Keď Zita prvýkrát zahliadne sochu Zvestovania na priečelí remešskej katedrály, netuší, že jej práve vstúpila do života kvalita, bez ktorej sa neobíde. Bude ju hľadať tým naliehavejšie, čím bližšie bude k smrti. Pretože rozpliesť vlásočnice živého nie je vždy ľahké. Treba vedieť kadečo zabudnúť, kadečo odpustiť. Aj Zita má čo odpúšťať, najmä to neodpustiteľné. Aby to dokázala, potrebuje sa najskôr stretnúť so Stelou, sväticou-chimérou, ktorá neváhala zostúpiť do priepasti vlastného srdca, aby tam zabudla na všetky presvedčenia. Rozprávanie spletené z troch línií - súčasnej, spomienkovej a historickej, ktoré nachádzajú vyústenie v jedinom okamihu. Akom? No predsa v tom poslednom.

Číta: Lucia Vráblicová