Rádiožurnál o 12:00

susedské spory: zvieratá

Samuel Kováčik sa v Rannom Vedátorovi na FM pozrie na šokujúce tvrdenia – vyriešila umelá inteligencia jeden z najväčších matematických problémov?

Na Slovensku jediný spravodajský blok výlučne z oblasti kultúry a umenia.

V tridsiatom šiestom vydaní programovo kontroverzného podcastu Pozor spoiler! vám Pavol Hubinák a Juraj Malíček vyspoilujú azda najdiváckejší film Davida Lyncha, Príbeh Alvina Straighta. Paradoxne, veľa Lynchových fanúšikov ho nikdy nevidelo. A nevideli ho ani tí, ktorí Lyncha principiálne odmietajú. O to väčšia škoda – práve pre nich by totiž mohol byť jeho najlepším filmom.

Bezpečnosť mamografie

Rastislav Čižik: Ideály

Cyklus "Naša zabudnutá klasika" otvárame spracovaním poviedky známej slovenskej spisovateľky (T.VANSOVEJ) ktorá patrí do prvej generácie slovenských literárnych realistiek, aktívne sa zúčastňujúca kultúrneho života na Slovensku na prelome storočí a najmä v prvej polovici 20.storočia. Zároveň je považovaná za priekopníčku ženského románu u nás. Poviedka Kar bola uverejnená v zbierke Pani Georgiadesová na cestách a nesie v sebe znaky jemnej satiry na súdobú spoločnosť, hoci sama osebe je skôr akýmsi nevinným žartovaním s myslením svojich postáv, najmä však vtipnou analýzou jedného skoro tragického omylu.

Druhou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia eseje /analýzy/ Jána Lajčiaka s názvom Slovensko a kultúra. Meno tohto vzdelanca, spisovateľa, filológa a kňaza je zrejme väčšine poslucháčov neznáme. Avšak bol to autor, ktorého myšlienky a analýzy slovenského naturelu na prelome storočí sú tak extrémne aktuálne, až človeka mrazí pri ich čítaní, či sa naozaj za posledných sto rokov v našej spoločnosti tak málo zmenilo. Samotný osud Jána Lajčiaka je príznačný pre množstvo ľudí s novými myšlienkami, ktorí definovali problém a chceli ho riešiť. Ak však nie je ochotná ho riešiť spoločnosť, môže sa stať, že taká osobnosť skončí na okraji záujmu a spoločnosti samotnej, čoho život Jána Lajčiaka je, bohužiaľ, zreteľným dôkazom. Autorka dramatizácie teda postavila text na jeho osobnosti a finále jeho života, keď v ústraní svojho pôsobiska vo Vyšnej Boci píše svoje veľké dielo.

Treťou hrou v cykle je rozhlasová dramatizácia poviedky Jonáša Záborského s názvom Mrzutá. Jonáš Záborský z pozície zásadného kritika filozofických a politických východísk súdobej slovenskej literatúry /ovplyvnenej „štúrovcami“/ v jednej zo svojich autorských línií hyperbolizuje prejavy iracionálna v slovenskej spoločnosti a degraduje ich na komiku, čoho zreteľným a ľahko čitateľným výsledkom je paródia, satira, ba až groteska, či karikatúra. Charakterov, postojov a samotných dramatických situácií. Je to však práve jasná pozícia osvietenského racionalizmu, ktorou zastrešuje svoju nekompromisnosť voči všetkému, čo bráni reálnemu pohľadu na seba samého, čoho i samotná poviedka Mrzutá je jednoznačným dokladom. Akoby v nej parodoval dobrodružné putovanie hrdinky, ktorá však hrdinkou v skutočnosti nie je, nakoľko sama sebou symbolizuje doslova odvrátenú stranu národoveckého „optimizmu“ Záborského súčasníkov.