Mosty - NEV

V predchádzajúcich rozhovoroch sme sa venovali inšpiračným zdrojom Miltonovho Strateného raja, vymedzeniu žánru, ďalej štruktúrovaniu, kompozícii, vetnej stavbe, poetike a prekladu. V tejto časti sme urobili hlbšiu sondu do textu. Milton majstrovskou skratkou do svojho eposu zašifroval mnohé významy, ktorej rozumejú iba odborníci. Tieto zašifrované miesta v texte sa nazývajú alúzie. Takže na prvý pohľad jednoduchý text po odkrývaní stále nových vrstiev poskytuje čitateľovi a poslucháčovi pôžitok z imaginácie. Pomohol nám ich odhaliť Marián Andričík, ktorý Stratený raj dôverne pozná. Za jeho preklad, vydaný v roku 2020, získal Krištáľové krídlo.

Spojenie Anglického kráľovstva so Škótskym, spory panovníka s parlamentom, rozpustenie parlamentu, poprava panovníka, vznik republiky, návrat kráľa, obnovenie monarchie. Do toho dôsledky 30-ročnej vojny v Európe: eskalácia náboženskej neznášanlivosti - zákaz katolíctva v Anglicku, spory anglikánskej cirkvi s puritánmi, odchod „Otcov pútnikov“ na lodi Mayflower do Ameriky. To je stručný zoznam udalostí, ktoré determinovali Miltonov život. Narodil sa v roku 1608, zomrel 66-ročný v roku 1674. Ako píše v doslove k svojmu prekladu Strateného raja Marián Andričík: „Osobné dejiny Johna Miltona sú nerozlučne spojené s dejinami jeho krajiny 17.storočia. Kým básnici väčšinou na pohnuté dejinné udalosti reagujú svojím dielom, John Milton mal to šťastie a zároveň smolu, že ich aj aktívne spoluvytváral.“ Nasledujúce rozhovory s prof.Andričíkom sme venovali Miltonovmu životu.

Veľkú kultúrnu a vzdelávaciu cestu po Európe - „Grand tour“, na ktorú sa vydal Milton v roku 1638, napokon nedokončil. Po roku sa musel vrátiť domov do Anglicka kvôli kríze a najmä kvôli smrti priateľa Charlesa Diodatiho. Aj pred cestou sa vyrovnával so sériou úmrtí: v roku 1637 zomrela jeho matka a tiež alžbetínsky dramatik Ben Johnson, ktorým sa ukončila veľká éra anglickej literatúry. Potom sa utopil Miltonov spolužiak Edward King. S jeho smrťou sa vyrovnával v elégii Lykidas, v ktorej súčasne metaforicky útočil na skorumpovaný klérus anglikánskej cirkvi. Túto teokritovskú pastorálnu básnickú skladbu môžeme chápať aj ako začiatok Miltonovho príklonu k puritanizmu. Aký bol jeho politický postoj a vzťah k cirkvi? Pokračujeme v rozhovoroch o Miltonovom živote s Mariánom Andričíkom.

„Najstaršie zachované básne napísal Milton ako 15-ročný. Sú to parafrázy 114. a 136.žalmu. Neskôr v roku 1645 ich zaradil do svojej básnickej zbierky. Zvlášť druhá z nich „ Chváľme Pána radostne “ sa stala známou v zhudobnení amerického skladateľa a stúpenca Moravských bratov Johna Antesa. Pri bohoslužbách sa používa od prvej tretiny 19. storočia až dodnes.“ Túto kurióznu informáciu nájdeme v doslove k prekladu Mariána Andričíka. Minule sme hovorili o historickom podhubí, ktoré formovalo Johna Miltona. V tejto časti sme sa pozreli na to, ako sa Miltonov politický postoj a náboženské názory odrážajú v jeho diele – najmä v Stratenom raji.

Marián Andričík v doslove k svojmu prekladu píše: „Pokus akokoľvek svetonázorovo zaškatuľkovať Miltona je vopred odsúdený na neúspech, pretože sa dopracoval k vlastnému a jedinečnému videniu sveta, pričom od mnohých názorových systémov vrátane tých, s ktorými sympatizoval, si udržiaval patričný odstup.“ V tejto časti sme hovorili, ako Miltona vnímali súčasníci a akú odozvu mali jeho kritické spisy a vízie o náprave spoločnosti. Milton prežil aktívne svoj život do konca, aj keď bol úplne slepý a po znovunastolení monarchie ako Cromwellovec ohrozovaný.

Veľkú časť našich rozhovorov sme venovali literárnym vzorom, z ktorých Stratený raj vychádzal – najmä Vergíliovej Eneide. Ako však naopak toto Miltonovo dielo inšpirovalo svetovú literatúru? Kde nachádzame stopy tohto veľkého anglického básnika aj v mimo-literárnych žánroch: napr. v hudbe a vo výtvarnom umení? To sme sa pokúsili zhrnúť v záverečnom rozhovore s prekladateľom Strateného raja - prof. Mariánom Andričíkom. Najprv si však pripomenieme, aká bola vzorka epických básnických skladieb od stredoveku po barok.

Prvá kniha najprv stručne uvádza celkovú tému – neposlušnosť človeka a následnú stratu raja, kam človeka Boh umiestnil. Ďalej sa zmieňuje o prvotnej príčine jeho pádu – o hadovi, či skôr Satanovi v koži hada, ktorý sa vzoprel Bohu, stiahol na svoju stranu veľké množstvo anjelov a na Boží rozkaz bol s celou svojou družinou vyhnaný z nebies do hlbokej priepasti. Po tejto udalosti báseň urýchlene prechádza k jadru a predstavuje Satana, ktorý so svojimi anjelmi spadol do pekla. To sa nenachádza v strede zeme (predpokladá sa totiž, že nebo a zem ešte neboli stvorené, nieto prekliate), ale na mieste úplnej tmy, najvhodnejšie nazvanom Chaos. Tu užasnutý a ohromený Satan leží so svojimi anjelmi vo vriacom jazere, po čase sa preberá ako z omámenia a volá k sebe toho, kto je v hierarchii i dôležitosti hneď za ním; zhovára sa s ním o svojom hanebnom páde. Satan budí všetky svoje vojská, ktoré až doposiaľ ležali rovnako zmätené. V nesčíselných množstvách vstávajú, radia sa do bojových šíkov a ich vodcovia dostávajú mená podľa modiel neskôr známych v Kanaáne a priľahlých krajinách. Im Satan adresuje svoju reč, utešuje ich nádejou, že znova získajú nebo, napokon im však povie, že podľa dávnej veštby či povesti v nebi bude stvorený nový svet a nový tvor, lebo názor, že anjeli boli dávno pred týmto viditeľným tvorstvom, zastávali mnohí starodávni otcovia. Celému snemu odkazuje, že treba túto veštbu overiť a na základe toho určiť, čo ďalej. Jeho spoločníci sa o to odteraz pokúsia. Z hlbín sa dvíha náhle vystavaný Satanov palác Pandemonium. Pekelné kniežatá tam zasadnú na poradu.

Prvá kniha najprv stručne uvádza celkovú tému – neposlušnosť človeka a následnú stratu raja, kam človeka Boh umiestnil. Ďalej sa zmieňuje o prvotnej príčine jeho pádu – o hadovi, či skôr Satanovi v koži hada, ktorý sa vzoprel Bohu, stiahol na svoju stranu veľké množstvo anjelov a na Boží rozkaz bol s celou svojou družinou vyhnaný z nebies do hlbokej priepasti. Po tejto udalosti báseň urýchlene prechádza k jadru a predstavuje Satana, ktorý so svojimi anjelmi spadol do pekla. To sa nenachádza v strede zeme (predpokladá sa totiž, že nebo a zem ešte neboli stvorené, nieto prekliate), ale na mieste úplnej tmy, najvhodnejšie nazvanom Chaos. Tu užasnutý a ohromený Satan leží so svojimi anjelmi vo vriacom jazere, po čase sa preberá ako z omámenia a volá k sebe toho, kto je v hierarchii i dôležitosti hneď za ním; zhovára sa s ním o svojom hanebnom páde. Satan budí všetky svoje vojská, ktoré až doposiaľ ležali rovnako zmätené. V nesčíselných množstvách vstávajú, radia sa do bojových šíkov a ich vodcovia dostávajú mená podľa modiel neskôr známych v Kanaáne a priľahlých krajinách. Im Satan adresuje svoju reč, utešuje ich nádejou, že znova získajú nebo, napokon im však povie, že podľa dávnej veštby či povesti v nebi bude stvorený nový svet a nový tvor, lebo názor, že anjeli boli dávno pred týmto viditeľným tvorstvom, zastávali mnohí starodávni otcovia. Celému snemu odkazuje, že treba túto veštbu overiť a na základe toho určiť, čo ďalej. Jeho spoločníci sa o to odteraz pokúsia. Z hlbín sa dvíha náhle vystavaný Satanov palác Pandemonium. Pekelné kniežatá tam zasadnú na poradu.

Prvá kniha najprv stručne uvádza celkovú tému – neposlušnosť človeka a následnú stratu raja, kam človeka Boh umiestnil. Ďalej sa zmieňuje o prvotnej príčine jeho pádu – o hadovi, či skôr Satanovi v koži hada, ktorý sa vzoprel Bohu, stiahol na svoju stranu veľké množstvo anjelov a na Boží rozkaz bol s celou svojou družinou vyhnaný z nebies do hlbokej priepasti. Po tejto udalosti báseň urýchlene prechádza k jadru a predstavuje Satana, ktorý so svojimi anjelmi spadol do pekla. To sa nenachádza v strede zeme (predpokladá sa totiž, že nebo a zem ešte neboli stvorené, nieto prekliate), ale na mieste úplnej tmy, najvhodnejšie nazvanom Chaos. Tu užasnutý a ohromený Satan leží so svojimi anjelmi vo vriacom jazere, po čase sa preberá ako z omámenia a volá k sebe toho, kto je v hierarchii i dôležitosti hneď za ním; zhovára sa s ním o svojom hanebnom páde. Satan budí všetky svoje vojská, ktoré až doposiaľ ležali rovnako zmätené. V nesčíselných množstvách vstávajú, radia sa do bojových šíkov a ich vodcovia dostávajú mená podľa modiel neskôr známych v Kanaáne a priľahlých krajinách. Im Satan adresuje svoju reč, utešuje ich nádejou, že znova získajú nebo, napokon im však povie, že podľa dávnej veštby či povesti v nebi bude stvorený nový svet a nový tvor, lebo názor, že anjeli boli dávno pred týmto viditeľným tvorstvom, zastávali mnohí starodávni otcovia. Celému snemu odkazuje, že treba túto veštbu overiť a na základe toho určiť, čo ďalej. Jeho spoločníci sa o to odteraz pokúsia. Z hlbín sa dvíha náhle vystavaný Satanov palác Pandemonium. Pekelné kniežatá tam zasadnú na poradu.

Začal sa snem. Satan uvažuje, či má kvôli opätovnému získaniu neba riskovať ďalšiu bitku: jedni mu radia bojovať, druhí ho od boja odrádzajú. Prednosť dostane tretí návrh, ktorý predtým predniesol Satan: preskúmať, či je pravdivá oná veštba či povesť z neba, že v tom čase má byť stvorený nový svet a nový tvor - rovný im samým alebo postavený nie oveľa nižšie ako oni. Nastanú pochybnosti o tom, koho poslať na tento ťažký prieskum. Ich vodca Satan sa podujme na cestu sám, za čo ho oslavujú a velebia. Snem sa tým končí. Ostatní sa rozpŕchnu na všetky strany a krátia si čas každý podľa svojej záľuby, kým sa Satan vráti. Ten príde k bránam pekla, ktoré posediačky strážia, a nájde ich zamknuté. Napokon mu ich otvoria a pred ním sa zjaví veľká priepasť medzi nebom a peklom. S ťažkosťami cez ňu Satan prejde a Chaos, vládca tohto miesta, ho vedie k výhľadu na nový svet, po ktorom Satan túžil.