La Slovaquie en direct, Magazine en francais sur la Slovaquie

2.časť: Druhý pokus o Miłosza

Povojnové roky nachádzajú tridsiatnika Miłosza v hľadaní nového výrazu a tvaru. To, čím všetkým prešiel v doráňanej Varšave, prispelo aj k jeho umeleckému dospievaniu. Už zbierka Traktát morálny (1947) nie je len klasickou poetickou produkciou, ale rovno myšlienkovým manifestom zovretým v básnickej podobe. Po nástupe komunizmu pôsobil Miłosz ako poľský kultúrny atašé v USA a vo Francúzsku. Práve v Paríži, kde napokon dostáva aj politický azyl, vychádza v roku 1953 zbierka esejí pod názvom Zotročené vedomie. Vedomie zotročené stalinizmom. Miłosz s ním zaznamenáva prenikavý úspech. Na svetlo sveta prináša termín „ketman“, ktorý označuje to, že človek sa správa inak pred ostatnými ľuďmi a inak doma. Termín odvodený z perzskej spoločnosti len dokazuje ako sa napriek civilzačnému vývoju určité situácie opakujú.

„No ale čo s tým? Áno, takíto boli tí iní, ja nie. To je už akosi v ľudskej povahe...“

Karol Chmel

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Karol Chmel

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková

Zvuk: Ľubica Olšovská

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s Vladimírom Petríkom.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s docentom Igorom Hochelom.

Pripravila Helena Himičová.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci prekladateľkou Miroslavou Vallovou.

Pripravila Miroslava Gavurová.

Emócie bez emócií

Narodila sa v nemecky hovoriacej rodine v rumunskom Banáte. Tu vyrastá a trpí, študuje a trpí, neudáva a trpí, pracuje a trpí, nepracuje a trpí. Neustále pozoruje svet a stáva sa spisovateľkou. V roku 1987 Rumunsko definitívne opúšťa. S istou dávkou zveličenia by sa dalo povedať, že svojim odchodom do Západného Berlína prichádza o témy, no tak to nie je. To, čo človek vytrpí, v ňom už ostáva. A okrem pamäte si so sebou berie jazyk. Medzi jej najznámejšie knihy patria poviedková zbierka Nížiny (1982), romány Cestovný pas (1986), Srdce beštie (1994), ale predovšetkým román Rozkolísaný dych (2009), ktorý na príbehu rumunského básnika Oskara Pastiora mapuje všedné dni v sovietskych gulagoch. V roku 1994 Műllerová získava Kleistovu cenu, najprestížnejšie nemecké literárne ocenenie. V roku 2009 je odmenená Nobelovou cenou.

„Műllerová vybrusuje vety ako diamanty. Chladnou chirurgickou oceľou.“

Radka Denemarková

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Radka Denemarková, PhD.

Interpreti: Lucia Vráblicová a Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Táňa Horváthová

Omylmi k pravdám

Istý Ricardo Reyes si svoj pseudonym „Neruda“ zvolil už ako 16-ročný. Na jednej strane to svedčí o jeho neuveriteľnej oddanosti poézii, na strane druhej zaráža, že dielo mŕtveho českého autora Jana Nerudu kdesi v Čile vôbec žilo. Pablo Neruda patril k najväčším juhoamerickým básnikom svojej doby a počas života si s ľahkosťou osvojil viaceré štýly. Svoj prelomový úspech dosiahol v 20.rokoch zbierkou ľúbostnej lyriky Dvadsať básní o láske a jedna pieseň zo zúfalstva, ktorá sa v španielsky hovoriacom svete dodnes teší veľkému ohlasu. V prípade Pabla Nerudu možno nahrať dve relácie: jedna by sledovala jeho literárnu tvorbu, tá druhá jeho politickú angažovanosť.

„Pablo Neruda je verný syn Latinskej Ameriky.“

Eva Palkovičová

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Eva Palkovičová, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Dušan Kozák

Pripravila Miroslava Gavurová.

Pripravil Róbert Šedivý v spolupráci s docentom Igorom Hochelom.