviedok Lu & Mira (2011), ktorá obsahuje dva cykly poviedok zo slovenského a amerického prostredia.

Desiatka Anasoft Litera 2018 - Richard Pupala: Čierny zošit / Richard Pupala v Čiernom zošite ponúka strašidelné príbehy vystavané na princípe, že v každom vzťahu a aj v tej zdanlivo najobyčajnejšej situácii sa občas objaví čosi, čo sa vymkne realite, zabehanému chodu vecí. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia. "V Čiernom zošite využíva Pupala postup narážok, indícií, malých detailov, ktoré sa pre čitateľa s predstavivosťou postupne spájajú do nečakaného celku. Atmosféra hustne pomaličky a zrazu ste obalení niečím desivým. Silu jeho príbehom dodáva aj prostredie – buď sa odohrávajú v Petržalke, ale môže to byť hocijaké slovenské sídlisko, alebo v malých mestečkách, presne takých, ktorých atmosféru tiež dobre poznáme. Sú to dva Pupalove svety, ktoré sú mu blízke, v ktorých žil alebo žije, a ktoré akoby ho fascinovali." Mário Gešvantner „Nejde o fascináciu. Ide o to, že tie miesta – teda malomesto a naše najväčšie sídlisko – dôverne poznám. Nerád by som ich porovnával, veď každý priestor môže inšpirovať po svojom. Svoje príbehy zasadzujem do takých prostredí, v ktorých sa dokážem ľahko pohybovať v mysli aj v spomienkach.“ Richard Pupala

Richard Pupala v Čiernom zošite ponúka strašidelné príbehy vystavané na princípe, že v každom vzťahu a aj v tej zdanlivo najobyčajnejšej situácii sa občas objaví čosi, čo sa vymkne realite, zabehanému chodu vecí. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia."V Čiernom zošite využíva Pupala postup narážok, indícií, malých detailov, ktoré sa pre čitateľa s predstavivosťou postupne spájajú do nečakaného celku. Atmosféra hustne pomaličky a zrazu ste obalení niečím desivým. Silu jeho príbehom dodáva aj prostredie – buď sa odohrávajú v Petržalke, ale môže to byť hocijaké slovenské sídlisko, alebo v malých mestečkách, presne takých, ktorých atmosféru tiež dobre poznáme. Sú to dva Pupalove svety, ktoré sú mu blízke, v ktorých žil alebo žije, a ktoré akoby ho fascinovali." Mário Gešvantner „Nejde o fascináciu. Ide o to, že tie miesta – teda malomesto a naše najväčšie sídlisko – dôverne poznám. Nerád by som ich porovnával, veď každý priestor môže inšpirovať po svojom. Svoje príbehy zasadzujem do takých prostredí, v ktorých sa dokážem ľahko pohybovať v mysli aj v spomienkach.“ Richard Pupala

Richard Pupala v Čiernom zošite ponúka strašidelné príbehy vystavané na princípe, že v každom vzťahu a aj v tej zdanlivo najobyčajnejšej situácii sa občas objaví čosi, čo sa vymkne realite, zabehanému chodu vecí. Autor nepotrebuje spektakulárne kulisy ani efektné monštrá z cudzích galaxií, aby navodil atmosféru strachu či pocit ohrozenia."V Čiernom zošite využíva Pupala postup narážok, indícií, malých detailov, ktoré sa pre čitateľa s predstavivosťou postupne spájajú do nečakaného celku. Atmosféra hustne pomaličky a zrazu ste obalení niečím desivým. Silu jeho príbehom dodáva aj prostredie – buď sa odohrávajú v Petržalke, ale môže to byť hocijaké slovenské sídlisko, alebo v malých mestečkách, presne takých, ktorých atmosféru tiež dobre poznáme. Sú to dva Pupalove svety, ktoré sú mu blízke, v ktorých žil alebo žije, a ktoré akoby ho fascinovali." Mário Gešvantner „Nejde o fascináciu. Ide o to, že tie miesta – teda malomesto a naše najväčšie sídlisko – dôverne poznám. Nerád by som ich porovnával, veď každý priestor môže inšpirovať po svojom. Svoje príbehy zasadzujem do takých prostredí, v ktorých sa dokážem ľahko pohybovať v mysli aj v spomienkach.“ Richard Pupala