Športžurnál

Peter Janků sa vo svojich dramatických opusoch často zaoberá osobnosťami z oblasti duchovného života. Spracoval tému prenasledovaného saleziána, neskôr blahorečeného Titusa Zemana. Tentoraz sa v dokudráme Slnko v temnotách venuje osobnosti rovnako prenasledovaného, odsúdeného, mučeného nádejného lazaristu Janka Havlíka, u ktorého sa tiež začal proces beatifikácie. Mozaikovité rozprávanie jeho najbližších, spolupracovníkov, spolužiakov je umne pretkávané motívmi zo súčasnosti, ktoré ukotvujú hlavnú tému a v čomsi pripomínajú epizódy zo života hlavného hrdinu. Dramaturgia: Miriam Kubandová, redakčná príprava: Egon Tomajko, hudobná dramaturgia: Ján Fiala, majster zvuku: Peter Janák, réžia: Peter Janků.

V pôvodnej rozhlasovej hre Karola Horáka si pripomenieme život slovenského romantického básnika Janka Kráľa, ktorý sa narodil 24. apríla 1822. Horák vytvoril netradičný typ historickej hry, v ktorej sa biografia a tvorba básnika premieta do súčasnosti a jeho intímne verše sa ocitajú na javisku divadla národného zápasu o jazyk a sebaurčenie.

Karol Horák sa v niekoľkých historických hrách zaoberá významnými osobnosťami slovenskej literatúry a politiky devätnásteho storočia, pričom ich život a pôsobenie vždy osvetľuje z perspektívy súčasníka. V prípade Janka Kráľa si všíma jeho rodinné zázemie, rozhodnutie študovať na Evanjelickom lýceu v Bratislave napriek počiatočnému nesúhlasu otca, spory s Ľudovítom Štúrom o vzťahu umelca k národu, účasť na zápasoch o podobu národa, miestnu vzburu, ktorú s Jánom Rotaridesom podnietili na Honte, väznenie v Šahách. Do obrazu Kráľových vstupov verejného života sa vpletá básnikov vnútorný zápas o podobu vlastnej poézie, ktorej zdroje, okrem iného, nachádzal v ľudovej tvorbe a extatických zážitkoch.Epizódy z Kráľovho života nepodáva Horák lineárne, hľadá medzi nimi skôr vnútorné súvislosti. Dôležitými postavami v Horákovej hre sú Diabol, Smrť a Prorok, objavujúci sa v Kráľových víziách. Prostredníctvom postáv Antropológa, Osvetára a hrobárov zasa autor nastoľuje problematiku interpretácie Kráľovho diela a biografie v kontexte konštitúcie národnej kultúry v čase vzniku Československej republiky, teda v dôležitom období, keď bolo okrem iných inštitúcií založené Slovenské národné divadlo. Produkcia: Marcela Stanková Hudobná dramaturgia: Marek Kundlák Majster zvuku: Peter Pištek Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Laco Kerata Účinkujú: Janko Kráľ – Matúš Kvietik, Matka Ľudovíta Štúra – Renáta Horňáková-Rundová, Otec Janka Kráľa – Matej Landl, Ľudovít Štúr – Richard Stanke, Alexander Vrchovský – Tomáš Vravník, Juraj Palkovič – Alfred Swan, Gróf Pulszky – Dušan Kaprálik, Ján Rotarides – Juraj Hrčka, Matka Jána Rotaridesa – Dagmar Sanitrová, Prorok/Učiteľ – Ján Gallovič, Diabol/Osvetár – Števo Martinovič, Smrť/Starena – Mirka Frankovská, Janko Kráľ ako chlapec – Gregor Šimko a ď.

Pôvodná rozhlasová hra oceňovanej autorky Ivice Ruttkayovej zachytáva ženu, traumatizovanú domácim násilím, uprostred vzťahovej krízy. Na jej pozadí ponúka autorka závažnú sondu do súčasnej spoločnosti.

Príbeh ženy, ktorú vzťah s násilným mužom privedie až na dno. Na lavičke v spoločnosti bezdomovca rekapituluje svoj doterajší život pokúša sa nájsť silu pre nový začiatok. Introspektívna sonda do života stredostavovskej ženy sa odohráva v kontexte života ľudí z ulice. Autorka s nimi urobila množstvo rozhovorov, ktorých útržky sa objavujú aj v rozhlasovej hre.Vďaka týmto osobným výpovediam ponúka hra aj závažnú sondu do súčasnej spoločnosti a jej hodnôt ako domov, rodina, solidarita so slabšími. Pre RTVS naštudovala oceňovaná režisérka Natália Deáková s hudbou Jakuba Kudláča a zvukovým dizajnom Ľubice Olšovskej. Titulnú postavu stvárnila Alena Pajtinková, ďalej účinkujú Ida Rapaičová, Zuzana Kronerová, Zuza Piussi, Tomáš Vravník, Zuzana Porubjaková, Ľubo Burgr, Peter Kadlečík, Ján Rampák a Dada Gudabová.Produkcia – Marcela Stanková Scénická hudba – Jakub Kudláč Hudobná dramaturgia – Matúš Wiedermann Majster zvuku – Ľubica Olšovská Dramaturgia – Ján Šimko Réžia – Natália Deáková

Próza Obruč, ktorú do rozhlasovej podoby zdramatizovala autorka Zuza Ferenczová, po prvý raz vyšla časopisecky v Slovenských pohľadoch už v roku 1934 a patrí k rannej tvorbe výnimočnej spisovateľky.

Figuli už tu konštituuje niektoré svoje programové tendencie, ktoré ju neskôr zaradia do prózy naturizmu. Príbeh je skoncentrovaný okolo výraznej ženskej hrdinky, jednoduchej, no svojráznej a nespútanej pastierky Hany. Vonkajšie udalosti sú tlmočené prostredníctvom jej vnútorného prežívania, pričom výrazne tematizujú, na svoju dobu neuveriteľne otvorene a odvážne ženskú sexuálnu túžbu.Prostredníctvom spisovateľkinho silno imaginatívneho, štylizovaného jazyka sa ponárame do vnútorného sveta hrdinky, ktorá je zmietaná sinými telesnými túžbami voči človeku „s jemnými rukami“, inžinierovi Bockovi z mesta. V postavách sa stretávajú svety divokej, prírodnej zmyselnosti a racionálneho, usporiadaného no i deštruktívneho mestského živla. Obsadenie: Hana – Mária Schumerová, Jano – Pavol Šimun, Inžinier Bocko – Tomáš Turek, Milica – Andrea Sabová, Hrivoň – Pavol Plevčík, Chlapi – Martin Kaprálik, Michal Candrák. Réžia: Veronika Martinková Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Jakub HorňákHudba: Marek Kundlák Produkcia: Marcela Stanková

Kľúčová z próz tzv. naturizmu patrí nepochybne do zlatého fondu slovenských klasík par excellence, z mnohých dôvodov, ktoré náš literárny kontext definujú a determinujú zároveň. Autor adaptácie, Marek Ťapák, aj vzhľadom na svoje bohaté skúsenosti s prácou na predlohách klasickej slovenskej literatúry (počnúc hereckými kreáciami, končiac jeho režijnými prácami), pristúpil k textu spôsobom, ktorý vznik novej verzie legitimizoval. Zároveň ho na jednej strane posunul bližšie k poslucháčovi 21. storočia, na strane druhej sa s celkom iným rešpektom k samotnej predlohe dotkol podstaty toho, čo je pre Švantnera osobité, špecifické, čo sa odráža v jeho autorskom myslení, štýle a najmä bohatej obraznosti.

Švantnerov imaginatívny jazyk, ktorým buduje scénické obrazy svojej prózy je plnohodnotným spoluhráčom príbehu i postavám. Tie sa vďaka nemu pohybujú na hrane medzi psychológiou a mýtom. Sú v jednom momente konkrétne, so zreteľnými ľudskými motiváciami, o pár sekúnd sa stávajú princípmi, ktoré odrážajú svet mimo naše zmysly. Tento fluidný spôsob rozprávania, stavania kontrastov, atmosfér odrážajúcich rôzne podoby živelnosti samotnej prírody, lesa, prostredia generujúceho tajomstvá na hranici iracionálna. Obsadenie: Přemysl Boublík, Zuzana Porubjaková, Milan Bahul, Juraj Predmerský, Vladimír Jedľovský, Peter Rúfus, Marián Lipták, Roman Čisár, Laco Konrád, René Jankovič, Dušan Vaňo, Jozef Benedik, Jerguš Horváth, Sáva Ondriáš, René Sorád, Šimon Peter Králik, Lucia Vráblicová, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Erik Koníček a Gréta Luprichová. Réžia: Marek Ťapák, Dramaturgia: Peter Pavlac, Zvuk: Stanislav Kaclík, Hudba : Anton Popovič, Hudobná dramaturgia: Ludmila Hodulíková, Produkcia: Marcela Stanková.

Prechádzka náučným chodníkom. Ekologická hra s viacerými motivickými líniami, ktoré sa vinú popri rieke Ipeľ. Mytológické, bájne, svetské, zvieracie i fantazijné bytosti spojené so životodarnou vodou Ipľa a jeho povodia nás sprevádzajú na ceste spoznania našej histórie, mytológie i seba samých...

Účinkujú: Alena Ďuránová, Martin Stolár, Slavomíra Fulínová, Andrej Palko, Tatiana Poláková, Ľubica Blaškovičová, Róbert Šudík, Ivan Krupa, Miroslav Kolbašský, Peter Orgován, DUBIELOVÁ Beáta Dubielová, Juraj Fotul, Jakub Kuka, Igor Kasala, Michal Soltész, Dana Košická, Magdaléna Kolbašská a ď. Autor hudby: Dávid KollárZvukový majster: Peter Krajčovič Réžia a dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová

Ján Červeň (1919-1942) napísal počas svojho krátkeho života, len zopár próz, ktoré sa vošli do útlej zbierky Modrá katedrála. Jeho prózy sa sústreďujú na vnútorné prežívanie, zážitok bytia, zároveň v sebe obsahujú istú zvukovú kvalitu, sú teda veľmi inšpiratívne z hľadiska adaptácie pre rozhlas.

Červeň trpel nevyliečiteľnou chorobou a toto vedomie nevyhnutnosti smrti, neodvrátiteľnej konečnosti života sú častou témou či motívom jeho próz a tvoria aj sujet poviedky Prorok. Hlavná postava – Matúš Buoc – sa po zážitku stretnutia s náhlou a nečakanou smrťou svojej manželky vydáva na putovanie za zmyslom svojej existencie, ktoré je zároveň putovaním fyzickým i snovým. Vo fyzickej realite prichádza medzi neznámych ľudí a presvedčí ich o tom, že je prorokom, kýmsi, kto už zmysel pozná. V snovej rovine zároveň vystúpi zo svojho tela a stáva sa niekým, kto svoju fyzickú skutočnosť v reálnom svete iba pozoruje. Vonkajšia a vnútorná realita postavy sa vpíjajú do seba, vzájomne prelínajú a Ján Mikuš dokázal autorov subjektívny svet, hĺbku jeho existenciálneho hľadania veľmi umne pretaviť do textu i následnej pôsobivej modernej realizácie, výrazne podporenej autorskou hudbou, ktorú k dielu skomponoval Patrik Korinok. Účinkujú: Peter Kadlečík, Mária Schumerová, Ida Rapaičová, Dušan Kaprálik, Lucia Vráblicová, Miroslav Trnavský Dramaturgia: Michaela Materáková, Zvukový majster: Jakub Horňák, Hudba: Patrik Korinok, Réžia: Ján Mikuš

Božena Němcová (1820 – 1862) sa považuje za jednu zo zakladateliek modernej českej prózy, právom. Radí sa medzi skupinu spisovateľov/spisovateliek, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili aj české národné obrodenie. Jej neurčité literárnovedné zaradenie kdesi na rozhranie romantizmu a raného realizmu určite súvisí aj s jej autorským záujmom o folklór a vidiecke prostredie, ktoré sa odráža aj v jej na Slovensku (a nie len na Slovensku) azda najznámejšom diele – Babička (1855), ktoré patrilo desaťročia i u nás k povinnému čítaniu (v slovenčine vyšla kniha prvý krát v roku 1927). Menej sa však už vie o jej pútavých cestopisoch, z ktorých niekoľko venovala práve opisom ciest po Slovensku.

Tu kdesi sa skrýva i koreň záujmu dramatizátora Mira Dacha vedome a cielene siahať po textoch autorov a autoriek často sa vymykajúcich bezpečným zaradeniam v dejinách a teóriách literatúry. Nedokončený cestopis Boženy Němcovej s príznačným názvom Z Uher tak pochopiteľne upútal jeho pozornosť. Spája sa v ňom jazykové majstrovstvo autorky s jej neskutočným pozorovacím talentom a to všetko korunované uhlom pohľadu na súdobú slovenskú realitu, ktorá, napriek romantizujúcim tendenciám, predsa len smeruje k realizmu, aký nemusí byť len kritikou, stačí keď opisuje.Pohľad na náš svet „zvonku“ sa tak stáva jeho odkrývaním par excellance bez potreby čokoľvek zakrývať, či sentimentalizovať. A tak sa cestopis českej autorky stáva jasnou správou o Slovensku, avšak to je len jeden z aspektov a kvality či už prózy samotnej, či je adaptácie. Miro Dacho totiž siahol i po ďalších textových zdrojoch (korešpondencia, poznámky, ...), ktorými tento cestopis popretkával a vytvoril cez neho nesmierne zaujímavý materiál pre herečku, monológ, záznam, úvahy. Obsadenie: Hana Tomáš Briešťanská, Matúš Kvietik, Lenka Libjaková a Pavol Šimun. Réžia: Veronika Martinková Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Jakub Horňák Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Produkcia: Marcela Stanková

Slovenská hudba so 100% hodnotou. Kultové albumy, hudba včerajška i minulého storočia. Demovnicové kapely i veľké hviezdy, mixtapeoví umelci i čakatelia na 15 minút slávy. S Demeterom, Danielom Balážom a Luciou Haverlík všetko čo ste už aspoň raz počuli. Alebo aj nie.