Digitalizácia otvára firmám nové možnosti, ale zároveň aj nové riziká. Čím viac systémov, zariadení a online služieb spoločnosť používa, tým viac sa musí chrániť.

Kybernetický útok sa pritom môže začať jedným klikom, jedným infikovaným súborom, respektíve jedným zle zabezpečeným zariadením. Hana Kvartová, B2B riaditeľka spoločnosti Orange Slovensko, z ktorej podporou vznikol tento diel Indexu s Eou Frantovou, tvrdí, že terčmi sa stávajú už aj malé firmy, ktoré boli kedysi viac menej mimo ohrozenia.

„Štatistiky nám hovoria, že tretina útokov sa stane vo veľkých firmách, tretina v stredných a tretina v malých. Útočníkom je dnes úplne jedno, akú veľkosť firma má, a to vďaka pokroku systémov, ktoré majú k dispozícii,“ vysvetľuje. Zmena sa podľa nej udiala za posledných päť až šesť rokov.

Firma sa podľa nej stáva najzraniteľnejšou, ak si nerobí pravidelné aktualizácie alebo ak dostatočne neškolí svojich vlastných ľudí na rozpoznávanie potenciálnych hrozieb.

Je úplne bežné, že mnohé menšie firmy si nemôžu dovoliť zamestnávať bezpečnostný tím priamo vo firme, podľa Kvartovej sú však riešením dohľadové služby – externý dodávateľ, ktorý za firmu detekuje všetky potenciálne riziká.

V rozhovore sa dozviete:

• ako by mala vyzerať technologicky pripravená a konkurencieschopná firma v roku 2030,

• do akých technológií dnes firmy vo veľkom investujú,

• čo je najčastejším vstupným bodom kybernetického útoku,

• ako sa dokáže chrániť aj malá firma, ktorá nemá bezpečnostný tím,

• prečo nestačí, ak téme kyberbezpečnosti rozumie len bezpečnostný tím vo firme,

• na čo by sa firma mala zamerať pri bezpečnostnom audite.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Európska centrálna banka (ECB) zvýšila úrokové sadzby. Mnohí sa už tešili, že sadzby budú aj naďalej klesať, že sme sa po rokoch vysokých úrokov konečne dočkali vytúžených poklesov, dnes to však vyzerá tak, že sa opäť treba pripraviť na drahšie hypotéky.

Dôvodom je, ako inak, geopolitika. Kým v marci sme sa nachádzali na najnižších číslach, vojna s Iránom a následné zvyšovanie cien pohonných látok pohnali hore infláciu, na ktorú ECB musela reagovať.

„Centrálna banka neotáča kormidlo monetárnej politiky iba pre štvrtinu percentuálneho bodu a už po júnovom zvýšení sme čakali, že minimálne jedno ďalšie príde,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s tým, že ešte nie sme na konci.

Ďalšie zvyšovanie je možné koncom roka, keď bude mať ECB k dispozícii najnovšiu prognózu. Vylúčené pritom nie je ani to, že prekročíme hranicu štyroch percent.

Väčšina komerčných bánk už zvyšovanie do svojich ponúk pretavila. Ak sa niekomu končí viazanosť v priebehu najbližších mesiacov, mal by sa podľa Kočiša aktívne informovať o tom, ako bude vyzerať jeho budúca splátka a či by sa s ňou prípadne nedalo ešte niečo robiť. „Netreba sa báť vyjednávať, porovnať si trh a informovať sa aj v iných bankách, čo mi prípadne vedia ponúknuť,“ dopĺňa Kočiš.

V rozhovore sa dozviete:

• ako sa budú vyvíjať úrokové sadzby,

• či sa už zvýšenie pretavilo do produktov komerčných bánk,

• či sa ešte oplatí kupovať byt vzhľadom na úroky a ceny nehnuteľností,

• či kalkulovať, respektíve čakať pri kúpe na lepšie časy,

• ako postupovať, ak sa mi čoskoro končí viazanosť pri hypotéke.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ako by malo Slovensko vyzerať v roku 2040? Ako konkurencieschopná krajina, z ktorej neodchádzajú mladí ľudia, zdravotníctvo máme pripravené na obrovský nápor starnúceho obyvateľstva a chýbajúcu pracovnú silu okrem iného nahrádzame kvalitou zo zahraničia. Do toho sa snažíme vzdelať šikovných mladých ľudí, ktorí si vedia dovoliť vlastné bývanie a štát hospodári tak, že má na adresnú pomoc a zároveň je pripravený na horšie časy. 

Ilúzia? Nie, iba dokument Vízia 2040, ktorú na podnet súčasnej vlády pripravila Slovenská akadémia vied (SAV) v spolupráci s vyše 300 expertmi. Iva Kleinová, ktorá bola jednou z nich, v Indexe s Evou Frantovou hovorí, že šlo o naozaj nadstranícku vec.

„Pre SAV je veľmi dôležité udržať si reputáciu, že predkladá len dokumenty založené na faktoch. Spolupracovali sme skutočne s ľuďmi a so skupinami s rôznymi názormi, skúsenosťami a naprieč politickým spektrom,“ hovorí Kleinová.

Mnohé z riešení, ktoré vízia predstavuje, už na stole boli, ich pretavenie do praxe je však opakovaný problém. Príkladom je nižšie zdanenia práce a naopak vyššie dane z majetku či environmentálne dane. Podľa Kleinovej za to môže najmä jednoduchosť zvyšovania daní z aktivity.

„Je to politicky oveľa jednoduchšie. Vieme, koľko ľudia zarábajú, vieme zdaniť aj zamestnávateľa a zároveň ľudia síce vidia svoju výplatnú pásku, ale do veľkej miery si neuvedomujú, aké veľké to reálne zaťaženie vlastne je,“ dodáva Kleinová s tým, že to bude obrovský problém - takto vybrané dane sa budú znižovať z dôvodu demografie aj umelej inteligencie.

Demografiu podľa vízie môže sčasti pomôcť vyriešiť riadená migrácia. Tá však v spoločnosti skôr polarizuje a vládni politici tento fenomén svojimi vyjadreniami iba umocňujú.

V rozhovore sa dozviete:

• čo je cieľom vízie,

• aká je šanca, že sa na nej dosiahne dohoda naprieč politickým spektrom,

• ako rieši problém demografie či odchodu mladých do zahraničia,

• či táto vláda niečo robí pre ľahší príchod šikovných ľudí zo zahraničia,

• či štátny rozpočet zvládne takéto vysoké ciele.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Budúci rok sa opäť zvýši minimálna mzda, a to na 972 eur v hrubom. Vláda to prezentuje ako skvelú vec, a že na konci volebného obdobia už presiahne tisíc eur. Zamestnávatelia však poukazujú na iný paradox - nie na minimálnu mzdu, ale na výšku tej priemernej, ktorá dosahuje len niečo nad 1600 eur. 

Podľa Andreja Lasza z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, sa niet čo čudovať, keď na firmy tlačí obrovské daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré im jednak bráni zvyšovať mzdy a zároveň ich odrádza od investície na Slovensku.

„Naše daňovo-odvodové zaťaženie dosahuje tridsať deväť percent, priemer únie je tridsať štyri percent, v Poľsku tridsať dva, v Česku tridsať štyri. Zároveň vidíme, že poľská ekonomika sa rozvíja tempom štyri percentá ročne a naša zhasína,“ hovorí Lasz.

V prípade zahraničných koncernov takéto náklady na prácu znamenajú, že sa investor s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne postaviť fabriku mimo Slovenska, v niektorej zo susedných krajín. Pre slovenských podnikateľov zase takéto prostredie znamená veľmi vysokú konkurenciu zo zahraničia, ktorej nevie vždy odporovať.

Navyše, dane a odvody do istej miery platia aj tí, ktorí poberajú iba minimálnu mzdu. Z platu im podľa Lasza vezme približne dvesto eur. Odvody a dane však podľa neho môžu aj za odchody kvalifikovanej pracovnej sily.

„Po zrušení horných stropov na odvody do zdravotného a sociálneho systému platia vysokopríjmoví zamestnanci masívne sumy, čo tých najschopnejších vyháňa z krajiny,“ dodáva Lasz.

V rozhovore sa dozviete:

• či je výška minimálnej mzdy adekvátna k vývoju ekonomiky,

• ako prebiehajú rokovania o jej výške,

• či sám štát dodržiava jej zvyšovanie,

• ako firmy trpia v systéme, kde riešime minimálnu mzdu v hrubom, ale už nie v čistom,

• ako nepredvídateľnosť vládneho prostredia škodí Slovensku.

–

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Podcast Index s Evou Frantovou môžete podporiť cez https://herohero.co/index

–

Všetky Podcasty SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom.

Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno.

Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina.

„Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik.

Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať.

„Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent.

V rozhovore sa dozviete:

• Čo čaká vládu pri novom rozpočte,

• či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať,

• prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi,

• či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie,

• čo prinesie zrušenie transakčnej dane.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Projekt nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach sa zabrzdil. Fico totiž chce, aby firma JESS, ktorá projekt pripravuje, bola úplne pod štátnou kontrolou. Vyplatiť z nej treba český ČEZ, na čo rezort hospodárstva dostal už dva termíny, no ani jeden nesplnil. 

Úrad vlády vraj preto preberie kontrolu nad riešením. Podľa Karola Galeka, poslanca Národnej rady za stranu Sloboda a solidarita a odborníka na energetiku, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, však v skutočnosti ide o to, aby sa Ficovi nepozeral na prsty žiadny zahraničný partner.

„Je to projekt za niekoľko miliárd eur a samotná projektová príprava zhltne niekoľko stoviek miliónov. A videli sme to už aj v prípade Mochoviec, kde sa Ficovi cez jeho poradcu pre energetiku podarilo z tejto firmy dostať niekoľko miliónov eur,“ hovorí Galek.

Zahraničný strategický partner je pritom podľa neho v tomto projekte dôležitý, keďže v JESS-e je jediným, kto má nejaké know-how a zároveň stavia elektráreň Dukovany v Česku.

„Hovoríme o technologicky identickej elektrárni, čo by znamenalo, že by sme vedeli dosiahnuť synergiu projektov a úsporu možno aj niekoľkých miliárd eur,“ dodáva Galek s tým, že sa tým dokáže predísť aj chybám, ktoré nastali v Mochovciach, kde podľa neho Enel začal stavať bez akýchkoľvek skúseností s jadrom.

Zmysel podľa neho nedávajú ani informácie, že jediným možným dodávateľom je americký Westinghouse.

„Aj Francúzi avizovali, že vedia dodať takú technológiu. V Česku zase stavajú Kórejčania v licencii s Westinghousom. Ten im asi nedovolil stavať na Slovensku, ale nikto sa ich neopýtal, či by s tým predsa len nesúhlasili. Stále hovorím, kto nechce, hľadá výhovorky, kto chce, hľadá riešenia,“ dodáva.

V rozhovore sa dozviete:

• ako to vyzerá s Ficovou snahou dostať stavanie Bohuníc pod štátnu kontrolu,

• čo je pravdy na tom, že Westinghouse je jediný, kto vie dodať technológiu,

• nakoľko Slovensko potrebuje ďalší jadrový blok,

• prečo tému veterných elektrární uniesli dezinformátori,

• čo sucho spôsobuje atómovým elektrárňam a cene elektriny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tesco vraj uvažuje o odchode z českého a slovenského trhu. Reťazec, ktorý na Slovensko prišiel okolo roku 2000, už niekoľkokrát zvažoval odchod, respektíve sa o ňom aspoň pošuškávalo.

Teraz však už spoločnosť má mať v tejto veci najatých bankárov a spoločne s nimi riešiť, čo s trhmi v strednej Európe.

Podľa Filipa Kužmu, riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, to dáva zmysel hlavne vzhľadom na to, ako bezvýznamný je stredoeurópsky trh pre samotné Tesco.

„Slovensko tvorí len dve percentá tržieb skupiny Tesco, v prípade celej strednej Európy hovoríme o tržbách okolo šesť percent a upravenom očistenom prevádzkovom zisku niekde nad tromi percentami,“ vysvetľuje Kužma.

Problémom však je aj tlak na obchodníkov, ktorý spôsobuje niekoľkoročná konsolidácia a fakt, že sa mení nákupné správanie ľudí. Hlavne čo sa týka nakupovania v hypermarketoch, ktoré má Tesco vo svojom portfóliu.

„Hypermarkety v prípade tržieb oslabujú. Posledné údaje z júna ukazujú už tretí pokles za sebou pri pohľade na medziročnú zmenu v stálych cenách,“ dodáva Kužma s tým, že v segmente oblečenia, elektroniky či domácich potrieb sa tešia popularite hlavne zahraničné platformy vrátane ázijských a čínskych e-shopov.

Kto môže byť potenciálnym kupcom predajní Tesco, zatiaľ jasné nie je. Podľa Kužmu to môžu byť aj etablovaní hráči na slovenskom trhu, ale aj finančné skupiny. „Koluje informácia, že by Tesco chcelo svoje prevádzky predať v dvoch balíkoch. Slovenský a český trh dokopy a maďarský zvlášť,“ vysvetľuje.

Problémom však podľa neho môže byť nájsť reťazec, ktorý je ochotný odkúpiť všetko vzhľadom na široké portfólio Tesca.

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo môže Tesco uvažovať nad odchodom zo strednej Európy,

• do akej miery sťažuje situáciu retailu konsolidácia,

• ako sa zmenilo nákupné správanie ľudí na Slovensku,

• kto by mohol mať záujem Tesco kúpiť,

• či je Slovensko ešte atraktívnym trhom pre retail vzhľadom na množstvo konkurencie.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rušenie NAKA, špeciálnej prokuratúry, ale aj snahy o koniec Úradu na ochranu oznamovateľov či zmeny v Trestnom zákone. Európska únia už dlhšie pozoruje všetko, čo sa na Slovensku deje, a pýta sa, nakoľko sme vôbec schopní v týchto nových podmienkach chrániť napríklad aj jej peniaze.

Eurofondy totiž získavame v miliardách, platia ich v značnej miere najmä krajiny na západe Európy a Slovensku vo veľkej miere sanujú bežné štátne investície.

Zuzana Múčka, analytička Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá bola hostkou video relácie Index s Evou Frantovou, tvrdí, že Slovensko podľa vzoru Maďarska môže prísť až o päť miliárd eur.

„Najviac by boli zasiahnuté infraštruktúrne projekty, ktoré smerujú do regiónov, zelené technológie a inovácie. Druhou veľkou oblasťou sú zase zdroje pre poľnohospodárstvo, ktoré sú skutočne kritické pre Slovensko,“ vysvetľuje.

Problémom však je, že nezrealizované investície brzdia ekonomiku aj do budúcna - chýbajúca infraštruktúra znamená horšie podmienky na pritiahnutie investora, ktorého strata zase znamená negatívne dosahy na pracovný trh.

„Keď sa to stalo Maďarom, ich ekonomika prakticky prestala rásť. Ak by zmrazenie eurofondov postihlo aj Slovensko, na každé tri stratené eurá by sme prišlo o ďalšie euro navyše. V prípade súkromných investícií tak hovoríme o viac ako štyroch miliardách eur, o ktoré by sme ako krajina prišli,“ dodáva Múčka.

V rozhovore sa dozviete:

• čo pre Maďarsko znamenalo zmrazenie miliárd z eurofondov,

• aké dosahy má takéto niečo na krajinu do budúcna,

• aké zmrazenie eurofondov hrozí Slovensku,

• ako sa tento efekt pretaví do ekonomiky a do pracovného trhu,

• čo by sa stalo, ak by sa Slovensku v tejto súvislosti aj zhoršil celkový rating.

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelá inteligencia sa vo firmách čoraz častejšie stáva bežnou súčasťou práce, keďže dokáže automatizovať úlohy aj spracovať veľké množstvo informácií. Zároveň však prináša nové riziká. Podvody sú presvedčivejšie a útoky vedia byť automatizované. Ako teda využívať umelú inteligenciu bezpečne? Ako menia kybernetické hrozby? A prečo je dôležité budovať si v tejto oblasti ako firma aj vlastné know-how?

Aj o tom sa v Indexe zhovárala Eva Frantová s Kamilom Pšenákom, produktovým manažérom spoločnosti ESET, s ktorej podporou vznikla aj táto časť Indexu. 

See omnystudio.com/listener for privacy information.

Potrebuje alebo nepotrebuje Bratislava ďalšiu spaľovňu? Aj keď minister životného prostredia ešte pred rokom hovoril novému projektu spoločnosti Slovnaft nie, len pred pár týždňami jeho rezort vydal k celej veci kladné stanovisko.

Podľa environmentálneho experta Ladislava Hegyiho, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, minister Taraba robí presný opak toho, čo sľuboval ešte donedávna - že zo Slovenska nedovolí urobiť odpadkový kôš Európy.

„Krátko po tom, ako prišiel do funkcie, podpísal súhlasné stanovisko na výstavbu spaľovne pri obci Drieňov, len tridsať kilometrov od košickej spaľovne, ktorá svoju kapacitu ešte ani dnes nemá plne využitú. A teraz dovolil ďalšiu podobnú vec v prípade Slovnaftu,“ vysvetľuje.

Proti spaľovni sa pritom búria aj mestské časti, ktorých sa projekt dotkne, ale aj magistrát mesta ako taký a aj obyčajní ľudia. Vyše 18-tisíc ich totiž podpísalo petíciu na zastavenie projektu.

Prekáža im viacero vecí vrátane dosahov na stav ovzdušia v Bratislave, vzdialenosť od zastavaných oblastí, ale aj fakt, že Slovnaft plánuje do spaľovne zvážať odpad zo spádových oblastí, čo podľa Hegyiho nedáva ekonomický ani environmentálny význam.

„Spaľovňa bude úplne mimo územia, odkiaľ by sa mali do nej zvážať odpady. Predstavte si, že smetiarske autá budú musieť prejsť desiatky kilometrov. Niektoré mestá sú totiž vzdialené 170 až 190 kilometrov a Slovnaft ich ani nemá nijako podchytené,“ dodáva Hegyi.

V rozhovore sa dozviete:

• Aký veľký nesúlad je medzi tým, čo tvrdil Tomáš Taraba a čo reálne robí,

• prečo nedáva zmysel stavať spaľovňu len niekoľko metrov od už existujúcej,

• prečo zvážanie odpadu zo spádovej oblasti nie je domyslené,

• aké dosahy môže mať spaľovňa na už aj tak znečistené ovzdušie v Bratislave,

• na čo by sme sa ako krajina mali v prípade odpadu sústrediť radšej.

See omnystudio.com/listener for privacy information.