Gömörben a helyzet | Na Gemeri

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 2. časť/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 3/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 4/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Zuzana Mojžišová: Modus vivendi 5/ Modus Vivendi Zuzany Mojžišovej možno vnímať ako čítanie o skľučujúcom antiutopistickom prostredí blízkej budúcnosti plné jemného a láskavého humoru plynúceho z každodenných maličkostí – autorka spája tieto kontrasty do vťahujúceho textu. Na pozadí tušíme katastrofu, ktorá zrušila všetky dovtedy fungujúce systémy: od zásobovania mesta po susedské či rodinné spolunažívanie. Nesledujeme však celú spoločnosť a jej zápas o prežitie, dôraz je na osobných príbehoch troch hrdiniek, stareniek. Tie majú, napriek všetkému, svojskú každodennosť, priateľské vzťahy aj svoje muchy a čelia úplne inej, osobnej výzve: starnutiu. V réžii Adama Hanuljaka číta Zuzana Krónerová.

Peter Balko: Ostrov 1/ Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Peter Balko: Ostrov 2/ Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Peter Balko: Ostrov 3 / „Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Peter Balko: Ostrov 4/ „Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Peter Balko: Ostrov 5/ „Slovo o dokonca v dánčine naozaj znamená ostrov. Nemožno však považovať za úplnú náhodu, že samotné písmeno sa vyskytuje i v menách Petera Hoega či Joa Nesboho, emblematických autorov škandinávskej kriminálky. Práve tá sa totiž stáva jedným z dôležitých kompozičných prvkov recenzovaného románu.“ Peter F. Rius Jílek o románe Petra Balka Ostrov. Peter Balko (1988) pochádza z Lučenca, vyštudoval filmovú scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Je spoluautorom scenára a asistentom réžie filmu Kandidát, ako scenárista sa podieľal i na televíznej minisérii Moje Povstanie a diskusnej relácii Večera s Havranom. V roku 2012 zvíťazil v literárnej súťaži Poviedka s poviekdou Labutia balada, ktorá sa stala predlohou k jeho debutovému románu Vtedy v Lošonci - Via Lošonc (2015). Román Ostrov z roku 2019 uvádza slovami: Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol O? Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma. Pátranie po nezvestnom otcovi stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia na Ostrov. V réžii Adama Hanuljaka číta Peter Kadlečík.

Silvester Lavrík: Posledná barónka 1/ Dokuromán Silvestra Lavríka Posledná k.&k. barónka je príbehom Margity Czóbelovej, ženy, ktorú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy. Ona sama maľovala a videla maľovať mystického impresionistu Ladislava Mednyánszkeho. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru. Vystriedala Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn a skončila opäť v Strážkach pod Tatrami. Autorovo rozprávanie evokuje renesančný kaštieľ obklopený parkom, cez ktorý preteká rieka Poprad. Posledná barónka Czóbelová v nej plávala aj v zime, maľovala, lyžovala, jazdila na koni a nepochopená dobou písala početné denníky. Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia zobrali Margite Czóbelovej temer všetko, vrátane budúcnosti. Pokiaľ ide o národnosť, československé úrady do jej cestovnej legitimácie napísali, že je miešanka. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Lásku, predovšetkým ku koňom a k rodnému kraju, takisto nie. Bola schopná ľúbiť a veriť aj v časoch, keď milovať nebolo koho. Nepredpojaté a pozorné čítanie doby a príbehu poslednej k. & k. barónky nám môže pomôcť chápať a predvídať nebezpečné tendencie dneška. V jednotlivcoch, národoch aj ideológiách. V réžii Mileny Lukáčovej číta Roman Ferienčík.