Koniec 16. a začiatok 17. storočia je na hrade úzko spojený s významným rodom Lubomirski, ktorý zanechal viditeľné stopy v jeho podobe i dejinách. Dodnes ich tak môžeme obdivovať. Rod Lubomirski patril v Poľsku k jedným z najvýznamnejších rodov a jeho príslušníci sa priamo zúčastňovali politického diania v krajine. Prečo bol ale tento rod niekoľko desaťročí súčasťou aj uhorských dejín a predstavoval akýsi diplomatický most medzi Spišom, teda Uhorskom a Poľskom a do akej miery zasiahol do architektonicko-umeleckej podoby hrad Ľubovňa? O tom v najnovšom podcaste hovorila historička umenia z Ľubovnianskeho múzea – Daniela Reľovská. 

Viac ako tri storočia bol Ľubovniansky hrad súčasťou poľských dejín. Keď sa v roku 1412 dostal ako zálohované územie Spiša pod správu poľskej kráľovskej koruny, nikto nepredpokladal, že táto forma bude trvať dlhých 360 rokov. Pre Starú Ľubovňu a okolie to znamenalo viacero významných zmien. O tomto období môžeme s určitosťou povedať, že išlo o akýsi zlatý vek pre hrad i pre samotné mesto. Ako fungoval tento systém nám porozprávala archivárka a dokumentátorka Ľubovnianskeho múzea – Františka Marcinová.

Cyklus: Dejiny hradu Ľubovňa

A na tom brale hrad postavíme...

Kamenní strážcovia – takto častokrát nazývame hrady, ktoré sa nachádzajú po celom Slovensku a naša krajina je bohatá na takýchto kamenných strážcov. Ich vznik je opradený mnohými legendami a niektoré z nich sa zakladajú aj na pravde. O tom ako je to s Ľubovnianskym hradom nám v dnešnom podcaste povie historička Ľubovnianskeho múzea Radovana Rabíková.

Príjemné počúvanie.

Rekonštrukcia a obnova patrí už dlhé roky v Ľubovnianskom múzeu medzi najdôležitejšie ciele jeho pracovníkov. Od samotného založenia múzea prešlo už niekoľko desiatok rokov no azda najvýznamnejšími obnovovacími prácami prechádza hrad Ľubovňa od roku 2009. Od roku 2003 sa na ňom aktívne podieľa aj PhDr. Dalibor Mikulík. Spočiatku ako kastelán a neskôr od roku 2012 už ako riaditeľ Ľubovnianskeho múzea. Našim dnešným hosťom je jeden z hlavných iniciátorov rekonštrukčných práca na hrade Ľubovňa, pán riaditeľ Dalibor Mikulík. Podľa jeho vlastných slov je táto téma taká rozsiahla, že by poslúžila ako jeden celý podcastový cyklus.

Príjemné počúvania.

Ľubovnianske múzeum už každoročne počas letných turistických sezón zamestnáva študentov stredných a vysokých škôl ako lektorov a sprievodcov. Tí počas dvoch mesiacov každý deň sprevádzajú tisícky návštevníkov po expozíciách na hrade, ale i v múzeu ľudovej architektúry pod hradom. Odtiaľ si odnášajú zážitky nielen turisti, ale aj samotní lektori. Sprievodcovia pôsobia na hrade prakticky už niekoľko rokov, no nie vždy boli sezóny také aké sú dnes a začiatky boli ťažké ako takmer všade. Hosťami piatej časti podcastu PodCastle sú lektorka hradu Ľubovňa Klára Zahorjanová a bývala lektorka pani Miroslava Poláková.

Už od roku 1956 sa snaží hrad i skanzen v Starej Ľubovni sprístupňovať návštevníkom bohaté kultúrne dedičstvo tohto región. Nie však každý mal možnosť hrad i skanzen navštíviť. Ide o jeho strategickú polohu. Dlhé storočia totiž patril medzi obranné pevnosti a teda prístup do hradu bol cielene náročný. Dnes sa však do popredia dostáva sprístupnenie expozícií pre všetkých a to aj pre zdravotne znevýhodnených návštevníkov. Ľubovnianske múzeum tak sprístupňuje svoje expozície zrakovo i sluchovo znevýhodneným od roku 2011. Dnešným hosťom podcastu PodCastle je Ing. Otília Barlíková z Ľubovnianskeho múzea z oddelenia marketingu.

Obradové tance sú pre nás pozostatkami starého sveta, v ktorom mal tanec nenahraditeľné miesto. Niesol v sebe symbolické významy, ktoré obrady dopĺňali, vysvetľovali či spoluvytvárali. Obradové tance pre nás tvoria sofistikované, vzácne, takmer stratené dedičstvo. Ich význam v rituáloch, ich špecifických formách, interpretoch, miestach čase a metaforách i vo zvláštnej atmosfére možno pochopiť len pri poznaní minulosti, zmýšľania a viery. Aj toto sa čitateľ dozvie v novej publikácie Chorovody na Slovensku. Hosťom podcastu Podcastle bola tentoraz autorka publikácie, etnografka a múzejníčka Katarína Babčáková.

Autor: Ľubovnianske múzeum

Hudba: DSS Vinok

Ľubovnianske múzeum v tomto čase spravuje niekoľko tisíc zbierkových predmetov. Bohatý zbierkový fond múzea z najrozličnejších materiálov a z rôznych období. Každá zbierka, ktorá sa do múzea narodí, svojím prijatím, prežije bohatý muzeálny život. Ochrana zbierkového fondu je základnou činnosťou každého múzea a aj to Ľubovnianske si kladie za cieľ spracovávať, zbierať a ochraňovať všetko to, čo nám zanechali naši predkovia. Toto historické dedičstvo tak môžu sprístupňovať aj návštevníkom a uchovávať ich pre budúce generácie. Našim dnešným hosťom je archivárka a dokumentátorka Františka Marcinová.

Tradície a život v ľudovom prostredí nám už 35.rokov sprístupňuje Múzeum ľudovej architektúry pod hradom Ľubovňa. V minulom roku oslávilo svoje okrúhle výročie od prvého otvorenia. Skanzen podobne ako hrad navštevujú ročne tisícky návštevníkov. Stretajú sa tu kultúrne i etnické hodnoty ľudí, ktorí žili na území dnešného Spiša a severozápadného Šariša. O Ako sa formovala dnešná podoba Ľubovnianskeho skanzenu, kto každý priložil ruku k dielu ale aj o tom, s čím sa návštevník zoznámi v jednotlivých expozíciách, tak o tom sa dnes budeme baviť s etnologičkou a múzejníčkou Katarínou Babčákovou.