Uhol pohľadu

Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón...

Medzi sedem divov sveta ich zaradil podľa tradície staroveký učenec Filón...

Semiramidiným visutým záhradám venuje Zamarovský vo svojej knihe veľký priestor - takisto ako pyramídam: v rozhlasovej podobe to predstavuje 8 polhodinových relácií. K Mezopotámii sa ešte dva razy vrátil. V archeologickej detektívke Na počiatku bol Sumer a v prerozprávaní Eposu o Gilgamešovi. Od roku 1960, keď Zamarovského kniha Za siedmimi divmi sveta vyšla, názor na tento div sveta prešiel niekoľkými peripetiami: kde sa Semiramidine visuté záhrady nachádzali a či vôbec existovali. Ich lokalizáciu spochybnil tiež unikátny nález pri irackom Mosule v roku 2017, potom čo extrémisti tzv. islamského štátu zničili hrobku proroka Jonáša. Aj o tom sme sa rozprávali s historikom a popularizátorom staroveku - doc.Michalom Habajom z Katedry historických vied a stredoeurópskych štúdií na Filozofickej fakulte Univerzity svätých Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý súčasne prednáša na Ústave klasických štúdií Masarykovej univerzity v Brne.

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Chrám Artemidy Efezskej je jedinečným príbytkom bohov na zemi. Kto ho raz uvidel, presvedčil sa, že nebo a zem si tu vymenili miesta a že svet nesmrteľných bohov sa tu presťahoval z nebies na zem.“ Tak začína Filón opis stavby, o ktorej sa celý starovek jednomyseľne vyjadroval, že je najnádhernejšou na svete...

Počúvali sme rozprávanie Vojtecha Zamarovského o treťom dive antiky - o Artemidinom chráme v Efeze. Medzi sedem divov sveta tento architektonický skvost zaradil staroveký učenec Filón. Ani tento div staroveku nemôžeme navštíviť, pretože zmizol. Hoci - nie úplne bez stopy. Aké stopy po ňom predsa nachádzajú archeológovia a ako im pri tom pomáhajú moderné technológie? O tom sme hovorili s historikom staroveku doc.Pavlom Valachovičom z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odborným konzultantom a autorom obrazového scenára súbornej reedície Vojtecha Zamarovského.

V samom srdci Grécka, na posvätnej olympijskej pôde, stál štvrtý div sveta. Jediný, ktorého tvorcom bol jediný človek. „Otcom Dia na nebi je samozrejme Kronos, otcom Dia v Olympii však Feidias. Onoho zrodila nesmrteľná príroda, tohto ruky človeka, ktorý jediný dokázal vytvárať bohov... Isteže, aj ostatné diela zo siedmich divov obdivujeme, tomuto však jedinému vzdávame poctu: a nevieme, kde sa končí náš obdiv k umeleckému dielu a začína sa posvätná úcta k Diovej soche.