"Najlepšie je začať samotnou režijnou poznámkou: „klenutá gotická izba“. Čo všetko to v nás evokuje. Jednak stredovek, a potom cez gotiku tu pred nami vyvstáva tzv. gotická vertikála, čiže predstava spirituality. A tak sa práve v tejto scéne dozvedáme niečo o vnútornom živote Fausta, o jeho vlastnej spiritualite. Čiže je to, takpovediac, jeho duševný interiér..."

"V tejto scéne vystupuje aj postava Vágnera. V neskorších častiach sa objavuje opäť, už ako uznávaný vedec. Je to však úplne iný typ vzdelanca ako Faust. Je to reprezentant netvorivého, rigidného prístupu k bádaniu, teda ako protipól Fausta..."

" Scéna „Noc“ sa končí jedným z najväčších monológov v dráme. Jeho hlavnou témou a náladou je melanchólia. Pod melanchóliou v bežnom jazyku rozumieme akýsi smútok, trudnomyseľnosť, zádumčivosť. Ale melanchólia v ponímaní renesancie má dva póly a je typickou vlastnosťou génia... "

" V tejto scéne prvýkrát máme príležitosť vidieť Fausta v spoločnosti iných ľudí. Aký on mal status ako učenec a zároveň aký má o vzťah k ľuďom... A veľmi dôležitou témou je veda. Tu sa tematizuje vzťah vedy k spoločnosti a zodpovednosť vedca za to, čo robí..."

"Táto scéna pomáha dostatočne psychologicky motivovať Fausta, aby čitateľ naozaj uveril, že Faust bol naozaj ochotný uzavrieť pakt s Mefistom. A zároveň je to veľmi dôležitý prechod medzi uzavretým, samotárskym životom Fausta ako vzdelanca a jeho cestou, na ktorú sa neskôr, spevádzaný Mefistom, vydáva..."

"Obľúbeným Mefistovým nástrojom rétoriky je irónia. A tá je založená na tom, že Mefisto neustále zamieňa to čo myslí, tým, čo hovorí. Pričom použité slovo je vždy v príkrom kontraste s tým, čo myslí. Teda, keď myslí niečo zlé, tak o tom hovorí ako by to bolo dobré. A opačne, keď je pre neho niekto hlúpy, nazve ho múdrym a podobne..."

"Goethe pripravuje scénu na uzavretie paktu medzi Faustom a Mefistom. Už sa o tom hovorilo aj v predchádzajúcej časti, ale až teraz je Faust v tom správnom rozpoložení, to jest v tom depresívnom póle svojej melanchólie..."

"Goethe prenáša ten existenciálny spor medzi dobrom a zlom do vnútra človeka. Postava Mesfista je vlastne len istým aspektom Faustovej povahy. Je to jeho deštruktína, pochybovačná stránka. Takže ten pakt (zmluva) je symbolickým vyjadrením tohto vnútorného konfliktu, ktorý Faust sám nazýva dvoma dušami v jeho hrudi..."

"Tu sa Goethe opäť vracia k univerzitnej satire, ku kritike jednotlivých fakúlt. Táto scéna je napísana v evidentne ľahšej polohe ako predchádzajúca časť..."

"Vínna pivnica je miesto, kde Mefisto začína Faustovi ponúkať iný život: rozkoše itelesné pôžitky. Pivnica predstavuje prechod medzi tým akademickým svetom a tým veľkým svtom, do ktorého faust vyráža..."