Sýkorovci, takáčovci, piťovci a ďalší. Známe zločinecké skupiny pôsobiace v hlavnom meste. Ako celé Slovensko, ani Bratislava nebola v 90. rokoch pokojná. Aké boli vzťahy medzi zločineckými skupinami, kde sa stretávali a ako ovplyvnili život v hlavnom meste? To nám porozprával novinár z portálu Aktuality.sk Ján Petrovič, ktorý podrobne mapoval toto obdobie. Vyšla mu tiež kniha s názvom Slovenská mafia: Príbehy písané krvou. 

Pozrieme sa na to, ako si tieto skupiny „delili“ časti Bratislavy, v ktorých hoteloch a zariadeniach sa stretávali a kde viacerí predstavitelia podsvetia zomreli - často desivo - rozstrieľali ich alebo im nastražili výbušniny. Takéto tragédie sa udiali na Zlatých Pieskoch, pred jedným z ružinovských hotelov aj na Štefanovičovej ulici.

V úvode nášho rozhovoru sa pozrieme na to, ako sa krátko po páde režimu začalo dariť organizovanému zločinu, prečo boli policajti bezmocní a ako sa nakoniec brutálna éra podsvetia skončila. Rozprávali sme sa aj o Jánovej práci, o tom, ako pokrýval tieto udalosti spolu s ďalšími novinárskymi kolegami.

Viaceré cintoríny v hlavnom meste sú miestom pokoja a oddychu od rušných ulíc. Cintorín pri Kozej bráne, židovský neologický, Mikulášsky či Ondrejský cintorín. Práve tieto chcela v 80. rokoch vtedajšia moc prakticky zlikvidovať a premeniť ich na parky či zábavné priestory. S ochranárom Mikulášom Hubom sme sa rozprávali o príbehu záchrany cintorínov a o ich historickej hodnote.

Hovorili sme aj o zaniknutých a novovzniknutých cintorínoch, o výnimočnej architektúre bratislavského krematória aj o tom, kde sú pochované významné osobnosti ako Alfréd Wetzler, Michal Kováč či Ondrej Nepela.

Na chvíľu buďme turistami vo vlastnom meste. Čo nové môžeme objaviť, ak sa vyberieme do ulíc Bratislavy s turistickým sprievodcom? To nám prezradí náš overený hosť Roman Delikát, ktorý je miestnym sprievodcom.

Rozprávali sme sa o typických trasách, ktorými chodia turisti na prehliadkach, ako sa správajú a odkiaľ k nám najčastejšie chodia. Pri akej dominante sú zaručene všetci turisti fascinovaní? Na čo sa najviac pýtajú? Vďaka turistickej prehliadke sa dozviete príbeh Čumila, bratislavského Korza, ale aj o legendách spojených so Starou radnicou.

Obchodný dom Prior na Kamennom námestí a priľahlá budova hotela Kyjev sa stali v minulom roku národnou kultúrnou pamiatkou. Čo to znamená pre budúcnosť týchto stavieb? Pýtali sme sa historika architektúry z SAV Petra Szalaya.

Prior otvorili v roku 1968, celý komplex obchodného domu a hotela o desať rokov neskôr. Pre nápor ľudí povolali aj armádu, ktorá regulovala vstup ľudí. V Priore rátali pôvodne aj s predajňou škodoviek. Ikonickú zvonkohru vytvorili pôvodne pre výstavu Expo v Montreali v roku 1967, kde aj bola odprezentovaná. Hotel Kyjev bol výnimočný svojím atypickým riešením dizajnu aj v izbách. Ako vyzerá teraz jeho interiér? Súčasťou hotela bol aj nočný klub Luna bar, ktorý funguje aj v súčasnosti.

Bratislavčania vo februári pocítili otrasy zo zemetrasenia. Jeho epicentrum bolo pri Šamoríne. Rozhodli sme sa preto pozrieť na to, či sme aj v minulosti mali v hlavnom meste silnejšie zemetrasenia. So seizmologičkou Luciou Fojtíkovou z Ústavu vied o Zemi SAV sme sa rozprávali aj o tom, že v okolí hlavného mesta sú viaceré tzv. ohniskové zóny. Pocítiť otrasy môžeme aj z Rakúska. Za čias Márie Terézie sme zažili naozaj silné zemetrasenie.

Lucia Fojtíková nám opísala prácu seizmológov na Slovensku, ale aj to, ako sa pred zemetrasením chrániť. Prezradila tiež, ako vyzerá seizmická stanica, ktorá sa nachádza na Železnej studničke.

Poďme sa na Bratislavu pozrieť spoza filmových reflektorov. Aké legendárne filmy vznikli v hlavnom meste? Kde sa nachádza Fontána pre Zuzanu? Prečo skončili filmové štúdiá na Kolibe? O lokáciách, kde sa nakrúcali naše, ale aj zahraničné produkcie, sme sa rozprávali s filmovým kritikom Petrom Konečným.

Slnko v sieti, Šťastie príde v nedeľu, či Skalní v ofsajde. Ide o filmy, ktoré sú bedekrom starej Bratislavy. Môžeme v nich vidieť, ako sa zmenili ulice hlavného mesta. Pozrieme sa aj na Bambuľku alebo film Rabaka, ktorý hovorí o skupine Elán. Bratislavu si vybrali aj filmári, ktorí chceli stvárniť Viedeň, Sarajevo, či dokonca New York. Snímku Peacemaker tu prišla natáčať Nicole Kidman a George Clooney. Pozrieme sa aj na to, ako Bratislavu stvárnili filmári v "brakových" snímkach.

Mala byť súčasťou pešej promenády od hlavnej stanice po Dunaj. Stavebne má 14 poschodí. Do veľkej pyramídy je včlenená ešte jedna menšia pyramída. Vďaka tomu má jej interiér veľkorysý priestor pre tzv. vnútorné terasy. Budova skrýva aj veľké koncertné štúdio, ktoré je odpružené a vyplnené tlmiacimi materiálmi. V štúdiu sa nachádza veľký orgán s vyše 6300 píšťalami.

Stavba storočia, národná kultúrna pamiatka, prvá budova s oceľovou konštrukciou. Obrátená pyramída. To je budova Slovenského rozhlasu, ktorá bola projektovaná v 60. rokoch, no vysielať sa v nej začalo až v roku 1985. O tom, čo ukrýva, kde inde mohla stáť, alebo aj to, kde vysielal rozhlas po auguste 1968, sme sa rozprávali s dlhoročným pracovníkom rozhlasu Ľubošom Kasalom. Vysvetlil nám tiež, ako sa kedysi nahrávali rozhlasové hry.

Scherz, Hubert, Albrecht, Haeberle, Palugyay... Tieto mená rezonujú medzi Bratislavčanmi. Poznáme kaviareň Scherz, šumivé víno Hubert alebo Palugyayov palác. Ide však o meštianske rodiny, ktoré formovali podobu Prešporku na prelome 19. a 20. storočia.

Súkromnému i profesijnému životu rodín sa venuje výstava v Múzeu mesta Bratislavy. Navštívili sme ju a spolu s kurátorom Štefanom Hrivňákom sme sa rozprávali aj o osude týchto rodín. Do úspešných príbehov rodín zasiahol rozpad monarchie, hospodárska kríza aj arizácia či nútené vysťahovanie.

S etnologičkou a rodenou Bratislavčankou Katarínou Nádaskou sme sa prešli od adventu až po Silvester v starom Prešporku. Už počas adventu sa prešporské gazdinky chystali na Štedrý deň. Na trhoch našli špeciálne produkty i koreniny. Vianočné trhy, ako ich poznáme dnes, prišli až v 90. rokoch. Počas adventu sa chodilo na roráty a mladé gazdinky piekli aj prešporské bajgle - bratislavské rožky.

Štedrú večeru ohlasovali výstrelom z tzv. mažiara, jej čas sa menil. Ryby boli obľúbeným jedlom nielen počas Vianoc, keďže Dunaj ponúkal bohaté množstvo ich druhov. V 16. storočí bol súčasťou Štedrej večere aj delikátne pečený bobrí chvost, ondatrine líčka na víne či vydrie stehienka na pive. V tomto období, keď ešte neboli pevné mosty, chodili furmani s konskými povozmi počas vianočnej noci po zamrznutom Dunaji a takto sa nechal odviezť aj starosta. Zvianočnievalo sa aj na Železnej studničke. Pozreli sme sa aj na obdobie socializmu, keď sa Vianoce premenovali na sviatky pokoja a mieru a za deťmi chodil Dedo Mráz.

Ako vyzerali prešporské ulice počas Vianoc? Kde sa hrávali betlehemské hry a kde sa konali veselice? A ako sa pripravoval typický nápoj Wärmlich? Vypočujte si vianočné vydanie podcastu Ulicami Bratislavy.

Bankovníctvo má v Bratislave bohatú históriu. Prvé sporiteľne stáli zväčša na trati prvej električky. V januári 1842 začal fungovať "prvý peňažný ústav" - Prešporská sporiteľňa. Sídlila na dnešnej Laurinskej ulici. Banky mali sídla často v palácoch s bohatou architektúrou. Uhorská Eskomptná a zmenárenská banka si dala postaviť svoje reprezentatívne sídlo na Hlavnom námestí v secesnom štýle. Tatra banka sídlila v budove dnešného ministerstva kultúry. Treba tiež spomenúť budovu Mestskej sporiteľne na Námestí SNP od architekta Juraja Tvarožka.

O príbehoch bratislavských bánk sme sa rozprávali s miestnym sprievodcom Romanom Delikátom. Prezradil nám, kde sme mohli nájsť prešporskú "Wall street", ako vyzerali prvé bankovky a kde stál prvý bankomat na území Československa. Typickým znakom sporiteľní bola včela alebo úľ ako symboly pracovitosti.