Pribúdajúce roky prechádzajú do nových príbehov. Pritom ide stále o ten istý strom života, či skôr o dva stromy, prerastené do spoločnej koruny. No takisto môže ísť aj o mapu. Výber z doterajšej tvorby Dušana Dušeka s názvom Kukučka za uchom mapuje a rozširuje územia životov spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, ukladá ich do nových a nových atlasov. Obaja na nich ako v rozprávkach putujú za šťastím a za slávou. Toho šťastia sa tam hádam trochu nájde; slávy ani za mak. A predsa - okolo nich sa postupne rozprestiera čoraz hustejší a pestrejší les, plný zamatových tieňov, cestičiek a chodníkov, na ktorých sa stretávajú so svojimi blízkymi. Stromami aj ľuďmi. Vtákmi, trávou, oblohou. Môžu sa ich dotknúť. Môžu sa s nimi rozprávať. Dotyk je najmenšia vzdialenosť. Z diaľky počuť kukučku.

Číta: Boris Farkaš