Športžurnál

Ktorý chlapec by nezatúžil prežiť s mladým hrdinom Jimom Hawkinsom dobrodružnú výpravu a plaviť sa s ním na plachetnici Hispaniola k bájnemu Ostrovu pokladov! Tam pred smrťou zakopal nazbíjané bohatstvo najobávanejší pirát všetkých čias – kapitán Flint. Miesto s pokladom je zaznačené na mape, ktorú nebojácny Jim náhodou vezme z truhlice po morskom vlkovi Billovi… Jeden z najslávnejších dobrodružných románov všetkých čias. Dospievajúci Jim Hawkins sa spolu s priateľmi vydá hľadať legendárny poklad slávneho pirátskeho kapitána Flinta. Začína sa napínavá plavba na plachetnici Hispaniola a vzrušujúca cesta za pokladom zakopanom na bájnom Ostrove pokladov. Tajomná mapa, Dlhý John Silver, papagáj na pleci, nepokojná cesta oceánom, chladnokrvní piráti, vzbura na lodi a boj o ukrytý poklad... To všetko prináša román, ktorý inšpiroval celé generácie čitateľov túžiacich po úniku zo všednej reality, snoch a dobrodružstvách. Román, ktorý sa dočkal mnohých filmových a divadelných spracovaní. Vráťte sa do čias svojho detstva, v ktorom ste sa nevedeli odtrhnúť od pútavých príbehov.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Autorka vystavala silný príbeh na problematike vzťahu muža a ženy. Niekto by mohol povedať, že tu zrejme pôjde o typické dielo ženy určené ženskému publiku. Početné reflexívne pasáže však svedčia o opaku, obsahujú iróniu, ba až sarkazmus, sú zárukou istej svojskej sviežosti. Zemitosť autorkinho štýlu odkazuje k minimalistickej tradícii, na začiatku ktorej stál Rudolf Sloboda. Treba priznať, že je celkom vzrušujúce čítať takúto „slobodovčinu“ spod ženskej ruky. Iris Kopcsayová podnikla touto prózou zaujímavý experiment, ide o zbližovanie sa zavrhovaného ženského písania s intelektuálnejšou sférou. Dielo má viacero plánov, rozmerov, odbočiek; hlavné príbehy majú svoje podpríbehy a odbočky, a nad tým všetkým sa klenie nielen frustrácia „ženy“, ale aj jej vtip, ostrý vhľad a energia bojovať ďalej.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.

Vanda Rozenbergová pracuje ako bibliografka v Hornonitrianskej knižnici v Prievidzi, knižne debutovala zbierkou poviedok Vedľajšie účinky chovu drobných hlodavcov. Po nej nasledoval román Moje more a kniha poviedok Slobodu bažantom, s ktorou sa dostala medzi finalistov prestížnej ceny Anasoft Litera 2016. Autorkin literárny hlas kritika považuje za jedinečný, svieži, so zmyslom pre detail i pre absurdno. Príbehy prózy sú jemné ako vôňa čistoty a silné ako zárezy nožom, napísané ľahkou, no nekompromisnou rukou, s humorom, ktorý imponuje. Skrátka, spisovateľka potvrdzuje textami, že nadobudnuté jazvy sú silnejšie ako pôvodná nepoškodená koža.