Profesor Ladislav Csontos niedawno zasiadł do panelu z laureatem Nagrody Templetona, profesorem Tomášem Halíkiem, aby omówić znaki czasów. Miało to miejsce w Warszawie podczas międzynarodowej konferencji naukowej zorganizowanej przez Collegium Bobolanum, która przyznała prof. ponad pięć lat temu. Csontos otrzymuje doktorat honoris causa.

Przedstawiamy Państwu cały wpis na temat znaków czasu według Ladislava Csontosa. Dotyczą blasków i cieni naszego społeczeństwa. Jasniejsze strony leżą w (1) praktycznej współodpowiedzialności, (2) żywotnej potrzebie życia wspólnotowego i (3) mediacji jako odpowiedzi na fragmentację i polaryzację.

Odysseus je viac než len hrdina antického eposu. Je to preobraz každého z nás. Čo nám jeho príbeh hovorí o ľudskej identite, vzťahoch a strachu z neznámeho?

Vedúci katedry filozofie Michal Zvarík približuje prepojenie medzi Homérovou Odysseou a filozofiou Jana Patočku. Napísal o tom aj svoju novú knihu.

Vypočujte si krátke predstavenie novej publikácie a objavte, ako môže antický mýtus formovať naše vnímanie sveta aj dnes.

Pred 12 rokmi začal pontifikát pápeža Františka, ktorý patrí k jezuitom podobne ako nový rektor Trnavskej univerzity Miloš Lichner. V deň jeho slávnostnej inaugurácie, ktorá symbolicky pripadla na 13.3.2025, sa ho novinári pýtali aj na to. Prinášame vám bezprostredné reakcie M. Lichnera po inaugurácii, kde predstavuje svoje plány.

(Zvuk bol upravený vzhľadom na ruch v okolí, čím je hlas pána rektora jemne deformovaný. Ospravedlňujeme sa poslucháčom.)

Doc. Jozef Žuffa, prodekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, uvažuje o aktuálne prebiehajúcom advente a o chvíľach svetla i tmy.

Zdroj: ⁠STVR Slovo⁠ 2024

Dnes sme do života uviedli novú knihu "Sme slobodní, keď milujeme". Citáty sv. Augustína redigoval a editoval prof. Miloš Lichner. Povzbudivé myšlienky dotvárajú fotografie Barbory Likavskej.

V reportáži hovorí Róbert Mesároš z vydavateľstva Dobrá kniha, autor predslovu Daniel Hevier, herečka Božidara Turzonovová (o svojom vzťahu k duchovnej literatúre), autorka fotografií Barbora Likavská a na záver opäť Daniel Hevier (o sv. Augustínovi).

Do funkcie rektora Trnavskej univerzity prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini dnes (3.12.2024) vymenoval profesora Miloša Lichnera. Vypočujte si príhovor pána prezidenta.

Na Trnavskej univerzite sa udeľovali čestné doktoráty odborníkom na globálne zdravie a migračnú politiku. Prinášame krátku správu z tejto akademickej slávnosti: najprv hovorí rektor #TRUNI profesor Miloš Lichner, po ňom prorektor pre rozvoj profesor Marek Majdan.

Vie po latinsky aj grécky, fascinuje ho Odyseus, rád číta starogrécku poéziu, prekladá a na Trnavskej univerzite sa zameriava aj na tlače súvisiace s našou históriou. Mgr. Jozef Kordoš, PhD. pôsobí na Katedre klasických jazykov Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.

"Základy západnej civilizácie určite stoja na gréckych základoch. ... Celý byzantský svet je v podstate grécky. A všetko, čo súvisí s byzanciou, vnímame najintenzívnejšie v rámci kresťanstva a jeho východného rítu, ktorý je grécko-katolícky alebo byzantsko-slovanský. To je najsilnejší kultúrno civilizačný základ, ktorý je prítomný v našom svete a kde tá gréčtina je skutočne živá."

Zaujíma sa o otázky vzťahu jazyka, reči a poznávania v oblasti školského vzdelávania. Špecificky sa venuje teoretickým aj praktickým súvislostiam rozvíjania jazykovej gramotnosti v období predškolského veku. V rámci výskumných aktivít je v súčasnosti zapojená do riešenia medzinárodného výskumného projektu ELIT – The Empirical Study of Literature Training Network, ktorý sa s podporou programu H2020 Marie Skłodowska-Curie venuje otázkam zmien v čítaní v digitálnej dobe.

„Nie som si istý, či bude v mojich možnostiach pochopiť princíp fungovania atómového jadra. Ale neprestanem sa o to pokúšať,“ hovorí v rozhovore „kritický priateľ“ Trnavskej univerzity a člen jej správnej rady Martin Venhart.

Experimentálny jadrový fyzik s bohatými zahraničnými skúsenosťami pôsobí aj ako štatutárny podpredseda Slovenskej akadémie vied. Stretli sme na Hornopotočnej 23 v Trnave hneď po svojejprednáške o Nobelových cenách.

Vypočujte si celé naše rozprávanie, kde sa dozviete viac o výskume M. Venharta i jeho názoroch na vedu a integračný proces trnavských univerzít.