Páter Juraj sa prihovára mladým žiakom a študentom a povzbudzuje ich, aby sa v tomto svojom životnom období snažili čo najviac cieľavedome na sebe pracovať. Ďalej vyzdvihuje prednosti súčasnej generácie v kontexte znovuzrodenia.

Páter Juraj nám vysvetľuje, že znovuzrodenie nie je záverečná stanica, ale začiatok neustáleho kráčania za Ježišom. Ak ovocie života neprichádza, otázka znie: na čom si uchytený? Pretože konár nesie ovocie, len keď je napojený na strom.

Páter Juraj nám hovorí o tom, aké ovocie má priniesť znovuzrodený človek zo svojho života do Božieho kráľovstva.

Páter Matúš nám hovorí o tom, že Boh bude vždy s nami aj v ťažkých chvíľach. A takisto aj čím nás tieto obdobia môžu obohatiť a posunúť vpred.

Tentokrát nám páter Peter hovoril o tom, keď Bohu dávame len časť seba a máme rozptýlené srdcia. Boh nehľadá výkon, ale návrat celého srdca. Zároveň dodáva, prečo je prvé prikázanie pre náš život to napotrebnejšie.

P. Matúš nám vysvetľuje ďalšie ovocie znovuzrodenia, ktorým je posväcovanie. Zároveň dodáva, že duchovná cesta každého jedného z nás je odlišná.

V ďalšej kázni o znovuzrodení nám tentokrát p. Matúš hovorí o období skúšok, ktoré príde po znovuzrodení.

Páter Matúš nám ďalej hovorí o vychádzaní zo seba a keď žijeme s Kristom, tak sme povolaní ohlasovať evanjelium.

Páter Matúš nám hovorí, že je to práve Božia moc, čo v nás vie spôsobiť nové veci. Keď je Duch Svätý v človeku, tak je to „nákazlivé“ a tá milosť, ktorá napĺňa druhého človeka, vie akoby preskočiť na nás.

Páter Juraj nás sprevádza myšlienkou z Petrovho listu, že sme znovuzrodení Božím slovom, ktoré trvá naveky.