Niečo začalo ako nevinný mechanizmus obrany pred úzkosťou, ktorá rástla v hlave. Vymklo sa to spod kontroly. Potom jeho život ovláda nutnosť dodržať presný počet krokov, nutnosť vyhnúť sa akýmkoľvek baktériám, svoje veci a myšlienky musí mať zrovnané na symetrických kôpkach. Mladý muž, namiesto toho, aby sa tešil zo života, zotrváva v úzkostnom kŕči a, nie vlastnou vinou, tým zaťažuje okolie. Niekto sa to snaží poprieť, niekto toho má plné zuby, niekto sa zúfalo snaží pomôcť. Dopadne to dobre? Áno. Ako vieš? Dostane sa z toho? Áno. Ako vieš? Ako vieš?