Žalmy 131

káže Marek Tomašovič

Uprostred nebezpečenstva a ohrozenia bol Dávid schopný pamätať na Božiu starostlivosť a ochranu. Nezapochyboval, že by ho Boh opustil, nedržal sa kŕčovito svojej „potreby“. Neracionalizoval, nekľučkoval životom. Nezabudol niečo, z čoho sme mnohí vyrástli – spočinúť pri Bohu ako nasýtené dieťa pri matke. V hĺbke tmavej jaskyne a uprostred nepriateľského tábora, jeho duša bola tichá a pokojná.