Rádiožurnál o 22:00

H. P. Lovecraft (Howard Phillips Lovecraft; 20. august 1890, Providence, Rhode Island – 15. marec 1937, Providence) bol americký autor „weird fiction“ – fantastických a desivých próz, ktoré zásadne formovali modernú hororovú literatúru. Písal najmä poviedky a kratšie novely; k jeho najznámejším dielam patria napríklad práve Volanie Cthuhlu, V horách šialenstva, Tieň nad Innnsmouthom, či Farba z kozmu. Za života bol známy skôr v okruhu časopiseckej fantastiky a výraznejšie uznanie prišlo až po smrti; popri prózach je dôležitou súčasťou jeho odkazu aj rozsiahla korešpondencia, ktorá dokumentuje jeho literárne názory a sieť kontaktov. H. P. Lovecraft patrí k autorom, ktorí svojou tvorbou vytvorili osobitý literárny žáner na pomedzí hororu, fantasy a filozofickej sci-fi, označovaný často ako kozmický horor (cosmic horror). Tento žáner necharakterizuje vyvolávanie pocitov strachu osvedčenými prostriedkami, či obligátnymi nadprirodzenými bytosťami. V centre jeho záujmu stojí pocit bezmocnosti človeka tvárou v tvár nekonečnému, nepochopiteľnému vesmíru, ktorého zákony sú ľudskej mysli absolútne cudzie. Ako autor spájal gotickú atmosféru s vedeckou predstavivosťou, čím vytvoril svet, kde sa strach rodí z poznania vlastnej bezvýznamnosti. Namiesto tradičných démonov, či duchov predstavil božstvá a bytosti z iných dimenzií, ktoré presahujú ľudské chápanie – a tak je to i v prípade jednej z jeho najznámejších, doslova ikonických noviel -Volanie Cthulhu. Rozhlasová dramatizácia Jakuba Horňáka (ktorý je i jej režisérom), ctí jeho rozprávačský základ, svojsky ho uchopuje a vytvára i v rovine realizácie úrovne, v ktorých sa striedajú situácie vypätých hororových stretov s angažovaným rozprávaním, pre Lovecrafta tak typickým.

Autor novely: H.P. LovecraftAutor rozhlasovej dramatizácie: Jakub Horňák Obsadenie: Kamil Mikulčík, Vladimír Kobielsky, Alexander Bárta, František Kovár, Filip Pavuk, Lucia Vráblicová, Milo Kráľ, Ján Gallovič, Robert Roth, Juraj Hrčka, Matej Landl, Rebeka Poláková, Ján Jackuliak, Martin Šalacha, David Hartl, Mário Mačičák a Tomáš Palonder Dramaturgia: Peter Pavlac Zvukový majster: Adrián Líška Hudba: Adrián Líška Produkcia: Petra Kasanová Réžia: Jakub Horňák

V pôvodnej rozhlasovej hre Hranice svätosti si autor Peter Janků všíma zlomové body životného osudu saleziánskeho kňaza: vracia sa do 50. rokov 20. storočia a čias brutálneho väznenie a mučenia, ale aj do 60. rokov, keď sa Titus Zeman stretol s bývalým spoluväzňom a predstaviteľom neskoršieho totalitného režimu - Gustávom Husákom. Tretiu rovinu príbehu predstavuje don Pierluigi Cameroni, taliansky saleziánsky kňaz, ktorý má na starosti kauzu blahorečenia Titusa Zemana a navrátenie sluchu, ktoré opisuje ako zázrak a pripisuje ho príhovoru slovenského saleziána. Premiéru rozhlasovej hry sme uviedli symbolicky v deň blahorečenia. Réžia: Peter Janků. V hlavných úlohách: Peter Himič, Viliam Hriadel, Michal Ďuriš, Michal Gazdík, Mariana Mackurová a ďalší. Kamera, strih a réžia videoreportáže: Samuel Vaterk

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta Peter Sklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta Peter Sklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou.V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou. V réžii Karola Horvátha číta Peter Sklár.

O momentoch, ktoré zmenili život. Nečakaná udalosť, telefonát, gesto, slovo, čin, ktoré obrátia vzťahy a súvislosti hore nohami a prinútia aktérov prehodnotiť svoj pohľad na svet a na seba samých. Stratia ilúziu, v ktorej žili, a výmenou získajú možnosť voľby, ktorá však môže byť tou najväčšou fikciou.V réžii Karola Horvátha číta PeterSklár.

Tristo Slovákov a Čechov nastúpilo 29. marca 1925 na žilinskej stanici do vlaku, aby sa vydali na dlhočiznú dobrodružnú cestu do dnešného Biškeku. V Sovietskom zväze mali nájsť to, čo im doma chýbalo: istotu, prácu a úctu k robotníkom. Slovenský novinár Lukáš Onderčanin vo svojom dokumentárnom románe Utópia v Leninovej záhrade spracoval príbehy dobrodruhov, ktorí sa rozhodli vytvárať lepšie zajtrajšky v ďalekej strednej Ázii. V réžii Veroniky Martinkovej číta Ondrej Kaprálik.

S Nikolajom Nikitinom. Výber z albumov Baron Haze Fuego a na záver balady „Zakliata panna vo Váhu“ v interpretácii ansámblu Františka Báleša.