Rádiožurnál o 18:00

Spontánny rozprávač

Stanislav Rakús je človek, ktorý pri čítaní píše, a pri písaní číta. Je najlepším prozaikom medzi literárnymi vedcami a najlepším literárnym vedcom medzi prozaikmi. Jeho rozmer je však omnoho širší - patrí medzi najlepších slovenských autorov vôbec. V oblasti prózy sa základom jeho diel stáva silný životný zážitok, sprostredkovaný cez rozprávanie, čo mu umožňuje voľnejšie narábať s motívmi, obzvlášť sa to prejavilo vo voľnej trilógii (novela Temporálne poznámky, román Nenapísaný román, román Excentrická univerzita). „Rád hovorievam – parafrázujúc Alexandra Matušku – že patrím k ľuďom, ktorých humor vyhľadáva i bez ich vôle a vedomia. Roztržitosťou a nesústredenosťou som si sám sebe takým objektom, že väčšinu komických situácií, ktoré pripisujem v próze svojim postavám, som zažil na vlastnej koži.“

„Čítam ho ako kultivovaného autora, ktorý rozumie literárnemu dielu a ktorý vie, čo chce o realite povedať. V tejto oblasti ho považujem za autentického.“

Vladimír Petrík

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: PhDr. Vladimír Petrík, CSc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Oldo Fiala

Zvuk: Milan Greguš

Pripravila Barbora Palaščák Vincová.

V nachádzaní obrazov

„Je pravda, že niekedy si neuvedomujeme súvislosti,“ vpísal do prvých riadkov svojej prvej zbierky. Táto myšlienka rezonuje aj po takmer polstoročí od jej zvečnenia na papier. A pre nových a nových čitateľov bude rezonovať stále. Ono je to viac ako myšlienka - je to varovanie! Pritom varovanie bez zdvihnutého prsta a samozrejmé ako ústna harmonika. Peter Repka mu ako hľadač súvislostí a nachádzač obrazov ostal a ostáva verný dodnes. A na to všetko mu stačí báseň. Väčšinou. Inokedy si obúva tretry, a ako osamelý bežec, zájde ešte ďalej. Paralelne s písaním básni sa zaskvel aj písaním tzv. poetických reportáží, ktorými prispieval do literárneho časopisu Mladá tvorba. Tento fakt odhaľuje aj Repkov naturel, pretože reportáž sa nedá napísať, ak si jej autor nectí realitu.

„Peter Repka báda v jazyku a na mikroúrovni vety chce vyvolať emóciu, ktorá je znepokojujúca.“

Martin Kasarda

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: doc. PhDr. Martin Kasarda, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Peter Hájek

Bytostný provokatér

Philip Roth je prozaikom mimoriadnych kvalít a ako seriózna študijná látka už zhltol nejednu literárno-vedeckú knihu. Iste, patrilo by sa pokračovať v tomto duchu a venovať mu vzletnú reláciu, ale zrejme by to tak nechcel. On sám totižto na otázky novinárov odpovedá nielen jednoducho, ale aj ironicky. Tak napríklad, keď sa ho pýtajú, prečo píše neustále o sexe, odpovie, že sex je dôležitý. A vec je vybavená. Nielen ironicky, ale aj vtipne. Našu reláciu otvoríme rovnakou otázkou. Bez Rothovej odpovede.

„Roth vytvára postavy, ktoré sú vierohodné. V istom zmysle sa prelínajú s jeho životom.“

Alena Smiešková

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Alena Smiešková, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

Pripravila Helena Himičová v spolupráci s Romanom Sorgerom.

Americký prozaik.

Pripravila Miroslava Gavurová v spolupráci s Jánom Gavurom.

Príbeh ako hádanka

Isaac Bashevis Singer bol židovský spisovateľ, ktorý písal v jazyku jidiš. Narodil sa v Poľsku, v roku 1935 sa presťahoval do Spojených štátov amerických. V čase, keď nadobudol pocit, že klasické rozprávačstvo sa stalo vymierajúcim umením, rozhodol sa tejto amnézii vyvarovať. Páčilo sa mu, keď bol príbeh NAOZAJ príbehom, so začiatkom a koncom, a rovnako tak aj s pocitom, že na konci sa NAOZAJ niečo stane. Zároveň len zaznamenával bez toho aby súdil, vychvaľoval či zatracoval. V roku 1978 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru.

„Jeho poviedky sú malé skvosty.“

Alena Smiešková

Autor: Róbert Šedivý

Respondent: Mgr. Alena Smiešková, PhD.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matej Haász

Zvuk: Andrej Klimits

1.časť: Túžba po peknej vete

Rudo Sloboda neraz hovoril o zrozumiteľnej, presnej a zreteľnej knihe, ktorú si každý, ak bude mať záujem, môže prečítať. A presne tak isto aj písal. Po dvoch desaťročiach od jeho smrti možno pozorovať, že tých Slovákov, ktorí ho prečítali, je viac ako dosť. Vari žiaden iný povinný maturitný spisovateľ nemá takú širokú čitateľskú základňu ako on. Zrejme najuznávanejší autor svojej éry je taktiež považovaný za prvého Slováka v (pomyselnom) poradí, ktorého by mali čítať aj mimo slovenského jazykového prostredia. Po celý život ho sprevádzalo autorské gesto, pri ktorom nechal svojho hrdinu „naivne“ filozofovať zároveň o vysokom aj o nízkom. Takto vznikol aj jeho debutový román Narcis (1965).

„To, že Sloboda dokáže v jednej alebo dvoch vetách spojiť vysoké a nízke, je presne to, čo nás na živote irituje a čo všetci naozaj zažívame.“

Zora Prušková

Autor: Róbert Šedivý

Respondentka: PhDr. Zora Prušková, Csc.

Interpret: Alfréd Swan

Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann

Zvuk: Rudolf Fritzmann

Sundays with RSI. Music, good vibes and good wishes from our listeners.