Rádiožurnál o 22:00

Neprebudení/ý, alebo rozhlasové rozprávanie na základe textov Martina Kukučína, Jozefa Hollého, Ľudmily Podjavorinskej, Jozefa Gregora Tajovského a Martina Buzalku.

Nie je jednoduché predstaviť, nie je jednoduché predstaviť si, nie je jednoduché pár slovami obsiahnuť rozmer stretnutia na pomedzí foriem, žánrov, prístupov a najmä umeleckých a ľudských postojov. Neprebudený/í nie je rozhlasová hra tak ako ju zvykneme vnímať, nie je dokumentom, nie je fíčrom, nie je rozhovorom, je však určite výnimočným stretnutím, rozprávaním a pohrávaním sa s textami vyššie spomenutých klasikov a Maťa Buzalku, jedného z výrazných členov divadla Stopy snov.Autorka konceptu a režisérka Ivana Kováčiková (víťazka kategórie Fórum na Festivale rozhlasovej hry 2023 s hrou Malá dáma) nás empaticky a s vysokou mierou osobnej zvedavosti uvádza do sveta, v ktorom na konci tí, kto sú „Neprebudení“, sme v skutočnosti vlastne my. Skúsme sa teda ponoriť do sveta čistej radosti z tvorby a čistej túžby po naplnenom živote...„S Martinom sme sa stretli skrz spoločnú kamarátku. Krátko potom sme začali spolupracovať v divadle Stopy snov, v ktorom pôsobia herci a tvorcovia s rôznymi formami mentálneho znevýhodnenia. V divadle sa zameriavame na hľadanie osobných tém pre každého člena súboru. O to sme sa snažili aj pri výbere textov slovenskej klasiky, ktoré sa nejakým spôsobom zaoberajú životom človeka so znevýhodnením na slovenskej dedine. Boli to texty Neprebudený od Martina Kukučína, Kubo od Jozefa Hollého, Maco Mlieč od Jozefa Gregora Tajovského a Ondráš od Ľudmily Podjavorinskej.Tieto texty predstavujú jeden zo základov slovenskej realistickej literatúry- zobrazenie človeka sociálnej menšiny a kritika prostredia, ktoré sa s odlišnosťou daného jednotlivca konfrontuje. Je to maturitná látka, rovnako ako obľúbená téma slovenských divadelníkov mnohých generácii. Portfólio tém, skrz ktoré sa autori vyjadrujú k problematike mentálne znevýhodnených jedincov v konzervatívnej uzavretej spoločnosti je spojené vo veľmi jasných znakoch. ... Martin vnímal tieto príbehy skrz prvú osobu singuláru a pomohol s tým aj mne. S témami o ktorých som hovorila sa nestotožnil, keďže sa jeho postavy nedotýkajú. Vzťah Neprebudeného k iným postavám nevypovedá o jeho charaktere. Neprebudeného očami Neprebudeného nepoznáme. Našim zámerom je preto ponúknuť tento uhol pohľadu aj divákovi. Smrť Ondráša v Neprebudenom vyvoláva empatiu, lebo rozprávačom je čitateľ sám. Ak je rozprávačom Ondrej a rozprávač zomrie, príbeh nemá koniec. Preto by sme chceli Neprebudenému dovoliť svoj príbeh dopovedať.“ - Ivana Kováčiková Obsadenie: Martin Buzalka, Petra Dubayová, Ivana Kováčiková a členovia divadelného súboru Stopy snov Réžia: Ivana Kováčiková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Peter Pištek Mix piesní: Roland Bangha Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Produkcia: Valéria Potančoková

Pre rozhlas napísala Laura Fedorová.

Zuzana Lojková (1848-1886) sa narodila i zomrela v Tisovci, v známej to obci regiónu Malohont, ležiacej na ceste medzi Breznom a Revúcou. Regionálna lokalizácia je podstatná i pre definíciu a mantinely tvorby tejto isto málokomu známej slovenskej autorky. A nie len región, ale i čas, kedy tvorila (polovica 19.st), sa zrejme stali principiálnym determinantom celej jej literárnej tvorby, ktorá sa napokon sústredila na písanie literatúry pre deti a mládež s mimoriadne zreteľnou osvetovou snahou vštepovať im vtedajšie prevažujúce mravné názory. Pri bližšom štúdiu kratučkej novely Bláznivá je však zrejmé, že nádych spoločensko-kritického pohľadu na svet očami ženy a odhaľovaní stereotypov tento pohľad sprevádzajúcich, jej isto nebol celkom vzdialený.Autorka dramatizácie Laura Fedorová sa práve preto rozhodla niekoľko týchto náznakov rozosiatych v predlohe zvýrazniť (snaha hlavnej postavy dostať sa z mantinelov dedinských stereotypov, vzdelať sa, viesť plnohodnotný a slobodný život, atp.) a povýšiť na princíp. Práve z neho je zrejmé, že napríklad „rozprávkový“ podtext predlohy je len maskovaním snahy hovoriť otvorene o témach, ako je kritika dedinskej morálky vo vzťahu k žene, ktorá sa jej rozhodla vzoprieť. Realizácia teda pracuje s nadhľadom a jemnou iróniou práve nad ustáleným vtedajším pohľadom v kontraste k množstvu podobne tragicky končiacich príbehov, v akom sa ocitla hlavná postava poviedky a teda i dramatizácie – Ilona, mladá žena s ambíciou prekonať „fátum“ dediny a súdobej dedinskej morálky. Obsadenie: Kristína Spáčová, Milo Kráľ, Gregor Hološka, Beáta Reifová, Soňa Fábryová, Katarína Novotková, Viktória Vadovičová, Daniel Zwach a Samuel Vrlák Réžia – Karol Horváth, Dramaturgia – Peter Pavlac, Zvuk – Peter Pištek Hudobná dramaturgia – Katarína Bielčíková, Produkcia – Petra Kasanová

Naša zabudnutá klasika je názov cyklu krátkych rozhlasových hier Rádia Devín, ktoré majú ambíciu nachádzať v slovenskej próze i dráme kontroverzné, neznáme, tematicky alebo formálne výnimočné, či dodnes rozhlasovo nespracované texty slovenských autorov. Projekt mal premiéru v lete roku 2017 uvedením šiestich minidrám. Odvtedy vzniklo už viac ako štyridsať päť realizácií, ktoré reflektovali i výročia, či už autorov predlôh, alebo špecifické „dátumy“ rôznym spôsobom významné pre našu krajinu. Variabilita tém a foriem je jedným z kľúčov celého projektu, ktorý sa neobmedzuje len na „klasiku“ v konvenčnom vnímaní samotného pojmu. Laura Fedorová (Fórum mladých autoriek X./Naša klasika 23) sa v pozícii autorky adaptácie rozhodla inšpirovať známou poviedkou Ľudmily Groeblovej (ON), autorky, ktorá sa právom zaraďuje medzi predstaviteľky slovenskej literárnej moderny, napriek jej pomerne útlej literárnej tvorbe (1884-1968). V spomínanej poviedke reflektuje rozchod s iným, na Slovensku podstatne známejším autorom, Ivanom Kraskom. Hoci hovoriť o rozchode by sa možno mohlo zdať prehnané (otáznik totiž visí aj nad ich vzťahom) reflexia tohoto momentu v tvorbe oboch spomínaných určite svedčí o miere a hĺbke prežívania celej situácie nie len ako bežnej epizódy zo života mladých študentov v Prahe na začiatku 20.storočia. Laura Fedorová, ako autorka, aj ako režisérka, sa rozhodla ísť mimo tradičné postupy dramatizácie a vytvorila svojbytný dramatický útvar. V ňom sa stretávajú Ivan Krasko s Ľudmilou Groeblovou v presahu dvoch hereckých generácií a z príbehu neuskutočnenej lásky dvoch intelektuálov a umelcov začiatku 20.st. sa stáva nenápadný manifest tvorby najmladšej autorskej generácie, kde interpretácia a pohrávanie sa s jej hranicami sa stáva kľúčom k charakterom, hercom a teda k podstate človečenstva a vzťahu medzi ženou a mužom.

Autorka konceptu a dramatizácie: Laura Fedorová Obsadenie: Emília Vášáryová, Emil Horváth, Alexandra Lukáčová, Jakub Somora a Natália Slovíková Réžia: Laura Fedorová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Milan Greguš Hudobná dramaturgia: Juraj Polgáry Produkcia: Valéria Potančoková a Ján Tomandl

Poviedka Ľudovíta Kubániho (1830-1869) s týmto zvláštnym názvom má podtitul „kriminálna epizóda“. Jeho tvorba spadá do polovice 19.storočia a vo svojich textoch často reflektuje udalosti späté s revolučným rokom 1848, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, či principiálne otázky národnostné, či národné. Nie je však v žiadnom prípade didaktický, znakom jeho tvorby nie je pátos, skôr dezilúzia a potlačenie akéhokoľvek sentimentu s využitím inteligentného humoru a nadhľadu. Radíme ho kdesi na hranu romantizmu a realizmu a táto dvojdomosť je charakteristická aj pre spracovanie Karola Horvátha, tak v rovine dramatizácie, ako i réžie. Kriminálna epizóda v podtitule totiž ukazuje na istý „žánrový“ detail, ktorý však potenciálne definovateľný žáner presahuje. A tak sa príbeh tajomného poľského grófa Zamojskeho stáva epizódou s kriminálnou zápletkou a nečakaným rozuzlením, v komplikovanej historickej dobe, kde preberanie cudzích identít mohlo mať nie len politické motivácie. Avšak tým podstatným znakom poviedky, a napokon i samotnej realizácie je humor, často až na hranici groteskného absurdna.

Realizácia je súčasťou projektu NAŠA ZABUDNUTÁ KLASIKA (cyklus realizovaný od roku 2017) AUTOR POVIEDKY: Ľudovít KubániAutor rozhlasovej dramatizácie: Karol Horváth Obsadenie: Peter Sklár, Martin Kaprálik, Tomáš Majláth, Matej Landl, Pavol Topoľský, Milo Kráľ, Ladislav Kerata a Kristína Spáčová Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Stamislav Kaclík Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Karol Horváth

Ivan Stodola: Smutné časy

Ivan Stodola: Smutný dom

Rozhlasová minidráma z cyklu "Čakanie na Nežnú" k 30. výročiu Nežnej revolúcie 1989. Účinkujúci: Ondrej KAPRÁLIK - Martin Mach; Ivo BIS - Vlado Tesár; Vladimír KOBIELSKY - Jaro Mach; Andrea KVAŠŇOVSKÁ - Jana Machová; Dušan KAPRÁLIK - Dedo; Ladislav KONRÁD - Tréner; Napísala: Vanda Feriancová, Dramaturgia: Zuzana Kolmosová, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, Majster zvuku: Peter Daniška, réžia: Milena Lukáčová.

Stretnutie dvoch kolegov z televízneho prostredia pri pečení vianočných oblátok ponúka reflexiu na spôsob života tesne pred ukončením komunistického režimu, umne prepletený so spomienkami matky, ktorá zažila niekoľko zvrtaov v spoločenskom zriadení. Príbeh sa odohráva presne v deň prvej pražskej demonštrácie, aktéri nič netušiac komentujú vonkajší ruch z ulice ako nejakú náhodnú policajnú akciu. Účinkujúci: Helena GEREGOVÁ - Mama; Jakub RYBÁRIK - Tibor; Juraj HRČKA - Rado; Autor: Vladimír Hanuliak, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvuk: Peter Pištek, hudobná dramaturgia: Matúš Wiendermann, Réžia: Laco Kerata

Rozhlasová minidráma z cyklu "Čakanie na Nežnú" k 30. výročiu Nežnej revolúcie 1989. Účinkujú: Martin Kaprálik, Dominika Žiaranová, Juraj Predmerský, Jaroslav Rozsíval. Autor: Juraj Raýman, Autorka hudby: Lujza Ďurišová, dramaturgia: Zuzana Kolmosová, zvukový majster: Andrej Klimits, hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková, réžia: Jaroslav Rozsíval.