Slovakia segodnya, Magazin o Slovensku v ruskom jazyku

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Slovenská hudba so 100% hodnotou. Kultové albumy, hudba včerajška i minulého storočia. Demovnicové kapely i veľké hviezdy, mixtapeoví umelci i čakatelia na 15 minút slávy. S Demeterom, Danielom Balážom a Luciou Haverlík všetko čo ste už aspoň raz počuli. Alebo aj nie.

Historický román Antona Hykischa Bezhlavý čas skladá mozaiku Európy po Veľkej francúzskej revolúcii. Päťčasťový výber z neho ako hlavnú sleduje linku sprisahania Uhorských jakobínov. Ako boli organizované ich spoločnosti, čo stálo v ich Katechizme, ako v nich rezonovali ideály, k akým myšlienkam dospeli, ale tiež, aké motivácie ich viedli a ako sa správali, keď plynuli posledné minúty ich života pred popravou. Právnik Jozef Hajnóczy, napríklad v popravnej káre radšej rozprával o Sokratovom dialógu, aby si uchoval svoju dôstojnosť, a predtým zakričal druhom, že je lepšie zle zomrieť, než tri roky nosiť putá. Znovu sa nám pripomenie veľká spoločenská zmena, obludnosť revolučného teroru, ale aj všetok myšlienkový kvas, ľudské túžby po slobode a motívy, ktoré organizujú naše životy. Možno s rovnakým výsledkom ako u iných, ale zakaždým inak, individuálne, na náš spôsob. V réžii Petra Cibulu číta Miroslav Kolbašský.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“