Wilsonic_FM

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská

Charlotte Perkins Gilman (1860 –1935) bola americká spisovateľka, filozofka a reformátorka. Je považovaná za priekopníčku v boji za práva žien na konci 19. storočia. V roku 1884 sa vydala za umelca Charlesa W. Stetsona, avšak v živote domácej panej nenašla uspokojenie a po narodení dcéry upadla do popôrodnej depresie. Neľahký stav sa pre ňu neskôr stal inšpiráciou pre jednu z jej najznámejších poviedok, Žlté tapety (1892). Po desiatich rokoch manželstva sa rozviedla a neskôr sa opäť vydala. Až druhý vzťah jej priniesol osobné i profesionálne naplnenie. Venovala sa prednáškovej činnosti, vydávala knihy a dokonca aj vlastný časopis. Okrem poviedok patria medzi jej najznámejšie práce manifest Women and Economics (Ženy a ekonomika, 1898) a feministický utopistický román Herland (Krajina žien, 1915).

Preklad: Barbora Vinczeová

Interpretácia: Jana Pilzová

Hudobný dramaturg: Ján Fiala

Majsterka zvuku: Iveta Janáková

Réžia: Ľubica Pliešovská

Čítanie na pokračovanie z debutovej prozaickej zbierky Pavla Kuspana Duchamornosť. Päť poviedok: drsné, ale vtipné rozprávanie na vážne témy, konkrétne, ako vraví kritika, ide o „prežívane štyridsiatnikov v prvom svete“. V réžii Karola Horvátha účinkuje Milo Kráľ.

autor: Pavol Kuspan

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Ľubica Olšovská

réžia: Karol Horváth

číta: Milo Kráľ

Čítanie na pokračovanie z debutovej prozaickej zbierky Pavla Kuspana Duchamornosť. Päť poviedok: drsné, ale vtipné rozprávanie na vážne témy, konkrétne, ako vraví kritika, ide o „prežívane štyridsiatnikov v prvom svete“. V réžii Karola Horvátha účinkuje Milo Kráľ.

autor: Pavol Kuspan

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Ľubica Olšovská

réžia: Karol Horváth

číta: Milo Kráľ

Čítanie na pokračovanie z debutovej prozaickej zbierky Pavla Kuspana Duchamornosť. Päť poviedok: drsné, ale vtipné rozprávanie na vážne témy, konkrétne, ako vraví kritika, ide o „prežívane štyridsiatnikov v prvom svete“. V réžii Karola Horvátha účinkuje Milo Kráľ.

autor: Pavol Kuspan

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Ľubica Olšovská

réžia: Karol Horváth

číta: Milo Kráľ

Čítanie na pokračovanie z debutovej prozaickej zbierky Pavla Kuspana Duchamornosť. Päť poviedok: drsné, ale vtipné rozprávanie na vážne témy, konkrétne, ako vraví kritika, ide o „prežívane štyridsiatnikov v prvom svete“. V réžii Karola Horvátha účinkuje Milo Kráľ.

autor: Pavol Kuspan

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Ľubica Olšovská

réžia: Karol Horváth

číta: Milo Kráľ

Čítanie na pokračovanie z debutovej prozaickej zbierky Pavla Kuspana Duchamornosť. Päť poviedok: drsné, ale vtipné rozprávanie na vážne témy, konkrétne, ako vraví kritika, ide o „prežívane štyridsiatnikov v prvom svete“. V réžii Karola Horvátha účinkuje Milo Kráľ.

autor: Pavol Kuspan

dramaturgia: Gabriela Magová

hudobný dramaturg: Ludmila Hodulíková

zvukový majster: Ľubica Olšovská

réžia: Karol Horváth

číta: Milo Kráľ

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat a chlapcov, ktorí sa narodili tým, ktorí prišli na Slovensko z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Mladá autorka otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.

réžia: Stanislav Bilý

číta: Alena Ďuránová

hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová

zvuk: Peter Krajčovič

redakčne pripravil: Gabriel Kuľbak

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat a chlapcov, ktorí sa narodili tým, ktorí prišli na Slovensko z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Mladá autorka otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.

réžia: Stanislav Bilý

číta: Alena Ďuránová

hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová

zvuk: Peter Krajčovič

redakčne pripravil: Gabriel Kuľbak

Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat a chlapcov, ktorí sa narodili tým, ktorí prišli na Slovensko z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Mladá autorka otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve.

réžia: Stanislav Bilý

číta: Alena Ďuránová

hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová

zvuk: Peter Krajčovič

redakčne pripravil: Gabriel Kuľbak