Rádiožurnál o 12:00

Hra Viliama Klimáčka „Koľajnice na slobodu“ zachytáva časť životného príbehu spisovateľa a básnika Rudolfa Dobiáša. (Je autorom diel ako napríklad Noci a dni, Tajomstvo orloja, Papierové hlavy, Triedni nepriatelia, Znovuzrodenie a tiež autorom radu rozhlasových hier). Rudolf Dobiáš, ktorý sa narodil v roku 1934 v obci Dobrá (dnes súčasť Trenčianskej Teplej), bol v mladosti členom skautskej organizácie Junák. Vyrastal v rodine roľníkov. Po politickom prevrate v roku 1948 – po nástupe komunistov k moci – sa nakrátko zapojil do proti-komunistického odboja a s kamarátmi roznášal letáky. Deň pred Vianocami v roku 1953 ho ako 18-ročného študenta filozofickej fakulty zatkla štátna bezpečnosť za rozširovanie protikomunistických letákov (šlo napríklad o karikatúry Gottwalda a Stalina). Bol odsúdený na 18 rokov väzenia! Z vymeraného trestu si sedem rokov odpykal v uránovej bani v tábore Vojna pri Příbrami.

Rozhlasová dramatizácia humoresky Jána Kalinčiaka Reštavrácia z roku 1860, kedy sa slovom reštavrácia označovali župné voľby. V Kalinčiakovom príbehu oproti sebe stoja schudobnený župan Matiáš Bešeňovský a Ján Potocký, ktorý okúsil veľký svet a to z neho urobilo na Uhorské pomery demokrata. Obaja kandidáti predstavujú zemianstvo ako stav, ktorého úpadok sa odráža aj v stave krajiny – Uhorsko v tom čase patrilo k najzaostalejším častiam Európy, ako píše Karol Horváth: „v tom čase nebola v Uhorsku priemyselná revolúcia ani len témou salónnych rozhovorov a prvá parná železnica sa začala budovať až o sedem rokov po našom príbehu.“

Na pozadí volieb, kde kandidátov a ich voličov viac zaujímajú plné bruchá ako politické ideály či stav spoločnosti, sa odvíja príbeh lásky mladých Anny Bešeňovskej a Štefana Levického. Budúcnosť tohto vzťahu ale tiež dosť závisí od výsledku volieb. Dajte sa vtiahnuť do sveta, v ktorom sa „hoaxy šírili chôdzou a následným klebetením a ak ste chceli niekoho lajknúť, museli ste mu zakričať: „Vivat!“Produkcia: Peter Šimončič Hudba: Rudolf Pepucha Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková Majster zvuku: Peter Pištek Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Karol Horváth Účinkujú: Peter Sklár, Jozef Vajda, Richard Stanke, Miroslav Beňušík, Ján Mistrík, Jana Kovalčíková, Eva Matejková, Michal Rovňák, Matej Landl, Pavol Topoľský, Peter Kočiš, Igor Adamec, Peter Ondrejička, Ondrej Kaprálik, Ladislav Kerata, Dalibor Petkáč, Karol Horváth, Gregor Šimko, Mia Gáliková, Diana Kočanová.

V pôvodnej rozhlasovej hre sa autorka vracia v spomienkach do svojho detstva, na vidiecku samotu Vigyorgó, na ktorej žila jej svojrázna a nezlomná babka Elza. Posledné roky svojho života tu trávila sama so svojimi zvieratami, obklopená nekonečnými poliami slovenského juhu. Humorné i dojímavé spomienky na maďarskú babku, ktorá sa s nepriazňou osudu a drsnými životnými výzvami vyrovnávala s vecnosťou a svojským nadhľadom, pomáhajú jednej štyridsiatničke prekonať neľahkú realitu vlastnej súčasnosti a dávajú jej úvahám nad vlastným životom nový rozmer. Hra o návrate ku koreňom, o tom ako naši blízki, miesta z ktorých pochádzame a jazyk, ktorým hovoríme, tvoria neoddeliteľnú súčasť našej identity. Príbeh prestúpený človečinou sa postupne rozplieta v štyroch ročných obdobiach a vracia do rozličných časových období. Vianoce sú obdobím, ktoré túžime tráviť so svojimi blízkymi a spomíname na tých, čo už nie sú medzi nami, no kúsok z ich stále nosíme v sebe. Napísala Zuza Ferenczová. Účinkujú: Anikó Vargová, Mária Kövesdi Szabó, Anita Szvrcsek, Gréta Luprichová, Ivo Gogál. Dramaturgia: Michaela Materáková, hudobná dramatugia: Katarína Bielčíková, zvuková majsterka: Ľubica Olšovská, réžia: Veronika Martinková.

Pôvodná rozhlasová hra Jany Micenkovej hovorí o dôležitom životnom momente štyridsiatničky Márie, ktorá neočakávane ostáva tehotná. Jej životné priority sú už úplne inde a ona sa musí rozhodnúť, ako a či bude pokračovať v rozbiehajúcej sa kariére po materskej dovolenke, alebo sa opäť stane matkou. Rozhodovanie sa medzi tehotenstvom a interrupciou je plné otázok, avšak voľba je napokon len na nej. V réžii Stanislava Bilého budete v hlavnej úlohe počuť Luciu Hraškovú.

1. výročie vojny na Ukrajine sme si pripomínali aj rozhlasovou hrou Treba vôbec upratovať v čase vojny? Texty použité v hre vznikli vďaka iniciatíve, ktorá krátko po vypuknutí konfliktu, oslovila niekoľko ukrajinských dramatikov na napísanie divadelných hier, ktoré vzápätí cestovali po celom svete a už v máji boli v slovenských prekladoch, na pôde Divadelného ústavu, prezentované aj u nás. Tri z týchto minidrám sú princípom koláže spojené do kompaktného rozhlasového dramatického celku. Veľmi osobné a autentické svedectvá troch autorov z prvej ruky približujú šok, emócie, príbehy a situácie spôsobené desivou novou realitou Ukrajincov. Autori v nich pracujú s dokumentárnymi materiálmi, záznamami z elektronickej pošty, sociálnych sietí a telefonátov, či spomienkami, ktoré majú formu akýchsi denníkových zápisov, no vkladajú do nich aj svoje aktuálne postrehy a úvahy. Andrij Bondarenko patrí k strednej generácií ukrajinských autorov a dramatikov, v súčasnosti je šéfdramaturgom bábkového divadla v Ľvove. Vo svojom monológu Mier a pokoj rozpráva príbeh vlastnej rodiny a cez dramatické osudy niektorých jej členov sa vracia k zásadným momentom histórie svojej krajiny a postupne skladá mozaiku, ktorá lepšie umožňuje pochopiť ukrajinskú súčasnosť. Jelena Astasjevová je dramatičkou a spisovateľkou z Chersonu a spoluzakladateľkou kyjevského Divadla dramatikov. Jej dráma Slovník emócií v čase vojny pracuje so záznamami denníkového charakteru, kúskami rozhovorov a internetových chatov, ktoré sú usporiadané do kapitol, nazvaných podľa intenzívnych emócií, ktoré so sebou priniesla extrémna životná situácia. Lena Ľahuškonkova je najmladšou z trojice autorov, dvornou dramatičkou Odeského divadla a laureátkou ceny European Young Drama Award. Centrom jej drámy Topol – M letí na mačku Brošku s existenciálnym a filozoficko-etickým podtextom je situácia, v ktorej počas chaotickej evakuácie necháva majiteľka vo svojom byte v okupovanom Hostomeli mačku a snaží sa pre ňu, cez sociálne siete, nájsť pomoc. Hra má aj autobiografickú rovinu, v ktorej prostredníctvom sietí situáciu pozoruje autorka, počas kolobehu presunov medzi vlastným bytom a krytom v pivnici bytového domu. Hudobná a zvuková zložka rozhlasovej hry umne prepája tri príbehové roviny do kompaktného celku a vytvára efektnú poetickú nadstavbu. Silným jednotiacim prvkom je najmä hudba, ktorú do hry nahrali členovia Charkovského štátneho a akademického divadla M.V.Lysenka - motívy a melódie z ukrajinských ľudových a populárnych piesní, ktoré majú pre Ukrajincov špecifickú silu a symboliku. Treba vôbec upratovať v čase vojny? Veta z drámy Jeleny Astasjevovej sa zamýšľa nad absurditou bežnej banálnej ľudskej činnosti v situácii, keď príbytok i jeho obyvateľov môže kedykoľvek zo zemského povrchu zmiesť bomba. Je v nej vyjadrená brutalita s akou vojna vstupuje do ľudských životov a obracia ich naruby.

Účinkujú: Rebeka Poláková, Martin Hronský, Edita Kopričević- Borsová, Dušan Szabó, Martin Toman, Ivo Gogál, Dušan Kaprálik, Lucia Vráblicová, Katarína Križanová, Jana Lieskovská, Romana Hudec Orlická, Helena Geregová, Miroslava Belancová, Ľudmila Verbická a Mykyta Marynčak.Autori: Jelena Astasjevova, Andrij Bondarenko, Lena Ľahušonkova, preklad: Romana Maliti Štorková a Valéria Juríčková. Hudba: členovia orchestra Charkovského štátneho a akademického divadla M.V .Lysenka. Dramaturgia: Michaela Materáková, Zvukový majster: Stanislav Kaclík, Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčíková, réžia: Milena Lukáčová

Pôvodná rozhlasová hra Andreja Kalinku je priamo prepojená so širším projektom s rovnakým názvom, ktorý sa realizuje pod hlavičkou Divadla Ludus s členmi umeleckého zoskupenia Med a prach, ako tzv. „performance lecture“. Libreto/text rozhlasovej verzie vznikal nezávisle (pre RTVS), ako aktívna snaha autora preniknúť do pochopenia zvláštností a mágie samotného média rozhlasu, čo definovalo jeho rámec a základný kľúč. Traja herci predstavujúci jednu osobu, postavu, sa tak stávajú komentátormi vlastného uvažovania, budujú svoj vlastný „chrám“ zo slov a v reálnej situácii sa konfrontujú so zvláštnou nahrávkou, ktorú im zanechal nedávno zosnulý priateľ. Realistický podklad je však len jednou z niekoľkých úrovní textu i netradičnej hudobno/zvukovej realizácie a odráža tak v médiu rozhlasu veľmi osobitý umelecký prístup tvorcu Andreja Kalinku, ktorý vo formáte rozhlasovej hry má šancu svoje postupy prvýkrát rozvinúť na celkom inej platforme.

„Sacrum, teda krížová kosť (os sacrum, svätá kosť, skrátene sa používa iba sacrum), je súčasťou centra, opory chrbtice, ktorá je pilierom celého tela. Sacrum má v rôznych kultúrach a náboženstvách rozmanité významy a funkcie. Slovo sacrum označuje niečo sväté, teda podstatné, dôležité. Čo by sme dnes mohli takto označiť? Čo je podstatné, čo tvorí oporu človeka, sveta? Dokážeme povedať, čo je našim centrom, našou oporou?“ (citované z webu Divadla Ludus - Sacrum, Med a prach, 2023) Obsadenie: Dominika Morávková, Ján Morávek, Martin Hronský a Rafał Habel Dramaturgia: Milan Kozánek a Peter PavlacZvukový majster: Jakub Horňák Produkcia: Peter Šimončič Libreto, zvukový design, hudba a réžia: Andrej Kalinka

Krátka hra venovaná všetkým, ktorí zomierajú sami. V domove sociálnych služieb býva osamelá pani Gálisová. Konfrontuje sa tu s celým panoptikom postáv a svojou zhoršujúcou sa pamäťou. Napísala Miroslava Kuracinová-Valová

Účinkujú: Judita VICIANOVÁ, Dana KOŠICKÁ, Beáta DUBIELOVÁ, Adriana BALLOVÁ, Henrieta KECEROVÁ, Miroslav KOLBAŠSKÝ / Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, majster zvuku: Peter Krajčovič, réžia: Hana Kolbašská-Rodová

Pôvodná rozhlasová tragikomédia Jána Mičucha Sonja zachytáva okamihy zo života troch generácií žien jednej rodiny. Najstaršej Sonje, ktorá sumarizuje svoju existenciu plnú trpkosti, svoje zlyhanie manželky a matky niekde na pomedzí medzi životom a smrťou, pričom sa nevie vyrovnať sama so sebou. Sonja nahrádza matku svojej vnučke Jane, ktorá sa úporne snaží nájsť si svoju vlastnú cestu a neopakovať chyby matky a starej matky. A napokon aj Jany, ženy v strednom veku, ktorá sériou zlých životných rozhodnutí a pre psychické problémy žije na psychiatrii.

Účinkujú: Dana Košická, Jana Bartošová, Samuel Gáfrik, Tatiana Poláková, Miroslav Kolbašský, Ivan Krupa, Peter Čižmár a ďalší. Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová, hudobná dramaturgia: Zuzana Eperješiová, zvukový majster: Peter Krajčovič.

Laco chce byť influencer a zarobiť tak nejaké peniaze. Na tento kšeft nahovorí aj troch svojich kamarátov. Svojská štvorica pomocou mobilného telefónu tak pravidelne streamuje obsah, ktorý pozostáva z glosovania obľúbenej telenovely, vlastných osudov a spoločenskej situácie. Postavy z periférie sú zaujímavé nielen okolnosťami, do ktorých ich zahnal život nie vlastnou vinou vylúčených zo spoločnosti, ale aj spôsobom, akým nepriazni osudu vzdorujú. Strýko, synovec a ich dvaja známi spolu trávia veľa času a hra, najmä jazyková hra, im pomáha vymaniť sa z neľahkej existenciálnej situácie. Ich dialógy majú jazykovú kvalitu textov dadaistov. Nájde sa niekto, koho budú zaujímať ich streamy? Je boj o prežitie v skutočnom svete ťažší ako v tom virtuálnom? Textár, básnik, dramatik Vlado Janček sa po niekoľkých rokov vrátil k písaniu rozhlasovej hry (naposledy Spoločenstvo, 2015, napísané na základe nahrávok zo schôdzí spoločenstva vlastníkov bytov) a podobne, ako v predchádzajúcich prípadoch ho oslovila „found footage“, na základe ktorej môže vystavať jazykovo osobitý svet. V réžii Karola Horvátha okrem Gregora Hološku a Petra Sklára účinkujú aj herci trnavského divadla Disk Ján Rampák a Daniel Duban a tiež autor Vlado Janček. Hra nie je vhodná pre deti a mladistvých do 15 rokov.

Účinkujú: Peter Sklár, Gregor Hološka, Ján Rampák, Vlado Janček, Daniel Duban, Zuzana Kapráliková a Dalibor Petkáč Dramaturgia: Ján Šimko Hudobná dramaturgia: Matúš Wiedermann Hudba: Rudolf Pepucha Akordeónové improvizácie: Richard Pepucha Produkcia: Valéria Potančoková Majster zvuku: Andrej Klimits Réžia: Karol Horváth

Lenka Čepková: Náš Avion

Pôvodná rozhlasová hra Lenky Čepkovej Náš Avion, napísaná z príbehov obyvateľov obytného bloku Avion architekta Josefa Mareka, postaveného v roku 1932 v Prešporku.Budova obytného bloku Avion architekta Josefa Mareka z roku 1932 je ikonickou stavbou funkcionalistickej architektúry v Bratislave. Dramatička Lenka Čepková zbierala príbehy obyvateľov Avionu a napísala hru, v ktorej sa preplieta niekoľko príbehov, vinúcich sa od tridsiatych rokov až po dnešok. „V Avione žili najmä Slováci a Češi alebo Moraváci, čo si ja pamätám. Vlastne... nie, počkaj... boli tam aj nejaké zmiešané manželstvá – slovensko - nemecké alebo slovensko - maďarské a podobne. Tie rodiny... to boli najmä významní doktori, právnici, umelci, učitelia, vedci,... skrátka taká vyššia stredná vrstva – nielen ekonomicky, ale najmä vzdelanostne. Intelektuálne. Predstavovali už novú Bratislavu, nie ten tradičný Prešporok.“Príbehy odzrkadľujú spletité medzivojnové obdobie – na jednej strane sa v multikultúrnom meste rozkvet občianskej spoločnosti a hospodársky rast počas Československej republiky premietli aj do novej architektúry Bratislavy. Na druhej strane silnejúci nacionalizmus a fašizmus postupne viedli k perzekúciám a deportáciám veľkej časti obyvateľstva. Avion je jednou z dodnes dobre fungujúcich dôkazov myslenia o spoločnosti a architektúre z tohto obdobia.Produkcia: Valéria Potančoková Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Majster zvuku: Andrej Klimits Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Karol Horváth Účinkujú: Anna Čonková, Tomáš Majláth, Eva Matejková, Anikó Vargová, Ľudmila Swanová, Valéria Potančoková, Ján Mistrík, Miroslav Beňušík, Denis Farkaš, Denis Šatan, Samuel Vrták, Dalibor Petkáč, Tomáš Kovarovič, Zuzana Jurigová – Kapráliková, Melánia Jakabovičová, Frederik Martinus a Adam Szajewski.