Čítanie zo zahraničnej tlače

Samuel Kováčik sa v Rannom Vedátorovi na FM pozrie na šokujúce tvrdenia – vyriešila umelá inteligencia jeden z najväčších matematických problémov?

Na Slovensku jediný spravodajský blok výlučne z oblasti kultúry a umenia.

V tridsiatom šiestom vydaní programovo kontroverzného podcastu Pozor spoiler! vám Pavol Hubinák a Juraj Malíček vyspoilujú azda najdiváckejší film Davida Lyncha, Príbeh Alvina Straighta. Paradoxne, veľa Lynchových fanúšikov ho nikdy nevidelo. A nevideli ho ani tí, ktorí Lyncha principiálne odmietajú. O to väčšia škoda – práve pre nich by totiž mohol byť jeho najlepším filmom.

Bezpečnosť mamografie

Rastislav Čižik: Ideály

Cyklus "Naša zabudnutá klasika" otvárame spracovaním poviedky známej slovenskej spisovateľky (T.VANSOVEJ) ktorá patrí do prvej generácie slovenských literárnych realistiek, aktívne sa zúčastňujúca kultúrneho života na Slovensku na prelome storočí a najmä v prvej polovici 20.storočia. Zároveň je považovaná za priekopníčku ženského románu u nás. Poviedka Kar bola uverejnená v zbierke Pani Georgiadesová na cestách a nesie v sebe znaky jemnej satiry na súdobú spoločnosť, hoci sama osebe je skôr akýmsi nevinným žartovaním s myslením svojich postáv, najmä však vtipnou analýzou jedného skoro tragického omylu.

Druhou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia eseje /analýzy/ Jána Lajčiaka s názvom Slovensko a kultúra. Meno tohto vzdelanca, spisovateľa, filológa a kňaza je zrejme väčšine poslucháčov neznáme. Avšak bol to autor, ktorého myšlienky a analýzy slovenského naturelu na prelome storočí sú tak extrémne aktuálne, až človeka mrazí pri ich čítaní, či sa naozaj za posledných sto rokov v našej spoločnosti tak málo zmenilo. Samotný osud Jána Lajčiaka je príznačný pre množstvo ľudí s novými myšlienkami, ktorí definovali problém a chceli ho riešiť. Ak však nie je ochotná ho riešiť spoločnosť, môže sa stať, že taká osobnosť skončí na okraji záujmu a spoločnosti samotnej, čoho život Jána Lajčiaka je, bohužiaľ, zreteľným dôkazom. Autorka dramatizácie teda postavila text na jeho osobnosti a finále jeho života, keď v ústraní svojho pôsobiska vo Vyšnej Boci píše svoje veľké dielo.

Treťou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia poviedky Jonáša Záborského s názvom Mrzutá. Jonáš Záborský z pozície zásadného kritika filozofických a politických východísk súdobej slovenskej literatúry /ovplyvnenej „štúrovcami“/ v jednej zo svojich autorských línií hyperbolizuje prejavy iracionálna v slovenskej spoločnosti a degraduje ich na komiku, čoho zreteľným a ľahko čitateľným výsledkom je paródia, satira, ba až groteska, či karikatúra. Charakterov, postojov a samotných dramatických situácií. Je to však práve jasná pozícia osvietenského racionalizmu, ktorou zastrešuje svoju nekompromisnosť voči všetkému, čo bráni reálnemu pohľadu na seba samého, čoho i samotná poviedka Mrzutá je jednoznačným dokladom. Akoby v nej parodoval dobrodružné putovanie hrdinky, ktorá však hrdinkou v skutočnosti nie je, nakoľko sama sebou symbolizuje doslova odvrátenú stranu národoveckého „optimizmu“ Záborského súčasníkov.

V poradí štvrtou hrou v cykle je rozhlasová adaptácia prednášky známeho slovenského vedca, polyhistora, etnografa, archeológa a botanika - Jozefa Ľudovíta Holubyho prednesená v roku 1896 na slovenskom večere Československej jednoty v Prahe. Už názov prednášky jednoznačne poukazuje na jej obsah a teda snahu autora podať akýsi etnograficko-sociologický pohľad na súdobé Slovensko, ktoré v tom čase bolo ešte súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Jeho pohľad je priezračný, so snahou o objektivitu, avšak nevyhýba sa svojím vlastným subjektívnym hodnoteniam, čím práve tento text naberá veľmi osobitý literárny charakter - práve vo svojej jednoduchej a otvorenej snahe pomenovať množstvo špecifických fenoménov charakteristických pre konkrétne obdobie v našich dejinách. Autorka Lenka Garajová však text posúva do obdobia bližšie neurčenej budúcnosti, kde nás vovedie do akejsi dystopickej „národnej rezervácie“, ktorou sa časť našej krajiny stala. Tu sa konzervujú zvláštne tradície pomenované práve v texte Jozefa Holubyho. Paradox vzniká v momente, keď si uvedomíme, koľko z opisovaných fenoménov sa dotýka aj dnešnej našej spoločnosti. Jemná irónia sa tak zrazu stáva znepokojujúcou práve v otázke, ako ďaleko sa naša spoločnosť za to jedno storočie vlastne dostala? TVORIVÝ TÍM: Autorka dramatizácie: Lenka Garajová Obsadenie: Daniela Kuffelová, Jakub Rybárik, Juraj Hrčka, Ladislav Konrád, Tomáš Vravník, Ľubica Očková a Danica Matušová Réžia – Laco Kerata, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Pištek Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann, produkcia – Silvia Lukáčová.