Rádiožurnál o 22:00

Nepredstaviteľné životné komplikácie a zúfalstvo doženú človeka k posadnutosti dostať sa silou-mocou na vyšetrenie k profesorovi na Klinike. Napínavá próza majstra otvorených koncov Pavla Rankova, ktorá sa nedá prestať čítať odzadu aj spredu. V réžii Karola Horvátha číta Peter Sklár.

Jana Bodnárová opakovane vytvára analógie medzi výtvarnou a literárnou kompozíciou. A ukazuje tak, že kompozičné postupy používané v umení sú materializáciou našich mentálnych operácií. Od Mondrianovho čierneho štvorca na bielom pozadí (čo sú najsubtílnejšie prostriedky výpovede?) cez Čierne na čiernom Mareka Vadasa (aká je hĺbka ľudskej temnoty?) po Patchwork v bielej. Patchwork sú paradigmaticky usporiadané spomienky postáv novely, ktorú vám ponúkame. Biela je koža dvojčiat z jej príbehu, biele sú kosti mŕtvych... Ale nie stránky kníh, ktoré zalieva kalná voda v závere príbehu. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

Jana Bodnárová opakovane vytvára analógie medzi výtvarnou a literárnou kompozíciou. A ukazuje tak, že kompozičné postupy používané v umení sú materializáciou našich mentálnych operácií. Od Mondrianovho čierneho štvorca na bielom pozadí (čo sú najsubtílnejšie prostriedky výpovede?) cez Čierne na čiernom Mareka Vadasa (aká je hĺbka ľudskej temnoty?) po Patchwork v bielej. Patchwork sú paradigmaticky usporiadané spomienky postáv novely, ktorú vám ponúkame. Biela je koža dvojčiat z jej príbehu, biele sú kosti mŕtvych... Ale nie stránky kníh, ktoré zalieva kalná voda v závere príbehu. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

Jana Bodnárová opakovane vytvára analógie medzi výtvarnou a literárnou kompozíciou. A ukazuje tak, že kompozičné postupy používané v umení sú materializáciou našich mentálnych operácií. Od Mondrianovho čierneho štvorca na bielom pozadí (čo sú najsubtílnejšie prostriedky výpovede?) cez Čierne na čiernom Mareka Vadasa (aká je hĺbka ľudskej temnoty?) po Patchwork v bielej. Patchwork sú paradigmaticky usporiadané spomienky postáv novely, ktorú vám ponúkame. Biela je koža dvojčiat z jej príbehu, biele sú kosti mŕtvych... Ale nie stránky kníh, ktoré zalieva kalná voda v závere príbehu. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

Jana Bodnárová opakovane vytvára analógie medzi výtvarnou a literárnou kompozíciou. A ukazuje tak, že kompozičné postupy používané v umení sú materializáciou našich mentálnych operácií. Od Mondrianovho čierneho štvorca na bielom pozadí (čo sú najsubtílnejšie prostriedky výpovede?) cez Čierne na čiernom Mareka Vadasa (aká je hĺbka ľudskej temnoty?) po Patchwork v bielej. Patchwork sú paradigmaticky usporiadané spomienky postáv novely, ktorú vám ponúkame. Biela je koža dvojčiat z jej príbehu, biele sú kosti mŕtvych... Ale nie stránky kníh, ktoré zalieva kalná voda v závere príbehu. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

Jana Bodnárová opakovane vytvára analógie medzi výtvarnou a literárnou kompozíciou. A ukazuje tak, že kompozičné postupy používané v umení sú materializáciou našich mentálnych operácií. Od Mondrianovho čierneho štvorca na bielom pozadí (čo sú najsubtílnejšie prostriedky výpovede?) cez Čierne na čiernom Mareka Vadasa (aká je hĺbka ľudskej temnoty?) po Patchwork v bielej. Patchwork sú paradigmaticky usporiadané spomienky postáv novely, ktorú vám ponúkame. Biela je koža dvojčiat z jej príbehu, biele sú kosti mŕtvych... Ale nie stránky kníh, ktoré zalieva kalná voda v závere príbehu. V réžii Petra Cibulu číta Alena Ďuránová.

V dedinke na juhu Slovenska sa tlačil celý svet. Spomienky na predkov, čarodejnice a čudákov prichádzali aj z okolitých dedín, lebo vedeli, že v Jablonej Panici si ich niekto zapamätá. Lenže na to, aby niekto napísal knihu o láske a smrti, generáciách silných žien, o Maďaroch na Slovensku, o rodine, v ktorej predčasne zomierajú muži, musí spolovice dozrieť a spolovice ostať dieťa. V réžii Karola Horvátha číta Anikó Vargová.

V dedinke na juhu Slovenska sa tlačil celý svet. Spomienky na predkov, čarodejnice a čudákov prichádzali aj z okolitých dedín, lebo vedeli, že v Jablonej Panici si ich niekto zapamätá. Lenže na to, aby niekto napísal knihu o láske a smrti, generáciách silných žien, o Maďaroch na Slovensku, o rodine, v ktorej predčasne zomierajú muži, musí spolovice dozrieť a spolovice ostať dieťa. V réžii Karola Horvátha číta Anikó Vargová.

V dedinke na juhu Slovenska sa tlačil celý svet. Spomienky na predkov, čarodejnice a čudákov prichádzali aj z okolitých dedín, lebo vedeli, že v Jablonej Panici si ich niekto zapamätá. Lenže na to, aby niekto napísal knihu o láske a smrti, generáciách silných žien, o Maďaroch na Slovensku, o rodine, v ktorej predčasne zomierajú muži, musí spolovice dozrieť a spolovice ostať dieťa. V réžii Karola Horvátha číta Anikó Vargová.