Nástup Aničky do školy bol rozpačitý. Na školskom dvore sme si odovzdávali štafetu plaču. V triede už bolo lepšie, ale stále nie úplne ideálne. Aký bol prvý a druhý deň v škole? To si vypočujte v tejto časti podcastu.

Napriek tomu, že som tvrdila, že nedám peniaze za to, aby mi deti plakali a hádali sa inde ako doma... stalo sa. Zaplatili sme ubytovanie v talianskom Lignane. Otázne je, či sa tam aj naozaj dostaneme...

Od Tatier k Dunaju sme dobehli a splnili 12 športových snov detí zo sociálne slabších rodín. Počas tohto fyzicky aj psychicky náročného víkendu sme mali dosť času premýšľať a uvedomiť si, čo je v živote naozaj dôležité. A v cieli mi došlo, že si vlastne žijem svoj sen. Niekedy si to treba pripomenúť...

My síce bežíme za Nadáciu Dobrý skutok, ale čerpať z toho budú aj naše dievčatá. Pre mňa je to totiž čas oddychu, po ktorom sa vraciam do rodiny oddýchnutá. Janko teraz oddych nepotrebuje. Ako som sa dozvedela, má obdobie, keď je s nimi rád.

Anka má za sebou oslavu svojich 6. narodenín.Tortu zapichla mečom, gumených medvedíkov lepila na stenu. A s kamoškami sa oblievala džúsom. Moje ušné bubienky ešte dnes nie sú úplne v poriadku. Oslava ako sa patrí, je za nami.

Anička mala 6 rokov. Zatiaľ sme jej narodeniny stihli osláviť len my štyria doma. A ako už býva zvykom, nezaobišlo sa to bez hádok, kriku a plaču. Zažili sme aj domáce práce, (ne)radosť z darčeka, ale aj súrodenecké podpichovanie.

My odpoveď poznáme, no emócie sú niekedy silnejšie než racionálne uvažovanie. Janko sa pohádal s Kikou na ulici, objavili sme čaro piknikov a Triezva mama bude mať už čoskoro 200. časť. Čo sme si pre vás pripravili? Dozviete sa v tejto epizóde.

Ak je toto, čo práve žijeme, predzvesťou toho, čo nás čaká o pár rokov, tak sa máme na čo tešiť. Vrátili sme sa z „dovolenky“ a je to na nás cítiť. Už druhý raz po sebe vás čaká veselá a nadnesená časť.

Myslela som si, že to bude naopak. Že čím staršie budú, tým ľahšie ich bude strážiť. Áno, sú samostatnejšie, ale prichádza psychická záťaž. Boli sme s Jankom na festivale Beats for Love a s dievčatami bola moja mama. Veľmi sa tešila, keď od nás mohla odísť rovno do nočnej...

Myslela som si, že to zvládnem. Ale nakoniec som plakala hneď na začiatku. Už pri nástupe. Lebo ono je to naozaj také zvláštne – máte pocit, že čas sa vlečie, a potom zrazu to trojkilové bábätko končí škôlku.