"Oproti tomu rezignovanému učencovi, ako sme Fausta spoznali v úvode drámy, sa Faust zrazu zmenil na milujúceho, lepšie povedané na zaľúbeného človeka. Tento človek však nedokáže milovať natoľko, aby urobil šťastným aj tých druhých... "

"V týchto troch scénach vidíme ako rýchlo akceleruje metamorfóza Grétky na ženu. Čo všetko je schopná pre Fausta urobiť napriek tomu, že ju čaká osud prespanky..."

"Ide o veľmi kritický pohľad na meštiansku morálku, v ktorej hrá sociálna prestíž väčšiu rolu než súrodenecká láska. Takže až taký milujúci ten Valentín nie je. On miluje najviac seba a nekladie si otázku čo bude s jeho nešťastnou sestrou a s jej dieťaťom. trápi ho hlavne jeho vlastná reputácia..."

"Goethe pripravil celú túto scénu ako istý protiklad k prológu v nebi... Valpurgina noc je nejaký karneval zmyselnosti, ktorý oslovuje všetky zmysly..."

"Jazyk je tu zrazu lascívny, až ordinárny. Ale ide o veľmi funkčné využitie lascívnosti a vulgárnosti. Valpurgina noc je oslavou čírej telesnosti a tá odpojená od duše a krásy má byť v Goetheho ponímaní lascívna a vulgárna..."

"Verše tohto výstupu nevznikli pôvodne pre Fausta, ale ako ironické distichá, ktoré písal Goethe spolu so Schillerom pre Almanach múz. Boli to kritické epigramy na adresu rôznych súčasníkov..."

"V pološialenom dialógu Grétky s Faustom v scéne Žalár sa opäť ozýva minulosť. Pomocou piesne vyjadruje Grétka hlboký vnútorný otras nad zabitím dieťaťa. A to tak, že spieva nie zo svojho vlastného pohľadu, ale z perspektívy toho mŕtveho dieťaťa, s ktorým sa stotožňuje..."

"Detstvo a mladosť..."

"Aj o Goetheho úteku do Itálie a o menej známej podobe básnika, ako prírodovedca..."

"O priateľstve Goetheho so Schillerom, o Goetheho politckej angažovanosti aj o jeho vzťahu k ženám..."