Boli sme s mojou mamou a s dievčatami v Tatrách. Aj som sa toho bála, ale nakoniec to nebolo vôbec zlé. Pred výletom som si totiž bola „vyhodiť z kopýtka“ a to mi pomohlo. Ako vyzeral náš predĺžený víkend? O tom sme nahrávali tentokrát u nás doma v obývačke.

Na toto samozrejme nemám odpoveď a preto sme sa spojili s detskou psychologičkou Romankou Mrázovou. Prešli sme si, kedy zasiahnuť do konfliktu a ako ho vyriešiť. Veríme, že bude táto časť užitočná aj pre nás 😃

Od Tatier k Dunaju bez detí. Jeden ročník sme tento beh absolvovali aj s našou Kristínou. Mala vtedy 4 mesiace a bolo to veľmi náročné. To sa nedá ani porovnať. Opäť patrí jedno veľké ďakujem našej babine, ktorá bola celý víkend s dievčatami a ešte nás aj prišla počkať do ciela na Tyršáku. 

Hovorí sa, že muži sa v určitom veku dostanú do fázy druhej puberty. U nás mám druhú pubertu ja. Janko ju so mnou (zatiaľ ochotne) zdieľa. A ako to vyzerá? Chodíme na diskotéky. A na party. O tom čo sa to deje sme sa rozprávali aj s psychologičkou Romankou Mrázovou.

Lebo naše dievčatá sú. Mám podozrenie, že nemajú v poriadku sluch 😊Hovorí sa, že deti odkukávajú od dospelých, ale od nás tento hluk nemôžu mať. My totiž máme radi ticho.

Opäť sa nám potvrdilo, že keď sú naše dievčatá od seba, sú to úplne iné osobnosti. Aj náš prístup k nim je odlišný. Dá sa byť oveľa pokojnejším rodičom, pokiaľ na vás prichádzajú požiadavky len z jednej strany – a hlavne oveľa rešpektujúcejším, keď máte vnímať len jeden nápor emócií.

*Túto epizódu vám prináša CeVitko.

Zdá sa, že poriadok v hračkách našich dievčat som mala urobiť ja, a nie Anička s Kikou. K triediacemu mechu zasadol Janko a emócie išli bokom. V tejto časti viac aj o malých čiernych chrobáčikoch. Ak ich máte doma, skontrolujte piškóty.

Túto časť som pôvodne chcela venovať nespravodlivosti plynutia času v rodičovstve. Nakoniec sa nám to však preklopilo do upratovania. Ale tak – áno, čas a poriadok sú v rodičovstve dve veľmi abstraktné veličiny. A človek vždy chce to, čo nemá.

Milujeme svoje deti nadovšetko, prijímame ich také, aké sú. Ale občas... občas by sa nám zišiel čarovný gombík, ktorým by sme vypli to, čo nám prekáža. A čo to je? To má každý rodič inak, ale väčšinou sa zhodneme. Ja by som mala gombík na uspávanie, Janko by potreboval taký, ktorým dievčatá stíši.

Za päť rokov rodičovstva sme nadobudli pomerne dobré skúsenosti. Už vieme, čo radšej nerobiť a nehovoriť, ak sa chceme vyhnúť plaču a kriku. Občas však zlyháme. V tejto časti si prejdeme pár situácií, pri ktorých sme si „capli po čele“.