Apple konečne vstúpil do segmentu skladacích zariadení a predstavil svoj vôbec ohybný smartfón s názvom iPhone Duo. Zariadenie sa otvára ako kniha a v priebehu okamihu spája kompaktný 5,4-palcový telefón s veľkou vnútornou obrazovkou.

Kalifornský gigant prichádza s vlastným riešením hlavných neduhov skladačiek – sľubuje mimoriadne tenkú konštrukciu, odolnejší pánt a vnútorný displej, na ktorom je miesto ohybu podstatne menej viditeľné.

V novej časti podcastu SHARE sa redaktori Maroš Žofčin a Lukáš Koškár delia o svoje bezprostredné dojmy z tejto dlho očakávanej novinky, jej konštrukcie, softvérových úprav a vysokej ceny.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako hodnotíme prepojenie kompaktného vonkajšieho displeja a rozloženej 7,6-palcovej vnútornej obrazovky.
• Ako Apple prispôsobil rozhranie, multitasking so Split View a rozloženie aplikácií pre ohybnú konštrukciu.
• Prečo si tenké telo vyžiadalo dvojitý zadný fotoaparát a ako funguje predná kamera ukrytá priamo pod vnútorným displejom.
• Či nám bude chýbať FaceID, alebo je TouchID vlastne lepším riešením.
• Prečo nie je úplne fér tvrdiť, že Apple prináša niečo, čo bolo na trhu už 7 rokov.
• Kedy sa začnú predobjednávky a čo redaktori hovoria na štartovaciu cenu 2 369 eur.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Južná Kórea sprístupní generatívnu AI všetkým občanom zadarmo, kým slovenské školy zavádzajú opatrné lekcie a v Európe rastie odpor voči dátovým centrám.

Kým sa slovenské školstvo snaží pripraviť učiteľov na výučbu základov umelej inteligencie a rodičia automatizujú školskú komunikáciu cez EduPage, ázijské štáty prechádzajú k priamemu masovému nasadeniu. Južná Kórea štátom financovaným projektom posilňuje svoju digitálnu suverenitu, no zároveň otvára otázky štátnej kontroly.

Súbežne s tým narážajú technologickí giganti na nečakané bariéry pri budovaní infraštruktúry, keď sa vlna protestov proti ekologickej záťaži dátových centier presúva z Ameriky priamo do Česka a Európy. Modelové cykly sa pritom skracujú na týždne a neobvyklé experimenty testujú limity aj štatistické ilúzie modernej AI.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk Ján Trangel a Maroš Žofčin v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako dopadol neobvyklý experiment s GPT-5.6 Sol a čo odhalil o štatistických trikoch a ilúziách jazykových modelov.
• Ako bude fungovať bezplatný štátny generatívny model pre občanov Južnej Kórey a aké riziká prináša pre digitálnu suverenitu.
• Ako vyzerá nová povinná výučba o AI pre slovenské deti a ako si môžu rodičia zautomatizovať neprehľadný EduPage cez AI agentov.
• Prečo v Európe a Česku vznikajú prvé fyzické protesty a blokády proti výstavbe ekologicky náročnej AI infraštruktúry.
• Prečo sa modelové cykly skrátili na dva mesiace a ako autorekurzívny vývoj mení plynulé aktualizácie softvéru.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Umelá inteligencia sa z pasívneho chatbota mení na aktívneho kolegu, ktorý dokáže samostatne programovať, pracovať so súbormi a konať v mene človeka. Práve táto autonómia však prináša úplne nové bezpečnostné výzvy, od takzvanej Shadow AI až po skryté útoky na systémy.

Zatiaľ čo zamestnanci si bez vedomia firmy vytvárajú vlastné AI nástroje, moderní agenti občas trpia „zabúdaním“ pôvodných pokynov a v krajnom prípade môžu bez pýtania mazať e-maily.

Ako by mali firmy nastaviť pravidlá, čo sú to nebezpečné moduly (skilly) a prečo zodpovednosť za chyby stroja vždy ponesie človek? O bezpečnostných rizikách v ére AI agentov sme sa v špeciálnom vydaní podcastu PočúvAI rozprávali s produktovým manažérom spoločnosti ESET Kamilom Pšenákom.

Podcast vznikol v spolupráci so spoločnosťou ESET.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo je plošný zákaz umelej inteligencie vopred prehratý boj.
• Že si zamestnanci často potichu tvoria vlastné neoverené aplikácie.
• Ako autonónni AI agenti od základov zmenia našu prácu, v ktorej už nebudeme úlohy sami vykonávať, ale budeme ich iba zadávať a kontrolovať.
• Prečo agenti občas strácajú pôvodné inštrukcie a začínajú robiť nebezpečné kroky, ako napríklad mazanie e-mailov.
• Ako fungujú útoky, kedy útočníci schovávajú škodlivé príkazy priamo do bežného textu pre umelú inteligenciu.
• Prečo Európa nemusí stavať nový ChatGPT a kde ležia naše skutočné technologické príležitosti.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk.

Zabudnite na klasické internetové podvody plné gramatických chýb. Dnešný svet kyberzločinu využíva pokročilú umelú inteligenciu na vytváranie dokonalých deepfakes a sofistikovanú manipuláciu. Najčastejším a najzraniteľnejším cieľom sa preto stávajú samotní klienti, ktorí pod vplyvom emócií sami odovzdávajú svoje úspory.

Umelá inteligencia dnes predstavuje novú zbraň v rukách útočníkov, ktorí dokážu verne napodobniť hlasy blízkych ľudí či sfalšovať selfie fotografie pri zakladaní účtov. Banky však v tejto digitálnej vojne nezostávajú pozadu a proti zneužitiu AI bojujú vlastnými obrannými systémami.

O tom, ako sa banky chránia pred novou vlnou podvodov, prečo európska regulácia umelej inteligencie nebrzdí domáce inovácie a aké prínosy riziká so sebou v bankovníctve prinášajú autonómni AI agenti, sa v podcaste SHARE rozprával Maroš Žofčin s expertom VÚB banky na podvody Jurajom Praženkom a expertom VÚB banky na umelú inteligenciu Martinom Podhajským.

Podcast vznikol v spolupráci s VÚB bankou.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo podvodníci pomocou umelej inteligencie cielia priamo na klientov a nie na systémy banky.
• Ako funguje technológia deepfake a ako banky dokážu detegovať falošné selfie videá.
• V čom spočíva úspech slovenského AI projektu Sofia a ako pomáha osobným bankárom.
• Ako európsky AI Act rozdeľuje systémy umelej inteligencie a prečo chráni spotrebiteľov.
• Aké nebezpečenstvo hrozí, ak odovzdáte plnú kontrolu nad účtom autonómnym agentom.
• Prečo je v ére umelej inteligencie kritické myslenie človeka tou najdôležitejšou líniou obrany.

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenské školstvo prechádza v oblasti umelej inteligencie výrazným posunom. Základné školy začínajú od septembra povinne vzdelávať deti v oblasti AI už od tretieho ročníka a ministerstvo pripravuje aj centrálny nákup platených verzií najväčších AI nástrojov pre desiatky tisíc učiteľov.

O tom, ako sa mení vzdelávací systém, prečo sa pri žiakoch volí opatrnejší prístup formou pilotných štúdií a aké nástroje dostanú pedagógovia k dispozícii, sme sa v podcaste SHARE rozprávali s poradcom ministra školstva a vedúcim Národného plánu integrácie umelej inteligencie do slovenského vzdelávacieho systému Radoslavom Baťom Vargom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Tretiaci sa povinne učia základy umelej inteligencie a digitálnu hygienu.
• Učitelia získajú na jeseň centrálny prístup k štyrom pokročilým nástrojom.
• Vplyv AI na vzdelávanie žiakov ministerstvo testuje cez pilotné štúdie.
• Zmluvy s dodávateľmi garantujú uloženie citlivých údajov v Európskej únii.
• Stredné školy prejdú na povinné využívanie pokročilých AI nástrojov o rok.

Ďalšie detaily prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/3uWjlTO/do-nasich-skol-prichadza-povinna-ai-co-sa-deti-budu-ucit-a-ake-nastroje-dostanu-ucitelia/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Kríza s nedostatkom a extrémnymi cenami hardvéru nepoľavuje, práve naopak. Masívne zdražovanie pamäťových čipov vymazalo dve dekády zlacňovania, technologickí giganti vstupujú na nové trhy a Čína napriek západným embargám hlási veľké úspechy.

Svetové ceny pamäťových čipov používaných v počítačoch a ďalšej technike, DRAM a NAND flash, stúpli od začiatku roka 2024 o neuveriteľných 400 %. To sa priamo premieta do cien konzol a grafických kariet.

Kým Nvidia chystá vlastný procesor RTX Spark pre počítače, Elon Musk ohlásil výstavbu gigantickej továrne Terafab. Čína navyše obchádza embargá vlastnými litografickými strojmi a Slovensko buduje vzdelávanie v oblasti polovodičov.

O tom, čo všetko to znamená pre bežného zákazníka a akú rolu v tom zohráva Slovensko, sa v novom diele podcastu SHARE Chipcast rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár. K vybraným témam sa tiež vyjadrí garant výskumu Slovenského čipového kompetenčného centra, profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity. Slovenské čipové kompetenčné centrum je partnerom tohto podcastu.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo ceny pamäťových čipov stúpli o 400 % a ako to vymazalo 20 rokov pokroku.
• Prečo aj konzoly ako Xbox či grafické karty výrazne zdraželi.
• S akými plánmi prichádza Elon Musk v Texase, prečo má investícia dosiahnuť 119 miliárd dolárov a akú úlohu v tom zohráva Intel.
• Ako nový 18- až 20-jadrový procesor postavený na ARM architektúre útočí na dominanciu Intelu a AMD.
• Prečo je podľa profesora Weisa kľúčové investovať do vzdelania.

Podcast SHARE Chipcast pripravuje magazín Živé.sk.

Kým sa programátori učia fungovať v ére po kolapse Stack Overflow a testujú nových AI agentov, technologické spoločnosti zvádzajú neúprosný boj o tréningové dáta. Google vykupuje stovky miliónov firemných Teams správ a Amazon v Las Vegas fyzicky likviduje vzácne papierové knihy pre tréning čistých modelov.

Na druhej strane Anthropic zavádza neviditeľné vodoznaky kvôli novým európskym reguláciám a slovenskí vedci zo SAV dokazujú, že budovanie vlastných datasetov je pre našu krajinu kľúčovou šancou.

O týchto, ale aj ďalších témach zo sveta umelej inteligencie, sa rozprávajú redaktori magazínu Živé.sk v novom vydaní podcastu PočúvAI.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo aktivita na legendárnom diskusnom fóre klesla o 99 % a ako sa mení vývoj softvéru pre agenty.
• Ako dopadol reálny záťažový test nového asistenta pri analýze neštruktúrovaných cenníkov a plánovaní výletu.
• Prečo Anthropic začína kvôli európskej legislatíve štatisticky označovať každý vygenerovaný text.
• Ako Google nakupuje milióny Teams správ za 10 miliónov dolárov a prečo Amazon v tajnosti ničí vzácne knihy.
• Ako vedci zo SAV učia pacientov po mozgovej príhode opäť rozprávať a prečo sú lokálne datasety kľúčové.

Podcast pripravuje magazín Živé.sk .

Veterné elektrárne na Slovensku vyvolávajú ostré emócie a petície ešte skôr, než sa vôbec začali masívnejšie stavať. Kým prieskumy verejnej mienky ukazujú silnú podporu verejnosti, pri verejných prerokovaniach často víťazia obavy a neopodstatnené mýty šírené aktivistami.

Aké sú reálne negatíva a technické pozitíva veternej energetiky, ako funguje komunitná energetika a prečo nám v blízkej budúcnosti nebude stačiť len naše tradičné jadro?

O týchto témach sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s expertom na energetiku a obnoviteľné zdroje Liborom Lázničkom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Prečo väčšina Slovákov v prieskumoch veternú energetiku podporuje, no v obciach často naráža na silný odpor organizovaných aktivistov.
• Čo hovoria reálne vedecké dáta o vplyve veterných turbín na zdravie ľudí, zvierat či znášku sliepok.
• Ako by mohli obce cez zdieľanie elektriny priamo profitovať z veterných parkov a znižovať tak účty za energie svojim obyvateľom.
• Prečo má veterná energia jedny z najnižších celkových nákladov a aké reálne opatrenia sa prijímajú na ochranu vtáctva či elimináciu hluku.
• Prečo nám pri očakávanom náraste spotreby a elektrifikácii priemyslu či dopravy samotné jadro stačiť nebude.

Tento podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.

Do pozornosti dávame aj článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/5mI4TzO/naozaj-potrebujeme-veterne-parky-hrozi-obrovsky-omyl-varuju-odbornici/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slováci pred dvoma rokmi viedli prvý tím na svete, ktorý dokázal z lietadla pozorovať rozpad družice v atmosfére za denného svetla. Teraz sa na tento unikátny a technologicky náročný experiment chystajú opäť. V priebehu niekoľkých dní odpozorujú zánik hneď dvoch satelitov ESA.

Hovorili sme so Slovákmi, ktorí vedú medzinárodný výskum zameraný na vesmírny odpad a jeho správanie pri návrate do atmosféry. O tom, ako vyzerá naháňanie padajúceho satelitu z paluby business jetu nad Tichým oceánom, aké dáta prináša takýto unikátny projekt a prečo je dôležitý pre vývoj budúcich družíc, sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s Matejom Zigom, vedúcim výskumu a vývoja v Astro Solutions.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Aké náročné je pracovať v zatemnenom lietadle.
• Prečo sa takýto výskum musí odohrávať nad odľahlými oblasťami oceánu.
• Ako vyzerá presun tímu a špeciálnej techniky zo Sydney na Veľkonočný ostrov či Tongu,
• Detaily o skorom pozorovaní družíc, ktoré vstúpia do atmosféry na prelome augusta a septembra.
• Prečo inžinieri prehodnotili predpoklady o zániku pevných titánových nádrží.
• Ako sa vesmírny priemysel snaží navrhovať satelity, aby pri návrate do atmosféry bezo zvyšku zhoreli a neohrozovali ľudí
• Ako vstup Slovenska do Európskej vesmírnej agentúry otvára dvere domácim firmám k medzinárodným vedeckým projektom.

TIP: Ďalšie podrobnosti k téme prinášame v článku: https://zive.aktuality.sk/clanok/g23oygK/padnu-nam-raz-stare-satelity-na-hlavu-slovaci-chystaju-unikatnu-misiu/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

O digitálnom rádiu na Slovensku sa hovorí už viac ako desaťročie, no zdá sa, že sa konečne blížime k reálnemu spusteniu.

Kým okolité krajiny ako Česko či Rakúsko už naplno využívajú komerčné multiplexy, Slovensko doteraz zaostávalo. Regulátor však úspešne skoordinoval dve celoplošné siete a prechod na moderný štandard DAB+ je bližšie než kedykoľvek predtým.

Hoci dnes mnohí z nás počúvajú hudbu cez Spotify, mobilný internet či podcasty, klasické rádiá majú stále svoje pevné miesto – najmä v autách či domácnostiach, kde ľudia preferujú pohodlie bez nutnosti výberu obsahu.

Čo prinesie prechod na digitálne vysielanie, prečo FM pásmo narážalo na svoje limity a aké sú plány komerčných a verejnoprávnych vysielateľov? O tejto téme sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s redaktorom Živé.sk Filipom Maxom.

V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:

• Ako regulačný úrad bojoval so súhlasmi okolitých krajín a prečo sa podarilo skoordinovať celoplošné siete až teraz.
• Ako digitálne rádio (DAB+) rieši problém vyčerpaného FM pásma a či umožní vznik nových tematických staníc.
• S akým harmonogramom počítá regulátor a kedy by sa mohli spustiť prvé ostré celoplošné siete medzi rokmi 2026 až 2027.
• Prečo už od roku 2020 musia byť všetky nové autá vybavené DAB+ tunerom a čo to znamená pre kvalitu zvuku bez šumu.
• Či sa v dohľadnej dobe chystá vypínanie tradičného FM vysielania a prečo je analóg stále dôležitý pre krízové situácie.

TIP na súvisiaci článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/PzPAlk3/slovensko-caka-velka-zmena-v-radiach-stat-uz-rozbehol-cely-proces-moze-priniest-desiatky-stanic/

Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.