Rádiožurnál o 12:00

Milan Thomka Mitrovský: Intonácie jari. Pre rozhlas napísala Martina Vannayová

Milan Thomka Mitrovský (1875 - 1943) je známy skôr ako maliar než spisovateľ. Študoval výtvarné akadémie v Prahe a v Mníchove a venoval sa predovšetkým portrétovej tvorbe. Výtvarné umenie a literatúra sa v jeho živote celkom prirodzene prepájali - ako rodák z Martina sa v tomto meste aktívne zapájal do organizácie medzivojnového literárneho a kultúrneho života a programovo sa venoval aj portrétovaniu známych slovenských spisovateľov. Jeho literárna tvorba pochádza najmä z medzivojnového obdobia a jeho skromný opus obsahuje niekoľko próz a aforistické a spomienkové zápisy.Do poprevratového obdobia je zasadená aj jeho novela Intonácie jari, ktorú pre rozhlas zdramatizovala Martina Vannayová. Výtvarná skúsenosť akoby sa zrkadlila aj v jeho písaní – zreteľný pozorovací talent, portrétovanie, skicovanie, či jasné ťahy štetcom. Jeho tvorba má tiež výrazné autobiografické prvky - je odrazom jeho vlastných zážitkov a skúseností, no i reflexií spoločnosti a jej fenoménov. V hre „Intonácie jari“ prichádza maliar v stredných rokoch na výlet do Bratislavy, kde sa konfrontuje s „rozpukom“ mladého, vitálneho štátu aj konceptom novej, modernej ženy. Jej portrét nám maliar načrtáva prostredníctvom objektu svojho záujmu i ďalších ženských postáv. Zaujíma ho tiež téma zrozumiteľnosti umeleckého diela pre súčasného človeka a jeho miesta v modernom svete Obsadenie: Přemysl Boublík, Ivan Šándor, Peter Kočiš, Miroslava Belancová, Romana Orlická, Dana Droppová, Laco Kerata Réžia: Milena Lukáčová Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Stanislav Kaclík Hudobná dramaturgia: Katarína Bielčiková

Ferdinand Dúbravský: Bohyne na Žítkovej. Pre rozhlas napísala Lucia Mihálová

Hoci ľudové liečiteľstvo, zaklínanie a mágiu z oblasti česko-slovenského pomedzia, kde je tento fenomén známy ako bohovanie, v súčasnosti veľmi úspešným románom Žítkovské bohyne zviditeľnila česká autorka Kateřina Tučková, píšu o ňom už aj starší autori. Dnes už pre nás takmer neznámy autor Ferdinand Dúbravský (1850-1926) o ňom píše vo svojom cestopise Bohyne na Žítkovej, ktorý autorka Lucia Mihálová pretavila do rovnomennej, humorne ladenej rozhlasovej hry.Ferdinand Dúbravský región moravských kopaníc dôverne poznal. Študoval na skalickom gymnáziu a ako pisár, pomocný učiteľ a redaktor pracoval raz na jednej, raz na druhej strane terajšej česko-slovenskej hranice. Bol veľmi plodným autorom, venoval sa najmä próze, ale písal aj rozprávky a divadelné hry pre deti i dospelých.Svoje pozorovania o žítkovskom „bohovaní“ zhrnul do etnograficky, no i kriticky orientovanej dokumentárnej prózy, ktorá sa čitateľovi snaží poodhaliť nekalé praktiky ľudových liečiteliek a pomáhačiek a pranieruje šarlatánstvo a „šmejďácke“ praktiky, ktoré sú aj v dnešnej dobe dobre známou a aktuálnou otázkou. Práve na Dúbravského snahe poodhaliť fungovanie pochybných praktík aj s celým ich podporným aparátom a rozšíriť tak medzi ľuďmi osvetu, vystavala autorka Lucia Mihálová veľmi umne svoj príbeh. Bulvárna dobová tlač je naklonená bohyni, ktorá je podľa nich nespravodlivo obvinená z podvodu. Poslucháč sleduje postavu novinára, ktorá prichádza priamo na miesto činu, aby prišiel veci na koreň a odhalil skutočnú pravdu. Obsadenie: Juraj Kemka, Dana Gudabová, Miroslav Beňušík, Tomáš Majláth, Michal Rovňák a ďalší. Réžia: Karol Horváth Dramaturgia: Michaela Materáková Zvuk: Peter Hájek Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Produkcia: Valéria Potančoková

Počas rokov 1969 – 1975, kedy sa budovala Liptovská Mara, bolo vysídlených 13 obcí a presťahovaných 940 rodín. Druhé najväčšie vodné dielo na Slovensku navždy zmenilo tvár Liptova, pod svojou hladinou pochovalo jeho významnú a historicky najcennejšiu časť a zmenilo životy asi 4 tisíckam obyvateľov zatopených obcí. Mnohí sa presťahovali do mesta a museli si zvykať na život paneláku. Vzťah k pôvodnému domovu ostáva však pre niekoľko generácii stále živý a má rozličné podoby. Rozhlasová hra hovorí o minulosti aj prítomnosti. Najmä v posledných desaťročiach, s prudkým, často nekontrolovaným rozvojom turizmu a výstavby sa v okolí priehrady dejú zmeny, ktoré nanovo formujú tvár Liptova. A podobne ako v minulosti, ani v súčasnosti nie je tento proces dostatočne férový a transparentný. Táto téma je jadrom komornej drámy autorky Zuzany Líškovej, ktorej rodina pochádza zo zatopených obcí. Práve ich rodinný príbeh, ale aj rozhovory s vysídlencami a rôzne archívne materiály, boli inšpiráciou pri písaní rozhlasovej hry o starých a nových krivdách, zmiznutí jedného miesta z mapy a nútenej strate domova. Svätomarci sa tak ako každý rok stretávajú pri varení guláša, spomínajú a hlasujú na schôdzi o spoločnom majetku – pozemkoch v blízkosti priehrady. Pri tejto príležitosti sem prichádza aj rodina Matejkovcov, ktorú zastupujú tri generácie. Členovia rodiny sa však rozhádajú kvôli mimoriadne výhodnej ponuke, ktorá je šancou na aspoň symbolické, opätovné získanie domova.

Vo vnútorných monológoch postáv sa ponárame pod hladinu, do spomienok na stratený svet a do emócií, s ním spojených. Okrem klasického dramatického príbehu má hra aj dokumentárnu rovinu – rozhovory s „vytopencami“ ktoré na ich každoročnom stretnutí nahrala autorka spolu s režisérom Jánom Mikušom. Dokumentárno-dramatickú kompiláciu dopĺňajú tradičné pesničky Svätomarcov, sprevádzané akordeónom Lídy Hodulíkovej. Autorka pôvodnej rozhlasovej hry: Zuzana Líšková Obsadenie: Eva Matejková, Renáta Rundová, Miroslav Noga, Vladimír Jedľovský, Božidara Turzonovová, Ivan Romančík a Ivan Šándor Réžia: Ján Mikuš Dramaturgia: Michaela Materáková Zvukový majster: Jakub Horňák Hudobná dramaturgia: Lída Hodulíková Produkcia: Petra Kasanová

Nosnou témou rozhlasovej hry je sebapoškodzovanie adolescentov, strata sprievodcov dospievania, psychické problémy dospievajúcich, ktoré môžu vyústiť až do fatálnych následkov. Príbeh sa zameriava na vnútornú transformáciu rodiny, najmä matky, ktorá musí čeliť vlastným obavám a slepému vnímaniu dospievania svojej dcéry.

Pôvodnú rozhlasovú hru, drámu s prvkami thrilleru, autor a režisér Ján Mikuš formálne poňal ako 103 telefonátov. Hlavnú postavu matky stvárnila herečka Lenka Barilíková. Majster zvuku: Peter Janák. Dramaturgia: Mária Danadová. Réžia: Ján Mikuš. Účinkujúci: Lenka Barilíková; Dominik Zaprihač; Jana Pilzová; Martina Chmelanová; Ivana Kováčová; Marianna Mackurová.

Autor a režisér Braňo Mazúch v roku 1997 absolvoval štúdium réžie a dramaturgie na KALD DAMU v Prahe (Katedra alternativního a loutkového divadla). Ako režisér mimoriadne aktívne pôsobí prevažne v českých divadlách, ale viedol aj workshop objektového divadla na HMDK v Stuttgarte, a napríklad od roku 2016 spolupracuje aj s Divadlom DAD Prešov. Od roku 2019 je vedúcim KALD na DAMU v Prahe. Za text „ŠELIJAKÉ VECI.SUBŠTANCIE“ získal Cenu Rádia Devín v súťaži Dráma 2022, kde sa ocitol aj vo finálovej trojici najlepších súťažných hier.

Samotný text nie je v žiadnom prípade klasickým dramatickým textom. Ide o sériu tridsiatich troch monológov napísaných vo veľmi špecifickom dialekte. Práve jazyk hry vytvára silný kontrast s obsahom jednotlivých monológov, ktoré oscilujú na všetkých možných emočných škálach, rovnako tak tematických úrovniach súvisiacich s absolútne prítomnou realitou.Rozhlasová realizácia koncentruje text do užšieho spojenia so samotným autorom Braňom Mazúchom, ktorý sa napokon stal popri Nataši Bednářovej a Petrovi Bednářovi tretím interpretom svojho textu. Dokonca je natoľko osobným, že nám v duchu i jazyku originálu predstaví svoj vlastný životopis, čím sa doslova podčiarkuje silne osobný rozmer textu, realizácie a najmä jeho autorsko-režijného videnia sveta i média rozhlasu.Hru azda najlepšie vystihuje citát z akejsi špecifickej autorskej poznámky na začiatku textu. Žáner hry autor označil ako „33 krátkých heslovitých transhumánných, posthumánných a nonhumánných monológú“. A to, na čom v tejto hre v skutočnosti záleží, je podľa autora: „očista skrzevá týto texty, oná katarzia, jak sa hovorí, lebo šelijaké veci a subštancie sa móžú čisťit šelijakým spósobem. Zemegulu napríklad čisťí čas. Ludské ťelo čisťí kúpel. Malé ďecko čisťá kaďejaké obrady. Zababrané šaty sa očisťá tak, že sa hoďá do práčky. Zmysly sa čisťá askéziú. Hmotné statky sa čisťá nesebeckým rozdáváním. Ludská mysel sa čisťí núterným kludem. Ludská duša nadobúdá čistotu skrzevá meditáciu o pánubohu a pochopeňím, že práve ón je jej podstatú. A ďivallo, to sa čisťí krvu, potem a ejakulátem.“Obsadenie: Nataša Bednářová, Michal Bednář a Braňo Mazúch Réžia: Braňo Mazúch Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Andrej Klimits Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Produkcia: Petra Kasanová

Pôvodná rozhlasová hra pre mládež autorky Veroniky Šikulovej. Autentické tínedžerské rozprávanie, spomienky na pobyt slovenskej rodiny v Amerike. Prvé dotyky s cudzou kultúrou a nečakaná tragická udalosť, aké sa, žiaľ, stávajú čoraz častejšou súčasťou našich životov. Réžia: Milena Lukáčová

Pre rozhlas napísala Michaela Zakuťanská / Román Pani Dallowayová významnej britskej autorky Viginie Woolfovej si od svojho prvého vydania v roku 1925 našiel mnoho čitateľov. Letné capricio opisuje jeden deň starnúcej stredostavovskej paničky Clarissy Dallowayovej, ktorá pripravuje večierok. Pod ľahkými opismi všednodenných činností sa ale odhaľujú nielen pocity ženy v niečom, čo sa dá opísať ako kríza stredného veku, ale aj traumy Londýnskej spoločnosti, ktorá iba nedávno zažila prvú svetovú vojnu, kolonizuje neeurópske krajiny a má problémy, ktoré žiadne módne psychoterapie nedokážu uspokojivo liečiť.

Autorkou dramatizácie románu je Michaela Zakuťanská. Hru uvádzame s pôvodnou hudbou a v réžii hudobníka a režiséra Jozefa Vlka. V titulných, ale aj vedľajších úlohách sa popri Edite Koprivčević Borsovej predstaví celá plejáda výrazných osobností strednej hereckej generácie.Osoby a obsadenie: CLARISSA DALLOWAYOVÁ - Edita Koprivčević Borsová, RICHARD DALLOWAY – Gregor Hološka, PETER WALSH – Martin Šalacha, SALLY SETONOVÁ – Lenka Barilíková Spišáková, SEPTIMUS – Peter Kadlečík, REZIA – Zuzana Porubjaková, ELIZABETH – Lenka Libjaková, WILLIAM BRADSHAW – Matej Landl.Ďalej účinkujú: Tomáš Vravník, Vít Bednárik, Lucia Vráblicová, Dominika Morávková, Anežka Petrová, Anna Jakab Rakovská, Ingrid Hrubaničová, Milan Chalmovský, Eliška Kákošová, Daniela Gudabová, Ľubomír Burgr, Soňa Fábryová, Naďa Gášeková, Natália Slovíková a William Heringes.Hudba: Jozef Vlk Hudobná dramaturgia: Rudolf Pepucha Majster zvuku: Dušan Kozák Produkcia: Valéria Potančoková Dramaturgia: Ján Šimko Réžia: Jozef Vlk

Hra Koniec, napísaná v roku 1948, jednoznačne odkazuje k ukončeniu druhej svetovej vojny zhodením atómovej bomby na Hirošimu a filozoficko-metaforickým spôsobom otvára otázku možného sebazničenia ľudstva. Svojou látkou a spracovaním sa tak stáva prvou post-apokalyptickou slovenskou sci-fi drámou vôbec. Barčovi však nejde a detailné vykreslenie realistickej podoby apokalypsy, nastoľuje skôr hraničnú situáciu, v ktorej je každá jedna postava nútená bezpodmienečne sa konfrontovať so silou svojho presvedčenia, morálky a vôbec ľudskosti ako takej. Barč stvoril koncentrovanú situáciu: zavedie nás do osady zrejme posledných preživších ľudí po jadrovej katastrofe, ktorá zničila všetok život na Zemi. Fakt, že skupina ľudí prežila však nijak nezmenšuje vŕšiacu sa beznádej, ktorú prináša poznanie, že smrť čoskoro prenikne aj do tejto poslednej oázy života a nádej na prežitie je vlastne len „energia“, ktorá má tej poslednej skupinke žijúcich dať dôvod dožiť aspoň v akom-takom spoločenskom poriadku, neupadnúť do anarchie a pachánia zverstiev v pocite beztrestnosti, ktorý samotná situácia generuje. Avšak sila nádeje nie je len patetickým výkrikom, Barč ju vníma ako nevyhnutnú podmienku akéhokoľvek žitia, prežitia, či dokonca možnosti vybudovania celkom novej civilizácie, na troskách tej starej.

Forma hry je síce poznačená dobou jej vzniku, ale zmysel humanistického posolstva a jednoznačnosť autorskej výpovede sa určite stávajú zaujímavou výzvou aj pre našu prítomnosť. Rozhlasová úprava Petra Pavlaca, hudobno-zvukové poňatie dystopického sveta Jozefa Vlka a režijno-herecký interpretačný vklad režiséra Patrika Lančariča (ktorý túto hru inscenoval ako jej vôbec prvé uvedenie na doskách slovenských divadiel v ŠD Košice ešte v roku 2001) ukazujú, že tento druh látky v časoch, kedy sme si už mysleli, že formát vojny s možnosťou globálnej katastrofy sa nás už netýka, ožil znovu vo svojej desivej potencialite. V hlavných úlohách budete mať možnosť počuť Mareka Geišberga, Martina Hronského, Matúša Kvietika či Mila Kráľa.Silná téma možnosti sebazničenia ľudstva v konfrontácii úvahy, či nás dokáže zachrániť spomienka na minulosť, alebo nádej pre budúcnosť, otvára priestor pre hlbšie zamyslenie nad našou jedinečnou prítomnosťou. V decemberi 2023 si vôbec prvou rozhlasovou adaptáciou tejto hry zároveň pripomenieme 70 rokov od smrti autora.vRéžia: Patrik Lančarič Dramaturgia: Peter Pavlac Zvuk: Andrej Klimits Hudba: Jozef Vlk Produkcia: Petra Kasanová Obsadenie: Marek Geišberg, Martin Hronský, Matúš Kvietik, Milo Kráľ, Alfréd Swan, Danica Matušová, Alexandra Lukáčová, David Hartl, Zuzana Jurigová-Kapráliková, Viktória Vadovičová, Zuzana Kyzeková, Ondrej Kaprálik, Tomáš Vravník a Simon Kopunec.

Pôvodná rozhlasová hra, ktorá sa odohráva v jednej z miestností pekla. Tam sa stretnú krvavý generál Antonio Karaffa z polovice 17. storočia, Sándor Petoffi - romantický básnik a autor nedokončenej hry o A. Karaffovi, Silvester Lavrík- dramatik zo Spiša a hudobník Boris Lenko. V kontraste s ďalšími (ne)fiktívnymi postavami a umelou inteligenciou sa dostávame do filozofických úvah o histórii, politickej moci i umení. V hlavných úlohách budete počuť Ivana Krúpu, Miklósa Forgácsa, Henrietu Kecerovú či samotného autora, Silvestra Lavríka. Hru režijne naštudovali Silvester Lavrík a Hana Rodová.

Starnúci režisér Gabriel po vyhorení prichádza na vidiek, kde dostane druhú šancu. Má pripraviť divadelné predstavenie v reedukačnom zariadení pre tínedžerov. Za krátky čas tak naštuduje text Malého princa a v novom prostredí sa pomaly vyrovnáva sám so sebou a svojou nevyrovnanou umeleckou dušou. Dokáže ale opäť neutiecť pod tlakom zodpovednosti?

Účinkujú: Ivan Krúpa, Miroslav Kolbašský, Tatiana Poláková, Peter Krivý, Michal Novodomský, a ďalší. Autor: Pavel Uher Dramaturgia: Hana Kolbašská-Rodová Hudba: Matúš Pavlík Réžia: Stanislav BilýTechnik: Adam Ďurka