Rozhovor o tom, prečo cukrovka zásadne mení každodenný život pacientov, čo dnes dokážu senzory, inzulínové pumpy a moderné technológie, a prečo vedci hľadajú cesty, ako raz liečiť cukrovku nielen kontrolovaním hladiny cukru, ale aj pomocou buniek a biomateriálov.Host: **Ing. Igor Lacík, DrSc.**, vedúci Oddelenia pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý sa výskumu cukrovky venuje viac ako 30 rokov.V dnešnom dieli sa dozviete:* Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu.* Prečo je pri cukrovke nebezpečný vysoký aj príliš nízky cukor.* Ako fungujú glukózové senzory, aplikácie a inzulínové pumpy.* Prečo cukrovka nie je len zdravotný, ale aj psychologický a spoločenský problém.* Čo sú pankreatické ostrovčeky a prečo sú kľúčové pri tvorbe inzulínu.* Ako môžu polyméry a hydrogély chrániť transplantované bunky pred imunitným systémom.* Prečo bunková terapia nie je jednoduchá tabletka, ale zložitá vedecká a klinická výzva.* Prečo sa popri špičkovej vede stále musíme rozprávať aj o prevencii, obezite, diagnostike a dostupnosti liečby.----duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo cukrovka patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy súčasnosti, čo znamená žiť s ochorením, pri ktorom môže byť nebezpečný vysoký aj nízky cukor, a ako môže výskum biomateriálov a bunkových terapií meniť budúcnosť liečby diabetu.

Host: Ing. Igor Lacík, DrSc., vedúci Oddelenia pre výskum biomateriálov Ústavu polymérov Slovenskej akadémie vied, ktorý sa výskumu cukrovky venuje približne 30 rokov.

V dnešnom dieli sa dozviete:

* Prečo cukrovka nie je len „bežné“ ochorenie, ale globálny problém, ktorý sa týka stoviek miliónov ľudí.

* Aký je rozdiel medzi cukrovkou 1. a 2. typu a prečo pri jednej telo ničí bunky produkujúce inzulín, zatiaľ čo pri druhej nedokáže inzulín správne využiť.

* Prečo môže byť život s cukrovkou náročný nielen zdravotne, ale aj psychologicky a sociálne, najmä pri deťoch a ich rodinách.

* Ako fungujú senzory, inzulínové pumpy a moderné technológie na sledovanie hladiny cukru.

* Prečo vysoký cukor dlhodobo poškodzuje organizmus a môže viesť k závažným komplikáciám, ako sú problémy so zrakom, obličkami či cievami.

* Čo sú pankreatické ostrovčeky, prečo sú dôležité pri produkcii inzulínu a ako súvisia s transplantáciami pri diabete 1. typu.

* Ako môžu biomateriály pomôcť chrániť transplantované bunky pred imunitným systémom.

* Prečo bunková terapia nie je jednoduchá „tabletka na cukrovku“, ale zložitý výskum, ktorý môže v budúcnosti priniesť veľký posun pre vybraných pacientov.

* Prečo sa popri špičkovej vede stále musíme rozprávať aj o prevencii, životnom štýle, obezite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, ako umelá inteligencia mení robotiku, prečo vojna urýchľuje vývoj autonómnych systémov, kde sa láme vzťah medzi výskumom a priemyslom a prečo sa dnes o budúcnosti robotov nerozhoduje len v laboratóriách, ale aj v politike, ekonomike a bezpečnosti.

Host: prof. ing. František Duchoň, phd., riaditeľ Ústavu robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. 

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Prečo je robotika podľa mnohých v inflexnom bode a ako ju nástup AI mení rýchlejšie než doterajšie inžinierske prístupy.

• Prečo vojna na Ukrajine urýchlila vývoj dronov, elektronického boja a autonómnych systémov viac než mnohé civilné programy.

• Prečo má Európa silný výskum a množstvo publikácií, ale stále slabšie prenáša robotické inovácie do reálneho priemyslu.

• Ako sa líši prístup Európy a Ázie k automatizácii a prečo Čína dokázala za krátky čas dramaticky zvýšiť robotizáciu výroby.

• Kde má automatizácia skutočný zmysel a prečo nie je rozumné „zrobotizovať“ všetko len preto, že to technológia umožňuje.

• Aké otázky otvárajú autonómne systémy, keď urobia chybu, a prečo za nimi zaostáva legislatíva aj spoločenská debata.

• Prečo sú humanoidní roboti zatiaľ skôr veľkou témou konferencií než hotovým riešením pre bežnú prax.

• Kde by však roboti mohli reálne pomáhať už čoskoro, od priemyslu až po starostlivosť o starších ľudí.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, ako vznikajú predsudky voči menšinám, prečo sa ľudia v časoch neistoty upínajú na jednoduché vysvetlenia a ako politický jazyk, sociálne siete a autoritárske nastavenie spoločnosti prehlbujú rozdelenie medzi „nami“ a „nimi“.

Host: Barbara Lášticová, riaditeľka Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje predsudkom voči menšinám, ich zmierňovaniu prostredníctvom cielených intervencií a tiež presahu psychológie do rôznych foriem politického správania.

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Ako politický diskurz o menšinách ovplyvňuje to, ako ich vnímajú samotní občania a ako sa potom voči nim správajú.

• Prečo nenávistný jazyk nefunguje len ako „reč politikov“, ale môže legitimizovať predsudky a správanie voči Rómom, LGBT ľuďom, ľuďom z Ukrajiny či ďalším menšinám.

• Čo je paternalistický diskurz a prečo môže znieť „pomáhajúco“, aj keď v skutočnosti slúži na kontrolu a potláčanie práv.

• Prečo sa v časoch krízy, vojny, covidu či ekonomickej neistoty ľudia ľahšie prikláňajú ku konšpiračným teóriám a autoritárskym lídrom.

• Ako sociálne siete, informačné bubliny a konfirmačné skreslenie posilňujú pocit ohrozenia, frustrácie a relatívnej deprivácie.

• Prečo časť mladých ľudí odchádza zo Slovenska nielen kvôli ekonomike, ale aj kvôli rozdeľujúcej atmosfére a nepriateľstvu voči menšinám.

• Ako súvisí výchova detí, autoritárske hodnoty a poslušnosť s tým, ako neskôr premýšľame o menšinách, solidarite a ľudských právach.

• Kedy kontakt medzi skupinami naozaj pomáha zmierňovať predsudky a prečo v niektorých konfliktných prostrediach táto predstava jednoducho nestačí.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo si ľudia k chatbotom vytvárajú dôveru a vzťah, kde sa pri umelej inteligencii končí pohodlie a začína manipulácia a kto nesie zodpovednosť, keď technológia zasiahne do života viac, než by mala.

Host: Danila Vacek, filozofka umelej inteligencie z Filozofického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorá sa venuje etike AI, zodpovednosti inteligentných technológií a tomu, ako tieto systémy menia naše správanie, vzťahy a spoločnosť.

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Prečo si ľudia k chatbotom vytvárajú dôveru, intimitu a niekedy aj ilúziu skutočného vzťahu.

• Prečo je komunikácia s AI taká lákavá a čo ju robí jednoduchšou než reálne medziľudské vzťahy.

• V čom je nebezpečné, keď sa z AI nástroja stane kamarát, partner alebo dôverník.

• Kto nesie zodpovednosť, keď chatbot dá zlú radu alebo človeku priamo uškodí.

• Prečo dnešná legislatíva a pravidlá zatiaľ nestíhajú tempo vývoja inteligentných technológií.

• Čo sa deje s naším súkromím, keď s AI zdieľame citlivé, osobné a intímne informácie.

• Ako AI mení dôveru v obsah na internete, čo robia deepfakes a prečo sa čoraz ťažšie rozlišuje medzi realitou a manipuláciou.

• Prečo sa podľa filozofie AI stále musíme vracať k človeku, jeho vzťahom, hodnotám a zodpovednosti, aj keď technológie pôsobia čoraz „ľudskejšie“.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo Alzheimerova choroba nevzniká zo dňa na deň, ale roky sa vyvíja potichu v pozadí, čo sa pri nej deje v mozgu a prečo nezasahuje len samotného pacienta, ale aj jeho rodinu, blízkych a napokon celú spoločnosť.

host: norbert žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa Alzheimerovej chorobe venuje viac ako 26 rokov a dlhodobo pracuje aj na vývoji liečby.

v dnešnom dieli sa dozviete:

• prečo je Alzheimerova choroba jednou z najväčších zdravotných výziev súčasnosti a prečo jej prípadov v najbližších rokoch výrazne pribudne,

• čo sa deje v mozgu ešte predtým, než sa objavia prvé klinické príznaky, a prečo choroba nezačína až v starobe, ale často už oveľa skôr,

• prečo Alzheimer nie je prirodzenou súčasťou starnutia a ako sa odlišuje od „bežného“ zabúdania,

• aké sú prvé prejavy ochorenia a prečo to nemusí byť len strata pamäti, ale aj zmeny správania, orientácie či osobnosti,

• prečo môže byť až približne polovica prípadov spojená s ovplyvniteľnými rizikovými faktormi a akú úlohu zohráva vzdelanie, pohyb, obezita, alkohol, fajčenie či sociálna izolácia,

• ako fungujú nové prístupy k liečbe Alzheimerovej choroby, čo dokáže imunoterapia a prečo sa dnes hovorí aj o vakcíne,

• prečo Alzheimer nikdy nepostihuje len jedného človeka a čo býva na starostlivosti o blízkeho psychicky aj prakticky najťažšie,

• prečo sa z Alzheimerovej choroby stáva nielen medicínsky, ale aj obrovský ekonomický a spoločenský problém.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo sú konšpiračné teórie také príťažlivé, čo s nami robí neistota a strach a prečo cieľom dezinformácií často nie je presvedčiť nás o jednej „pravde“, ale skôr rozbiť dôveru vo vedu, inštitúcie aj ľudí okolo nás.

Host: Doc. Mgr. Vladimíra Čavojová, PhD., vedúca organizačnej zložky Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied. Vo svojom výskume sa venuje vedeckému mysleniu, nepodloženým presvedčeniam, kognitívnym omylom a intuitívnemu usudzovaniu.

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Čo je intuícia, kedy nám vie pomôcť a prečo sa dá rozvíjať najmä tam, kde dostávame spätnú väzbu.

• Prečo sú konšpiračné teórie psychologicky príťažlivé a čo ľuďom dávajú v čase chaosu, neistoty a strachu.

• Prečo cieľom dezinformácií často nie je len presvedčiť nás o „alternatívnej pravde“, ale najmä vyvolať pocit, že sa nedá veriť nikomu a ničomu.

• Ako konšpiračné naratívy oslabujú dôveru v štát, vedu, médiá, zdravotníctvo a demokratické inštitúcie.

• Prečo si ľudia často nesprávne identifikujú príčiny svojich problémov a potom bojujú proti chiméram namiesto reality.

• Prečo nestačí ľudí zasypať faktami a čo je dôležitejšie, ak sa chceme rozprávať s niekým, kto verí konšpiráciám.

• Čo znamená intelektuálna skromnosť a prečo je dôležité pripustiť, že ani naše vlastné presvedčenia nemusia byť vždy správne.

• Ako viesť rozhovor bez nátlaku, hľadať spoločné hodnoty a znižovať napätie namiesto toho, aby sme druhého človeka ešte viac zatlačili do obrany.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo je dnes čoraz ťažšie udržať spoločnú realitu, ako sociálne siete a algoritmy menia naše vnímanie pravdy a prečo veda zostáva jedným z mála nástrojov, ktoré nám pomáhajú orientovať sa v zložitom svete.

Host: Docent Samuel Kováčik, teoretický fyzik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, popularizátor vedy a zakladateľ projektu Vedátor. Vo svojej vedeckej práci sa venuje mikroskopickým čiernym dieram a kvantovej štruktúre priestoru.

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Ako vznikol projekt Vedátor a prečo je popularizácia vedy na sociálnych sieťach dôležitá práve v čase informačného chaosu.

• Prečo sa verejná diskusia tak ľahko láme pod tlakom algoritmov, komentárov a publika, ktoré chce počuť najmä to, čo už verí.

• Čo robí s ľuďmi pocit neistoty, prečo sú náchylnejší veriť jednoduchým vysvetleniam a ako sa rodí alternatívna verzia reality.

• Prečo vedecký konsenzus neznamená slepú zhodu, ale dlhý proces overovania, spochybňovania a postupného zbierania dôkazov.

• Ako sa menilo naše chápanie čiernych dier a prečo dnes vieme oveľa istejšie povedať, že nejde len o matematický výmysel.

• Čo sú mikroskopické čierne diery, ako súvisia s kvantovou štruktúrou časopriestoru a prečo by mohli súvisieť aj s tmavou hmotou.

• Prečo je veda viac než len metóda pokus omyl a ako dokáže z rovníc predpovedať javy, ktoré sa neskôr potvrdia pozorovaním.

• Či môže byť veda pevným bodom v dobe, keď sa ľudia strácajú v zložitosti sveta, emóciách a informačnom pretlaku.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo ruskú inváziu na Ukrajinu nemožno nazývať „špeciálnou operáciou“, ako sa podobné konflikty porovnávajú s vojnami 20. storočia a čo v skutočnosti rozhoduje o tom, či sa vojna rýchlo skončí alebo sa zmení na dlhé vyčerpávanie.

Host: Docent Pavol Štajner, archeológ, vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý sa venuje aj historickému a archeologickému výskumu bojov druhej svetovej vojny.

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Čo historicky znamená „špeciálna operácia“ a prečo sa ruská invázia na Ukrajinu nedá týmto pojmom seriózne opísať.

• Aké paralely a rozdiely vidíme medzi rusko-ukrajinským konfliktom a vojnami 20. storočia, vrátane druhej svetovej vojny.

• Prečo zlyhávajú plány na rýchle víťazstvo a ako sa z „bleskovej“ predstavy stáva dlhá opotrebovacia vojna.

• Akú úlohu vo vojne zohrávajú logistika, velenie, technická prevaha, priemyselné zázemie a morálka obyvateľstva.

• Prečo propaganda a politické zámienky sprevádzajú vojny naprieč dejinami a ako sa opakujú podobné vzorce ospravedlňovania agresie.

• Či sa vojny „vyvíjajú rovnako“ a kde sa historické skúsenosti dajú použiť opatrne bez lacných analógií.

• Prečo sa front niekedy zasekne na mesiace či roky a aké historické príklady nám to pomáhajú pochopiť.

• Prečo oslobodzovanie Slovenska počas druhej svetovej vojny trvalo tak dlho a čo o bojoch na našom území hovoria archívy a archeologický výskum bojísk.

• Ako archeológia moderných konfliktov pomáha dopĺňať „suché“ historické fakty o konkrétne dáta z terénu.

----

duelonline.sk

Rozhovor o tom, prečo „eko“ obal ešte neznamená eko riešenie, ako sa v plastoch (a bioplastoch) orientovať bez sebaklamu a čo je v praxi lepšie: recyklovať, kompostovať, alebo radšej vôbec nevyrábať zbytočný odpad.

Host: Pavel Alexy (prof. Ing., PhD.), vedúci oddelenia plastov, kaučuku a vlákien na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita v Bratislave, ktorý sa dlhodobo venuje vývoju biodegradovateľných plastov a bioplastov. 

V dnešnom dieli sa dozviete:

• Čo presne znamená „bioplast“ a prečo „bio“ môže znamenať len pôvod suroviny, nie rozložiteľnosť v prírode. 

• Aký je rozdiel medzi priemyselne kompostovateľným a „home“ kompostovateľným materiálom a prečo na podmienkach záleží viac než na nálepke. 

• Prečo sa niektoré „rozložiteľné“ plasty len rozpadajú na menšie plastové kúsky, namiesto toho, aby sa skutočne biodegradovali.

• Prečo recyklácia nie je magické riešenie, kde sú jej limity a prečo sa časť odpadu aj tak končí ako energetické zhodnotenie.

• Prečo môže papierový obal vyzerať lepšie na pohľad, ale po započítaní výroby a dopravy nemusí vyhrať nad plastom (na príklade obalov na vajíčka).

• Odkiaľ prichádzajú mikroplasty a prečo to zďaleka nie je len téma slamiek, ale aj textilu, dopravy a priemyslu.

• Prečo sa „najlepšie predáva nádej“ a ako sa z ekologických tém ľahko stane boj slogánov namiesto riešení.

----

duelonline.sk