La Slovaquie en direct, Magazine en francais sur la Slovaquie

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Zbierka poviedok Stanislava Rakúsa s názvom Ľútostivosť generuje pocit neurčitého ohrozenia, nepohody, cudzoty, alebo aj familiárnosti, ktorá však svojou stereotypnou zotrvačnosťou bráni nadýchnuť sa, bráni tomu striasť a odohnať znepokojujúce myšlienky. Hoci sa zdá, že sa nič zásadné a tragické nedeje, vnútorné napätie narastá. A keďže navonok nie je možné označiť jeho zdroj, mení sa na neurčitú ľútostivosť. Na porazenecký ubíjajúci životný pocit človeka druhej polovice dvadsiateho storočia, žijúceho v urbanizovanej krajine, v klaustrofobických priestoroch, ktoré vyvolávajú najmä negatívne pocity, v priestore plnom spomienok s tragickou tonalitou, ktoré bránia úľave a radosti. Tento súvislý tlak a nenápadná nástojčivosť robia z textu silné dielo, nečudo, že sa dostalo medzi finalistov Anasoft litera roku 2022. V réžii Júlie Rázusovej číta Igor Kasala.

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Líštičky majú rady teplo je čosi ako opera, v ktorej sa všetky dejstvá odohrávajú na javisku súčasne. Autorka o svojej knihe hovorí: „Chcela som do nej, podobne ako to býva, ale nemusí byť, v hudbe, prevteliť svoju lásku k stále sa obnovujúcej prírode, v ktorej je ľudský, ale aj zvierací či rastlinný tvor iba dočasnou, hoci dosť podstatnou súčasťou. Pri jej písaní som cítila radosť, a tak by jej jednotlivé árie či prehovory či poviedky mohli zaujať hravosťou, vtipom, divokosťou, zamilovanosťou, smútkom, čiže životom...“

Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech. Proza Zlodej, ktorá autorovi vyniesla účasť v desiatke Anasoft litera 2022, sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Aj tu mafiáni zostávajú stále rovnako násilnícki a tupí. V réžii Laca Keratu číta Peter Sklár.

Libor je slušný chlapec z dobrej rodiny, ale keď vyrastie, aj on bude musieť z niečoho živiť svoju rodinu. Dospelým sa stáva v 90. rokoch, keď je peňazí dosť. Mafiánom, tunelárom a všakovakým gaunerom sa váľajú len tak pohodené po zásuvkách. A okradnúť zlodeja môže byť zločin, ale určite to nie je hriech. Proza Zlodej, ktorá autorovi vyniesla účasť v desiatke Anasoft litera 2022, sa odohráva v rovnakom vesmíre ako Soltészove romány Mäso a Hnev, ale ukazuje ho z pohľadu jedinej postavy. Aj tu mafiáni zostávajú stále rovnako násilnícki a tupí. V réžii Laca Keratu číta Peter Sklár.