„Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba, lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí. Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné. A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha. Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, lebo žijeme vierou, a nie videním! Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom. Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní.”