Športžurnál

Miltonov Stratený raj sa tradične označuje ako biblický epos, hoci má výrazný filozofický rozmer. Podľa nemeckého literárneho vedca Ericha Auerbacha, ktorý porovnáva homérsky epos so starozákonným príbehom Obetovanie Izáka z knihy Genezis, Stratený raj v sebe syntetizuje prvky oboch týchto štýlov. Američan Harold Bloom o Miltonovom synkretizme píše: “Stratený raj je jedinečný v tom, že mieša shakespearovskú tragédiu, vergíliovský epos a biblické proroctvo.“ To sú úvahy literárnych vedcov, ktoré si môžeme prečítať v doslove k slovenskému vydaniu Strateného raja. V tejto časti sme hovorili o žánrovom vymedzení tohto klenotu anglického baroka a európskej poézie vôbec.

S prekladateľom Miltonovho eposu, profesorom Mariánom Andričíkom sme v tejto časti hovorili o mravnom odkaze Miltonovho Strateného raja. Ale ešte predtým sme sa vrátili ku kompozícii.

Milton svojím eposom štruktúrne nadviazal na antický model tohto žánru a takisto častými motivickými odkazmi na diela gréckej a rímskej literatúry. Prečo však Stratený raj napísal v Shakespearovskej angličtine, keď výborne ovládal latinčinu? A prečo namiesto daktylského hexametra - typického metra antických hrdinských eposov si zvolil Shakespearovský blankvers. Odmietol pritom tiež spencerovskú strofu. Ukázalo sa, že jeho voľba bola správna. Vytvoril geniálne dielo obrovského rozsahu 10 565 veršov porovnateľné tiež s Aeneidou, ktorá má 9 900 veršov. V tejto časti sme hovorili o poetike Miltonovho Strateného raja a jeho preklade.

V predchádzajúcich rozhovoroch sme sa venovali inšpiračným zdrojom Miltonovho Strateného raja, vymedzeniu žánru, ďalej štruktúrovaniu, kompozícii, vetnej stavbe, poetike a prekladu. V tejto časti sme urobili hlbšiu sondu do textu. Milton majstrovskou skratkou do svojho eposu zašifroval mnohé významy, ktorej rozumejú iba odborníci. Tieto zašifrované miesta v texte sa nazývajú alúzie. Takže na prvý pohľad jednoduchý text po odkrývaní stále nových vrstiev poskytuje čitateľovi a poslucháčovi pôžitok z imaginácie. Pomohol nám ich odhaliť Marián Andričík, ktorý Stratený raj dôverne pozná. Za jeho preklad, vydaný v roku 2020, získal Krištáľové krídlo.

Spojenie Anglického kráľovstva so Škótskym, spory panovníka s parlamentom, rozpustenie parlamentu, poprava panovníka, vznik republiky, návrat kráľa, obnovenie monarchie. Do toho dôsledky 30-ročnej vojny v Európe: eskalácia náboženskej neznášanlivosti - zákaz katolíctva v Anglicku, spory anglikánskej cirkvi s puritánmi, odchod „Otcov pútnikov“ na lodi Mayflower do Ameriky. To je stručný zoznam udalostí, ktoré determinovali Miltonov život. Narodil sa v roku 1608, zomrel 66-ročný v roku 1674. Ako píše v doslove k svojmu prekladu Strateného raja Marián Andričík: „Osobné dejiny Johna Miltona sú nerozlučne spojené s dejinami jeho krajiny 17.storočia. Kým básnici väčšinou na pohnuté dejinné udalosti reagujú svojím dielom, John Milton mal to šťastie a zároveň smolu, že ich aj aktívne spoluvytváral.“ Nasledujúce rozhovory s prof.Andričíkom sme venovali Miltonovmu životu.

Veľkú kultúrnu a vzdelávaciu cestu po Európe - „Grand tour“, na ktorú sa vydal Milton v roku 1638, napokon nedokončil. Po roku sa musel vrátiť domov do Anglicka kvôli kríze a najmä kvôli smrti priateľa Charlesa Diodatiho. Aj pred cestou sa vyrovnával so sériou úmrtí: v roku 1637 zomrela jeho matka a tiež alžbetínsky dramatik Ben Johnson, ktorým sa ukončila veľká éra anglickej literatúry. Potom sa utopil Miltonov spolužiak Edward King. S jeho smrťou sa vyrovnával v elégii Lykidas, v ktorej súčasne metaforicky útočil na skorumpovaný klérus anglikánskej cirkvi. Túto teokritovskú pastorálnu básnickú skladbu môžeme chápať aj ako začiatok Miltonovho príklonu k puritanizmu. Aký bol jeho politický postoj a vzťah k cirkvi? Pokračujeme v rozhovoroch o Miltonovom živote s Mariánom Andričíkom.

„Najstaršie zachované básne napísal Milton ako 15-ročný. Sú to parafrázy 114. a 136.žalmu. Neskôr v roku 1645 ich zaradil do svojej básnickej zbierky. Zvlášť druhá z nich „ Chváľme Pána radostne “ sa stala známou v zhudobnení amerického skladateľa a stúpenca Moravských bratov Johna Antesa. Pri bohoslužbách sa používa od prvej tretiny 19. storočia až dodnes.“ Túto kurióznu informáciu nájdeme v doslove k prekladu Mariána Andričíka. Minule sme hovorili o historickom podhubí, ktoré formovalo Johna Miltona. V tejto časti sme sa pozreli na to, ako sa Miltonov politický postoj a náboženské názory odrážajú v jeho diele – najmä v Stratenom raji.

Marián Andričík v doslove k svojmu prekladu píše: „Pokus akokoľvek svetonázorovo zaškatuľkovať Miltona je vopred odsúdený na neúspech, pretože sa dopracoval k vlastnému a jedinečnému videniu sveta, pričom od mnohých názorových systémov vrátane tých, s ktorými sympatizoval, si udržiaval patričný odstup.“ V tejto časti sme hovorili, ako Miltona vnímali súčasníci a akú odozvu mali jeho kritické spisy a vízie o náprave spoločnosti. Milton prežil aktívne svoj život do konca, aj keď bol úplne slepý a po znovunastolení monarchie ako Cromwellovec ohrozovaný.

Veľkú časť našich rozhovorov sme venovali literárnym vzorom, z ktorých Stratený raj vychádzal – najmä Vergíliovej Eneide. Ako však naopak toto Miltonovo dielo inšpirovalo svetovú literatúru? Kde nachádzame stopy tohto veľkého anglického básnika aj v mimo-literárnych žánroch: napr. v hudbe a vo výtvarnom umení? To sme sa pokúsili zhrnúť v záverečnom rozhovore s prekladateľom Strateného raja - prof. Mariánom Andričíkom. Najprv si však pripomenieme, aká bola vzorka epických básnických skladieb od stredoveku po barok.

Prvá kniha najprv stručne uvádza celkovú tému – neposlušnosť človeka a následnú stratu raja, kam človeka Boh umiestnil. Ďalej sa zmieňuje o prvotnej príčine jeho pádu – o hadovi, či skôr Satanovi v koži hada, ktorý sa vzoprel Bohu, stiahol na svoju stranu veľké množstvo anjelov a na Boží rozkaz bol s celou svojou družinou vyhnaný z nebies do hlbokej priepasti. Po tejto udalosti báseň urýchlene prechádza k jadru a predstavuje Satana, ktorý so svojimi anjelmi spadol do pekla. To sa nenachádza v strede zeme (predpokladá sa totiž, že nebo a zem ešte neboli stvorené, nieto prekliate), ale na mieste úplnej tmy, najvhodnejšie nazvanom Chaos. Tu užasnutý a ohromený Satan leží so svojimi anjelmi vo vriacom jazere, po čase sa preberá ako z omámenia a volá k sebe toho, kto je v hierarchii i dôležitosti hneď za ním; zhovára sa s ním o svojom hanebnom páde. Satan budí všetky svoje vojská, ktoré až doposiaľ ležali rovnako zmätené. V nesčíselných množstvách vstávajú, radia sa do bojových šíkov a ich vodcovia dostávajú mená podľa modiel neskôr známych v Kanaáne a priľahlých krajinách. Im Satan adresuje svoju reč, utešuje ich nádejou, že znova získajú nebo, napokon im však povie, že podľa dávnej veštby či povesti v nebi bude stvorený nový svet a nový tvor, lebo názor, že anjeli boli dávno pred týmto viditeľným tvorstvom, zastávali mnohí starodávni otcovia. Celému snemu odkazuje, že treba túto veštbu overiť a na základe toho určiť, čo ďalej. Jeho spoločníci sa o to odteraz pokúsia. Z hlbín sa dvíha náhle vystavaný Satanov palác Pandemonium. Pekelné kniežatá tam zasadnú na poradu.