Rádiožurnál o 22:00

Virginia Woolfová je popredná predstaviteľka literárnej moderny 20. storočia. Jej najvýznamnejšie diela vyšli v rokoch 1925-1929. V románe K majáku z roku 1927 sa zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete vypočuť ukážky z častí románu Okno, Čas plynie a Maják.

Autorka: Virginia Woolfová

Interpretka: Jana Pilzová

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Redakčne pripravila: Ľubica Pliešovská

Réžia: Mária Danadová

Virginia Woolfová je popredná predstaviteľka literárnej moderny 20. storočia. Jej najvýznamnejšie diela vyšli v rokoch 1925-1929. V románe K majáku z roku 1927 sa zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete vypočuť ukážky z častí románu Okno, Čas plynie a Maják.

Autorka: Virginia Woolfová

Interpretka: Jana Pilzová

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Redakčne pripravila: Ľubica Pliešovská

Réžia: Mária Danadová

Virginia Woolfová je popredná predstaviteľka literárnej moderny 20. storočia. Jej najvýznamnejšie diela vyšli v rokoch 1925-1929. V románe K majáku z roku 1927 sa zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete vypočuť ukážky z častí románu Okno, Čas plynie a Maják.

Autorka: Virginia Woolfová

Interpretka: Jana Pilzová

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Redakčne pripravila: Ľubica Pliešovská

Réžia: Mária Danadová

Virginia Woolfová je popredná predstaviteľka literárnej moderny 20. storočia. Jej najvýznamnejšie diela vyšli v rokoch 1925-1929. V románe K majáku z roku 1927 sa zameriava na rodinné vzťahy a napätie medzi mužmi a ženami. Prostredníctvom prúdu vedomia prezentuje vnútorný svet viacerých členov rodiny Ramsayovcov pri ich zápase so sklamaním a stratou. Príbeh rozdelený na tri časti sa odohráva pred prvou svetovou vojnou aj po nej, počas návštev v letnom sídle Ramsayovcov na ostrove Skye v Škótsku. V cykle Čítanie na pokračovanie si môžete vypočuť ukážky z častí románu Okno, Čas plynie a Maják.

Autorka: Virginia Woolfová

Interpretka: Jana Pilzová

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Redakčne pripravila: Ľubica Pliešovská

Réžia: Mária Danadová

Vulkán z božskej vyhne (Menej známy Matuška) // Štefan Žáry sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave, na zlaté časy bohémy. Žáry objavuje pre staršieho i mladého čitateľa svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, nespočetné viechy aj Budmerický kaštieľ. Vďaka pôsobivým portrétom známych výtvarníkov, spisovateľov a významných osobností slovenského umeleckého života sa čitateľ stáva spoluúčastníkom bujarých posedení na obľúbených miestach stretávania, v Metropolke, Grandke, Luxorke, Štefánke. Básnik si tu na základe osobného poznania podáva ruku so znalcom a očitým svedkom, čím sa zvyšuje dokumentárna a kultúrno-historická hodnota autorovej výpovede. Je hravý, rozmarný. Šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomáha sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. Portrétuje ich s láskou, ako priamy aktér presvedčivo podáva cenné postrehy z ich života. Dramaturgia Tereza Simanová, v réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Snímanie masky (Tváre Ivana Bukovčana) // Štefan Žáry sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave, na zlaté časy bohémy. Žáry objavuje pre staršieho i mladého čitateľa svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, nespočetné viechy aj Budmerický kaštieľ. Vďaka pôsobivým portrétom známych výtvarníkov, spisovateľov a významných osobností slovenského umeleckého života sa čitateľ stáva spoluúčastníkom bujarých posedení na obľúbených miestach stretávania, v Metropolke, Grandke, Luxorke, Štefánke. Básnik si tu na základe osobného poznania podáva ruku so znalcom a očitým svedkom, čím sa zvyšuje dokumentárna a kultúrno-historická hodnota autorovej výpovede. Je hravý, rozmarný. Šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomáha sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. Portrétuje ich s láskou, ako priamy aktér presvedčivo podáva cenné postrehy z ich života. Dramaturgia Tereza Simanová, v réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Janko Alexy // Štefan Žáry sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave, na zlaté časy bohémy. Žáry objavuje pre staršieho i mladého čitateľa svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, nespočetné viechy aj Budmerický kaštieľ. Vďaka pôsobivým portrétom známych výtvarníkov, spisovateľov a významných osobností slovenského umeleckého života sa čitateľ stáva spoluúčastníkom bujarých posedení na obľúbených miestach stretávania, v Metropolke, Grandke, Luxorke, Štefánke. Básnik si tu na základe osobného poznania podáva ruku so znalcom a očitým svedkom, čím sa zvyšuje dokumentárna a kultúrno-historická hodnota autorovej výpovede. Je hravý, rozmarný. Šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomáha sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. Portrétuje ich s láskou, ako priamy aktér presvedčivo podáva cenné postrehy z ich života. Dramaturgia Tereza Simanová, v réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Pegas a koníčky (z básnickej stajne Jána Smreka) // Štefan Žáry sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave, na zlaté časy bohémy. Žáry objavuje pre staršieho i mladého čitateľa svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, nespočetné viechy aj Budmerický kaštieľ. Vďaka pôsobivým portrétom známych výtvarníkov, spisovateľov a významných osobností slovenského umeleckého života sa čitateľ stáva spoluúčastníkom bujarých posedení na obľúbených miestach stretávania, v Metropolke, Grandke, Luxorke, Štefánke. Básnik si tu na základe osobného poznania podáva ruku so znalcom a očitým svedkom, čím sa zvyšuje dokumentárna a kultúrno-historická hodnota autorovej výpovede. Je hravý, rozmarný. Šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomáha sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. Portrétuje ich s láskou, ako priamy aktér presvedčivo podáva cenné postrehy z ich života. Dramaturgia Tereza Simanová, v réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Novomeského zvada a zmierenie (s vtákom, ktorý odpočítava život) // Štefan Žáry sa ako jediný zo slovenských spisovateľov pravidelne vracal k spomienkovým esejam o svojich umeleckých spolupútnikoch. Výber z nich ponúka pestrý kaleidoskop spomienok na život v starej Bratislave, na zlaté časy bohémy. Žáry objavuje pre staršieho i mladého čitateľa svet dávno zaniknutej umeleckej pospolitosti, ktorého dejiskom boli staré bratislavské kaviarne, nespočetné viechy aj Budmerický kaštieľ. Vďaka pôsobivým portrétom známych výtvarníkov, spisovateľov a významných osobností slovenského umeleckého života sa čitateľ stáva spoluúčastníkom bujarých posedení na obľúbených miestach stretávania, v Metropolke, Grandke, Luxorke, Štefánke. Básnik si tu na základe osobného poznania podáva ruku so znalcom a očitým svedkom, čím sa zvyšuje dokumentárna a kultúrno-historická hodnota autorovej výpovede. Je hravý, rozmarný. Šťavnatý jazyk okorenený iskrivým humorom rozhľadeného rozprávača mu pomáha sugestívne stvárniť život, záľuby i tvorbu najbližších kolegov od pera aj priateľov výtvarníkov. Portrétuje ich s láskou, ako priamy aktér presvedčivo podáva cenné postrehy z ich života. Dramaturgia Tereza Simanová, v réžii Laca Keratu číta Peter Rúfus.

Autorka prelína príbehy dvoch žien v rôznych životných situáciách: jedna si robí starosti o syna, druhá bojuje so starostlivosťou o mamu. Obom v hlavách víria početné otázky, obe premýšľajú, do akej miery sú ich obavy adekvátne. Potácajú sa v neistote a nik z ich okolia neprichádza s riešením ich problému. Špecifická situácia uviaznutia na plytčine životného príbehu dáva Svetlane Žuchovej ako autorke veľa možností za subtílne psychologizujúce správy o dnešku, ktorý kladie vysoké nároky na krehké bytosti s priveľkým množstvom povinností. V réžii Veroniky Repčík číta Lucia Hurajová