Osobnosti regiónu

Informačný smog, či informačné znečistenie – to sú pomenovania súčasného fenoménu prebytku informácii v post faktickej dobe. Ľudia sa nerozhodujú podľa overiteľnosti informácii, ale podľa emócii, ktoré v nich tieto informácie vyvolávajú. Fíčer Barbary Vojtašákovej skúma aj takzvaný fenomén Echo chamber – komnata ozvien. Už názov napovedá, že tento fenomén vzniká v momente, keď sú jednotlivci alebo skupiny vystavené iba informáciám, názorom alebo presvedčeniam, ktoré posilňujú ich existujúce názory ako ozvenu. Fíčer podčiarkuje dôležitosť kritického myslenia a hlbšieho porozumenia komplexným problémom spoločnosti.

V roku 2025 si svet pripomína 120. výročie úmrtia francúzskeho spisovateľa a vizionára, jedného zo zakladateľov vedeckej fantastiky – Jula Verna. Aj keď svoju tvorbu adresoval dospelým, od začiatku bol mimoriadne obľúbený aj medzi mladými čitateľmi. Od roku 1879 je druhým najprekladanejším autorom na svete. Jeho romány vyšli v prekladoch v približne 140 jazykoch. V slovenčine ich vyšlo okolo štyridsať a mnohí sa pamätáme na chvíle, keď sme ich ako deti čítali so zatajeným dychom. Málokto však vie, že na Slovensku žil autor, ktorý Verna predbehol a napísal dielo o ceste do vesmíru skôr ako on. Rodák z Revúcej Gustáv Reuss vydal svoju Hviezdovedu v roku 1856, teda sedem rokov predtým, ako vyšla Vernova Cesta na mesiac. Do žánra vedeckej fantastiky zabŕdli aj iní slovenskí autori v 19. storočí. Jedným z nich bol Anton Emanuel Timko – Perohryz. Vydajte sa s nami na cestu hľadania spôsobov, akými sa nám Verne prihovára aj dnes.

Scenár a réžia: Ľubica Pliešovská

Interpret: Juraj Smutný

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

V rokoch 1936 - 1939 bol Ladislav Szathmáry 2. tajomníkom československého vyslanectva v Berlíne a 30. júna 1939 pricestoval do Varšavy, aby sa tam stal slovenským vyslancom. Bola to doba – ako napísala jeho manželka Viera Szathmáry–Vlčková v knihe Putování za svobodou - „taká neskutočná, nepravdepodobná, fantastická a nervy drásajúca, že prebudiť sa z nej ... na rachot prvých bômb nad Varšavou, bolo takmer neuveriteľným uľahčením“. Dokumentárne pásmo Pavla Matulu Vyslanec, ktorý sa postavil Hitlerovi približuje ťažké rozhodovanie ľudí v neistej dobe, keď sa "rúca svet" a uznávané hodnoty slobody a ľudskosti sú vytláčané barbarstvom. No aj v nepriaznivých podmienkach možno prejaviť statočnosť a odvahu.

Redaktorka: Ivana Jachymová

Hudobná dramaturgička: Zuzana Eperješiová

Majster zvuku: Michal Ballasch

Režisér: Stanislav Bilý

Účinkujú: Peter Himič, Jana Wernerová, Adriana Ballová a Miroslav Ķolbašský.

„Insiderský“ pohľad na mesto, ktoré mnohí poznajú najmä cez známe dominanty. Ako vyzerá život v jednom z najkrajších slovenských miest, keď ho opustí posledný turista? Obyvatelia tohto malého mesta v horách rozprávajú o tom, ako sa im žije v Banskej Štiavnici. Ako popularizácia mesta mení štruktúru jeho obyvateľstva a ako sa to prejavuje na spolužití, ale aj kvalite života v meste, ako život miestnych ovplyvňujú rastúce ceny bytov a pozemkov, ako aj nečakané problémy, ktoré turistické mestá riešia.

Dramaturgia: Tereza Simanová

Autorsky a realizačne pripravila: Katarína Urban Richterová

Každé dieťa si zaslúži kvalitné vzdelávanie. Deti so špecifickými potrebami, zo sociálne znevýhodneného prostredia či inak rozmanité deti sú prirodzenou súčasťou spoločnosti – a mali by byť aj súčasťou každého školského kolektívu. Napriek tomu sa mnohé z nich ocitajú na okraji: presúvané do špeciálnych škôl alebo odkázané na domáce vzdelávanie. Existujú však miesta a ľudia, ktorí hľadajú cesty, ako vytvoriť prostredie, kde sa môžu všetky deti rozvíjať podľa svojich individuálnych potrieb. Autorka fíčra Tereza Križková skladá esej o inkluzívnom vzdelávaní na základe vlastnej skúsenosti so synom, ktorý navštevuje inkluzívnu laboratórnu škôlku – miesto, kde rozmanitosť nie je prekážkou, ale potenciálom na individuálny aj spoločný rast.

autor : Tereza Križková

dramaturgia : Dominika Udvorková

hudobný dramaturg: Marek Kundlák

zvukový majster : Michal Džadoň

réžia: Tereza Križková

Osoby a obsadenie: Anna Simington Maar, Dana Macková, Silvia Lachkovičková, rodičia a deti Rozmanity

Svätí Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu s jasným cieľom – sprostredkovať vieru spôsobom, ktorému budú ľudia rozumieť. Ich preklady liturgických a biblických textov do staroslovienčiny sprístupnili kresťanské posolstvo bežnému ľudu, ktorý nerozumel latinčine. Dnes však dochádza k paradoxu: jazyk, ktorý mal byť zrozumiteľný, sa stal pre súčasnú cirkevnú obec nejasným. Cirkevnoslovančine dnes rozumie málokto, a preto vzniká naliehavá potreba prekladať duchovné texty do súčasnej slovenčiny – nie ako narušenie tradície, ale ako jej pokračovanie. Dokumentárne pásmo Dominika Gromoša Od hlaholiky k porozumeniu ponúka pohľad na význam liturgických prekladov v minulosti i dnes. Prostredníctvom rozhovorov s gréckokatolíckym kňazom Marcelom Gajdošom, predsedom liturgickej komisie Košickej eparchie, sa zamýšľame nad tým, ako môže cirkev aj v 21. storočí napĺňať svoje poslanie: hovoriť k človeku rečou, ktorej rozumie – duchovne, jazykovo i osobne.

Hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová

Zvuk: Michal Ballasch. Z cirkevnoslovanskej pôvodiny číta Marcel Gajdoš. V réžii Lukáša Lipčáka účinkujú Peter Himič a Tatiana Poláková. Pre rozhlas pripravil a rozhovor s Marcelom Gajdošom viedol Gabriel Kuľbak.

Slovenská ornitologická spoločnosť/SOS/BirdLife Slovensko sa každoročne venuje so skupinou dobrovoľníkov a dobrovoľníčiek trojdňovej údržbe Vtáčieho ostrova uprostred vodného diela Hrušovská zdrž. Práve táto lokalita je jednou z troch najvýznamnejších území na Slovensku vzhľadom na hniezdenie viacerých druhov vtákov. Minulé leto sa tam s nimi vybrala aj dokumentaristka Eva Križková, ktorá sa popri manuálnej práci na ostrove zamýšľala nad tým, čo nie len vtáky ale aj ľudí na toto miesto ťahá.

autor : Eva Križková dramaturgia : Dominika Udvorková hudobný dramaturg: Marek Kundlák zvuk : Ľubica Olšovská réžia: Eva Križková Osoby a obsadenie: Štefan Benko, Martin Švorc, Petra Certeková, Martina Hajduková, Tobiáš Potočný, Eva Križková

Silne lyrizované rozprávanie o alkoholikoc, ktorí prebývajú v starom rozpadnutom majeri. Príbeh o neznesiteľnej ťažobe osudu, cez ktorú sa protagonisti nedokázali preniesť a ktorá vrcholí vraždou.

S Patrickom Špankom. V 1. časti relácie Jazzový klub Rádia Devín pri mikrofóne privíta autor a moderátor Patrick Španko skladateľa, pedagóga a vibrafonistu Mira Heráka, s ktorým sa rozpráva o jeho vyše 20-ročnom pôsobení na holandskej jazzovej scéne a o jeho aktivitách. V 2. časti relácie príde Milo Suchomel - skladateľ, aranžér, pedagóg a saxofonista predstaviť nové 3CD, ktoré sa uvedie do života na festivale Gypsy Jazz Festival alebo teraz s novým názvom EMA Jazz Fest, ktorý sa bude konať vo Veľkej sále Slovenského rozhlasu v sobotu 10.10.2026. Milo Suchomel nám prezradí aj program a viacero zaujímavostí o tomto festivale, ktorý tento rok oslavuje svoje 15. výročie vzniku!

Dokumentárne pásmo – Formálne či domáce? O vzdelávaní inak – skúma rozdiely medzi formálnym a domácim vzdelávaním, porovnáva ich výhody a nevýhody a využíva poznatky z akademických výskumov a prípadových štúdií, ktoré z angličtiny preložila a pre rozhlas upravila Monika Bednárová. V rámci pásma prinášame aj priamu skúsenosť s domácim vzdelávaním skrze rozhovor s Luciou Weissovou, mamou, ktorá vzdeláva svoje deti doma. A v závere sme sa na pohľad na školu doma porozprávali aj s jej dcérami.

Rozhovory viedol a reláciu redakčne pripravil Gabriel Kuľbak.V réžii Stanislava Bilého účinkovali Tatiana Poláková a Ján Jakab, hudobná dramaturgia Zuzana Eperješiová, zvuk Peter Krajčovič.